Denník N

Náhradníčka za Procházku Zimenová: Nemôžem podporovať tento štýl vládnutia

Zuzana Zimenová. Foto – Archív Z.Z.
Zuzana Zimenová. Foto – Archív Z.Z.

S Procházkom si ani len nepotykali, teraz ho strieda v parlamente. Keď Miro Beblavý priznal, že Procházku zle odhadol, niet sa čo čudovať, že ja poviem to isté, odpovedá Zuzana Zimenová na otázku, či očakávala, že sa bývalý predseda Siete spojí so Smerom.

Aký bolo prvých 24 hodín v parlamente?

Veľmi náročných.

V čom? Väčšina ľudí nemá pocit, že poslanci majú náročný program.

Tomu rozumiem. No keď o jednej popoludní človek zloží sľub, okamžite ide do sály a týka sa ho celý rokovací deň, nie je to jednoduché. Teda, ak chce byť na hlasovania naozaj pripravený. Radoslav Procházka sa vzdal mandátu dosť nečakane, takže som mala navyše kopu roboty s uzatvorením niektorých svojich aktivít a projektov, ktorým som sa venovala pred nástupom do parlamentu.

Ku komu vás v parlamentných laviciach posadili?

Ja som si vyžiadala sedenie vedľa Miroslava Beblavého, bolo tam voľné miesto. Spolupracujeme dlho, takže je prirodzené, že chcem sedieť so svojimi kolegami.

Tým pádom aj opticky nepatríte k vládnej koalícii.

Je známe, že som odmietla ísť do koaličného poslaneckého klubu, a z toho vyplýva aj moje zaradenie do opozičných radov.

Zuzana Zimenová

Nezaradená poslankyňa, kandidovala za Sieť. V parlamente nahrádza Radoslava Procházku, ktorý sa mandátu vzdal. Študovala učiteľstvo slovenského a nemeckého jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1987–1994 pracovala v Slovenskom rozhlase ako redaktorka literárnej redakcie. Od roku 1999 pôsobí ako nezávislý expert vo viacerých projektoch, ktoré sa venujú problematike vzdelávania. Od roku 2012 pôsobí v občianskom združení Nové školstvo ako analytička.

Prečo ste sa rozhodli nepodporovať vládnu koalíciu?

Hneď po voľbách v marci som sa pridala k zvoleným poslancom Siete, pánovi Beblavému, pani Petrík a pani Macháčkovej, ktorí odmietli túto koalíciu. Bolo pravdepodobné, že vďaka rôznym presunom ľudí zo Siete, napríklad do exekutívy, by som sa ako prvá náhradníčka mohla stať poslankyňou. Preto som už v marci avizovala svoj postoj, a na ňom sa nič nezmenilo.

Presviedčal vás niekto v marci, aby ste zostali pri Sieti a podporovali koalíciu?

Diskusia o tom prebehla. Bola som pozvaná na predsedníctvo, kde som jednoznačne povedala, že s vládou so Smerom nesúhlasím a vyzvala som predsedníctvo Siete, aby svoje rozhodnutie zvážilo, lebo vtedy ešte koaličná zmluva podpísaná nebola. Tam som povedala aj to, že neprijmem ani žiadnu ponuku ísť do exekutívy, ani nebudem podporovať vládu v parlamente. To zmrazilo aj pokusy niektorých poslancov Siete posunúť sa do vlády, lebo by strana prišla o ďalší hlas v parlamente.

Čo isto niektorých sklamalo. Prebehlo to len na predsedníctve? Radoslav Procházka si vás nezobral bokom a neporozprával sa s vami osobne?

Nie. Ja som nikdy nebola členkou Siete, bola som na kandidátke ako nezávislá, a tým pádom som fungovala mimo straníckych štruktúr. S vtedajším predsedom som viedla len veľmi málo rozhovorov, a keď aj, týkali sa programu či vzdelávacích tém. Nikdy to nebola politická debata.

Nikto vám za prípadnú podporu koalície neponúkol nejaké výhody?

Nie. Na predsedníctvo som prišla s principiálnym stanoviskom, ktoré bolo pre väčšinu nepochopiteľné. Po pár minútach som odišla. Odpílila som si pod sebou konár – padla ponuka, aby som sa stala štátnou tajomníčkou, aj možnosť, že by som sa posunula do parlamentu za niekoho, kto by išiel do vlády. Sama som si dobrovoľne zrušila možnosť dostať teplé miestečko.

Aký ste mali problém s koalíciou, keď vznikala, a aký s ňou máte problém dnes?

Moje výhrady sa nezmenili. Mám problém so spôsobom vládnutia, s korupčnými kauzami, vecami, na ktoré sme pri Smere upozorňovali už pred voľbami. Vo vzdelávaní, ktorému sa venujem, sú to roky ignorované problémy, ktoré žiadny minister z vlády Roberta Fica nedokázal vyriešiť. Moja dôvera, že táto vláda to naraz začne riešiť a pohne veci dopredu, bola prakticky nulová.

Zuzana Zimenová. Foto - TASR
Zuzana Zimenová. Foto – TASR

Ako hodnotíte prvé mesiace tejto vlády?

Sú to zvláštne mesiace, lebo Slovensko predsedá Rade EÚ. V rámci predsedníctva sa mnohé veci javia lepšie. Spôsob, ako sa niektoré veci riešia, sa zdá byť navonok otvorenejší. No obávam sa, že keď sa v januári preberieme, a predsedníctvo skončí, tak bude všetko také, aké bolo doteraz.

Podľa vás to, čo zažívame teraz, je ešte otvorenejší spôsob vládnutia?

Hovorím najmä o oblasti vzdelávania, ktorému sa venujem. Považujem za ústretové, že sa na ministerstve školstva vytvára dlhodobejšia vízia, ktorú dostali na starosť externí experti, a nie úradníci. To je krok k otvorenosti a odbornosti. Bola som členkou tohto tímu a myslím si, že sa nám podarilo vyvolať verejnú diskusiu ešte v procese tvorby tohto materiálu. To je na Slovensku unikátne.

Máte pocit, že po januári sa už takéto niečo robiť nebude?

Uvidíme. Sú tu signály, že sa to vráti do starých koľají.

Napríklad?

V utorok premiér povedal, že ak kraje nebudú rozhodovať o prvých triedach gymnázií a stredných odborných škôl podľa predstáv vlády, tak si štát vezme tieto kompetencie späť. Čiže recentralizácia školstva. To sa mi nezdá ani ako ústretové, ani ako odborné.

Napriek odmietavému postoju voči koalícii ste po voľbách začali radiť ministrovi školstva Plavčanovi. Nie je v tom rozpor? Ako človek môže radiť nominantovi koalície, ktorú odmieta?

Vzdelávaniu sa venujem prakticky pätnásť rokov. Bola som spoluautorkou školského zákona, ktorý neprešiel, ešte pred reformou ministra Mikolaja. Nasledovali viaceré koncepčné návrhy na zmeny. Pred voľbami téma vzdelávania rezonovala, všetky strany hovorili, že máme v školstve krízu. V rámci Nového školstva sa snažíme vyburcovať verejnú debatu o vzdelávaní už roky. Keď teda prišla ponuka – nemať teplé miesto – ale byť externou poradkyňou, ktorá bude robiť na dlhodobej vízii, považovala by som za spreneverenie sa svojej práci, keby som do toho nešla. Nebol to politický krok. Bol to odborný krok.

Teraz u ministra končíte?

Áno, ku dňu, ako som sa stala poslankyňou, sme aj túto dohodu rozviazali.

Do parlamentu nastupujete ako náhradníčka Radoslava Procházku. Kedy ste spolu hovorili naposledy?

Na tom spomínanom predsedníctve Siete. Odvtedy nie.

Nebolo o čom?

Nie.

Je Procházka vhodným kandidátom na post dodatočného sudcu na Všeobecnom súde Európskej únie v Luxemburgu?

Nechcem posudzovať jeho kompetentnosť, nie som odborníčkou na právo. No pokiaľ viem, odborne by na túto funkciu mal. Po ľudskej stránke sa k tomu nechcem vyjadrovať.

Ako ste sa na Procházku pozerali v čase, keď ste prijali ponuku byť na kandidátke Siete?

Sieť pre mňa predstavovala stranu, ktorá bola v oblasti vzdelávania ochotná ísť do návrhov, ktoré by mohli posunúť školstvo dopredu. Dostala som ponuku pracovať na programe Siete, samozrejme že aj v mene predsedu, no od Miroslava Beblavého, ktorý bol zaň zodpovedný. Komunikovala som najmä s ním. Páčil sa mi spôsob, ako program Siete vznikal, že som mala pod sebou pracovné skupiny v Košiciach a v Bratislave, cestovala som po regiónoch, že sme si všetky témy prediskutovali a ešte aj dávali odsúhlasiť v členskej základni. Na ponuku kandidovať za Sieť som sa nepozerala cez Rada Procházku, lebo som ho vlastne nepoznala.

Miroslav Beblavý a poslankyne okolo iniciatívy V mojom mene. Foto - Archív M.B,
Miroslav Beblavý a poslankyne okolo iniciatívy V mojom mene. Foto – Archív M.B,

Mnoho ľudí sa odídencov zo Siete dnes pýta – vy ste pred voľbami nevideli, že to môže dopadnúť tak, že Procházka rezignuje na školstvo, pôjde do vlády so Smerom a zoberie ministerstvo dopravy? Spýtam sa aj ja – vy ste to nevideli?

Zopakujem, že som nebola členkou strany. Keď Miro Beblavý, ktorý s ním bol oveľa častejšie, priznal, že Procházku zle odhadol, niet sa čo čudovať, keď ja poviem to isté. Lebo ja som ho navyše nepoznala, ani sme si len nepotykali.

S kolegami okolo Miroslava Beblavého stojíte za iniciatívou V mojom mene. Vaše osobné očakávania – mala by sa zmeniť na politickú stranu?

Takéto ambície tam teraz rozhodne nie sú. Združenie vzniklo ešte v máji, aby spájalo občiansku spoločnosť s politikmi. Miro Beblavý či Katarína Macháčková v ňom zastupovali politiku, ja ako riaditeľka Nového školstva neziskový sektor. Teraz len pokračujeme a naberáme nových ľudí.

Čudujete sa, že ľudia očakávajú vznik novej strany?

Nie, tá nálada je taká. Nečudujem sa tomu, ani to nebudem nijako zvlášť komentovať.

Potrebuje Slovensko novú politickú stranu?

Slovensko potrebuje hlavne iný spôsob realizácie verejných politík. Vrátim sa k tomu vzdelávaniu – Slovensko potrebuje otvorený a odborný participatívny proces, tak ako sme sa o to pokúšali na ministerstve školstva. O dlhodobých koncepciách nesmú rozhodovať len politici a úradníci, ale experti a odborníci. U nás sa to nenosí, no vo Fínsku, Nemecku či Británii je to bežné.

Experti sa tam bez vôle politikov nedostanú. Je tu politická strana, ktorú by ste vy osobne volili, alebo za ňu kandidovali?

O tom sa môžeme baviť pred voľbami. Nechajme sa prekvapiť, čo strany prinesú vo svojich programoch.

Koalícia vás zaradila do ľudskoprávneho výboru, osobne by som čakal, že budete v školskom. Prekvapilo vás to?

Mojou snahou bolo, aby som sa dostala do školského výboru, lebo je to moja srdcová záležitosť. No ja som na tento výbor chodila aj predtým, než som bola poslankyňou, zasadnutia sú verejne prístupné. To budem robiť ďalej, aj ako nečlenka výboru. Ľudskoprávny výbor je však istá náplasť, lebo mám blízko aj k takýmto témam. Venujem sa právam detí a právam osôb so zdravotným znevýhodnením. Ani tento výbor mi teda nie je cudzí.

Ľudia by mali prácu svojich poslancov kontrolovať a na základe niečoho vyhodnocovať. Povedzme si, čo máme pri vašom mene skontrolovať presne o rok. Čo chcete pre ľudí urobiť, alebo presadiť?

V spolupráci s kolegami sa snažím, aby sa téma detských práv a ich vzdelávacích potrieb dostala do popredia tak, aby sa školský systém prispôsobil im, a nie naopak. Uvidím, čo sa reálne podarí presadiť. Stále je v hre Národný program pre rozvoj výchovy a vzdelávania, na ktorom som pracovala. V takýchto dlhodobých víziách je dôležité hľadať konsenzus naprieč politickým spektrom, a ja sa oň budem snažiť.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie