Denník N

Študent, ktorý podporil Zuzanu Hlávkovú: Korupcia brzdí spoločnosť

Andrej Hano. Foto – archív A.H.
Andrej Hano. Foto – archív A.H.

Andrej Hano (22) z Bratislavy študuje od roku 2014 na londýnskej King´s College. Najskôr sa venoval európskej politike, potom prestúpil na politickú ekonómiu.

Andrej Hano spolu so stovkami ďalších študentov a absolventov nielen slovenských vysokých škôl podpísal podporný list pre Zuzanu Hlávkovú, ktorá verejne prehovorila o manipuláciách na ministerstve zahraničných vecí pri príprave podujatí k predsedníctvu.

Keď ste si prečítali príbeh Zuzany Hlávkovej, čo ste si pomysleli?

Neprišlo mi to ako niečo úplne nezvyčajné podľa toho, čo čítam v novinách alebo počúvam súkromne. Po kauzách ako Bašternák to bolo pomerne uveriteľné, nešlo ani o také peniaze ako v tejto kauze. Prípad je, tak ako každý iný, dôležité vyšetriť, súdy povedia, kto je vinný, kto nie. Treba ale dbať aj na to, aby súdy boli nezávislé.

Ako by ste sa zachovali v jej situácii?

Dúfam, že by som urobil to isté. Je veľmi ťažké hovoriť, ako by som sa zachoval. Pevne verím, že by som sa zachoval správne a keby som pozoroval korupciu, niečo nekalé, čo je v rozpore s etickým kódexom ministerstva, dúfam, že by som to nahlásil.

Prečo ste sa rozhodli pridať k verejnej podpore pre Zuzanu Hlávkovú?

Je dôležité vyjadriť podporu. Nesúhlasím s takýmto klientelizmom a korupciou. Zároveň som chcel vyjadriť podporu Zuzane v tom, že ak je toto korupcia, je dobré, že na to poukázala. Je fajn, že aj mnoho ďalších ľudí, ktorí pozorujú korupciu, sa po tomto nebudú až tak báť a upozornia na to.

Video: Zuzana Hlávková: Reakcia premiéra bola urážlivá
autor: Eugen Korda, .týždeň

Myslíte, že ich to neznechutí a môže im to dodať odvahu?

Dúfam v to. Je smutné, že Zuzana a mnoho ďalších ľudí po návrate na Slovensko zažije niečo podobné. Je to veľmi negatívny zážitok, mnohých to možno odradí a povedia si, že kašlú na Slovensko a idú robiť do zahraničia, kde niečo také nezažijú. Musíme s tým ale bojovať, aby sa to nedialo. Je dôležité dbať na to, aby Slováci, ktorí sa vracajú, ale aj ktorýkoľvek iný absolvent strednej a vysokej školy, mali v poriadku prostredie bez korupcie a nemuseli sa takýmito vecami trápiť. Zbytočne to brzdí spoločnosť. Človek sa na to potom musí zamerať – ak nefungujú súdy, máme pri moci extrémistov, potom nie je možné tvoriť veci.

Prečo ste sa rozhodli študovať na zahraničnej škole?

Mal som viac dôvodov. Nemyslím si, že všetky slovenské alebo české školy môžeme hádzať do jedného vreca, dobrým príkladom je Mat-Fyz (Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského – pozn. red.). V sociálnych alebo humánnych vedách sú však londýnske alebo iné zahraničné školy kvalitnejšie, vedia mi poskytnúť viac príležitostí. Chcel som zároveň aj vycestovať, vyskúšať novú krajinu, kultúru a akým spôsobom sa žije inde a dúfať, že ma to nejako obohatí, čo si myslím, že je do veľkej miery pravda a obohacuje ma to.

Je štúdium v Londýne náročnejšie?

Nikdy som nebol na slovenskej vysokej škole, viem to trochu možno porovnať s tým, čo mi hovoria kamaráti. Britské štúdium je dosť zamerané na samoštúdium. Do týždňa mám pomerne malý počet hodín s učiteľmi a profesormi, zvyšný čas strávim v knižnici alebo v skupinovej práci so spolužiakmi. Niekomu to možno vyhovuje, niekomu nie. Dôraz je na to, aby študent objavoval veci, učiteľ mu skôr ukazuje cestu, ako sa na problém dá pozrieť z viacerých pohľadov. Študent potom ide do hĺbky sám. Veľký rozdiel je dôraz na kritické myslenie. Akúkoľvek tému rozoberáme, vždy sa na ňu pozeráme z rôznych uhlov. Teraz napríklad preberáme tému, či trhy prinášajú dobré alebo zlé výsledky. Vždy čítame literatúru zo všetkých strán, čítame Marxa, Smitha, Polanyiho a ďalších.

Video: Premiér označil svedectvo Zuzany Hlávkovej za útok na predsedníctvo (autorka: Martina Koník)

Plánujete sa po doštudovaní vrátiť na Slovensko?

Nie som ešte rozhodnutý. Z Anglicka by som po škole rád odišiel, asi mi až tak nesadla kultúra a vyskúšal by som niečo nové. Na Slovensku mi je veľmi fajn, ale neviem, či by som sa hneď chcel vrátiť. Moje kritérium, čo robiť po škole a či sa vrátiť, je skôr o tom, kde budem môcť mať najväčší pozitívny dopad na spoločnosť. Či to bude na Slovensku, v Británii alebo v Afrike, to neriešim. Snažím sa pochopiť svoje kvality a nasmerovať ich na to, čo by som mohol robiť a prinášalo by to najlepšie výsledky. Nie som zameraný na niekoľko konkrétnych krajín. Snažím sa uvedomiť si, na akých veciach mi záleží, a čo si na krajine cením. Počas štúdia som si uvedomil, že keď sa v krajine koná transparentne, môžem sa spoľahnúť na políciu, právny štát, súdy, je to pre mňa veľmi pozitívny bod a mám chuť pracovať a žiť v takej krajine. Podobne, ak sa viem spoľahnúť, že existuje diverzita názorov, možnosť vyjadriť iný názor, nesúhlasiť s vládou, to sú všetko veci, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité. Pozeral by som sa aj na to, či sa krajina správa férovo voči každej zložke spoločnosti alebo či preferuje väčšinu. Ak diskriminuje etnikum alebo skupinu na základe pohlavia a sexuálnej orientácie, tak to pre mňa nie je vyhovujúce. Je to mínusový bod, ktorý určite zohľadňujem.

Ako sa pri týchto kritériách pozeráte na Slovensko? Asi to nebude ideálne.

Keď si ho porovnám s Britániou, nemám takú dôveru v políciu, súdnictvo. Na Slovensku mi veľmi vadí, že veľmi často v štátnej správe, ale mnohokrát aj vo firmách alebo v školstve fungujú vzťahy na základe konexií. Je to neakceptovateľné, hlavne ak to vedie k zlým výsledkom. Krajina musí byť veľmi transparentná a poskytnúť možnosti každému bez ohľadu na to, či niekto pochádza z rodiny, ktorá mu umožní mať veľa konexií, alebo je z prostredia, ktoré mu to neumožňuje. Musíme sa všade pozerať, aké má človek kvality, a nie konexie.

Riešili ste počas štúdia aj stáže alebo prácu v zahraničí alebo na Slovensku?

Posledné letá som chcel byť na Slovensku, tak som tu riešil aj stáže. Pracoval som v spoločnosti spravujúcej majetky klientov a v poradenskej spoločnosti. Momentálne neviem, na jednej strane je Slovensko lákavé. Je fajn, keď máte na Slovensku zázemie medzi kamarátmi zo strednej školy alebo tými, ktorí sa vracajú z Londýna a zo zahraničia. Na druhej strane si myslím, že je dobré vyskúšať svet, zažiť, ako veci fungujú inde, a potom, ak to niekoho veľmi ťahá na Slovensko, sa vrátiť a skúsiť implementovať tie veci doma. V politike, biznise alebo neziskovom sektore.

Aká oblasť láka vás?

Vyskúšal som si prácu v neziskovom sektore, stážoval som v politickej strane aj v súkromných firmách. Všetky sektory majú svoje výhody a nevýhody. Momentálne sa najviac zaujímam o súkromný sektor pre jeho dynamiku, možnosť sa rýchlo učiť nové zručnosti a asi najväčšiu schopnosť spomedzi sektorov implementovať inovatívne nápady. V budúcnosti nevylučujem neziskovky ani vládu.

Cítite ako študent zo zahraničia záujem firiem?

Postrehol som to, či už cez skvelú prácu LEAFu alebo firiem, ktoré aktívne zháňajú študentov z Londýna do kancelárií v Prahe a Bratislave, kde sú to napríklad poradenské spoločnosti alebo start-upy.

Chodíte pravidelne voliť?

Áno, vždy, keď sa dá. Je to skvelá príležitosť, ako sa zapojiť do politického diania, vyjadriť, čo sa mi páči a čo nie, s ktorou stranou alebo jednotlivcom súhlasím. Myslím si, že to má nejaký dopad, či zvíťazia extrémisti alebo niekto, kto bude Slovensko posúvať progresívnejšie. Keď sa pozrieme na slovenskú politickú scénu, je vidieť, kto bude robiť pre krajinu dobré veci, a kto nie. 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Predražené predsedníctvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie