Denník N

Jobbik zmenil parfum, stále je však nebezpečný a riadi sa podľa stratégie Ruska

Jobbik zmenil imidž, ostal však rovnako nebezpečný, hovorí Peter Kreko. Foto – Tomáš Halász/NOS
Jobbik zmenil imidž, ostal však rovnako nebezpečný, hovorí Peter Kreko. Foto – Tomáš Halász/NOS

Maďarský premiér Viktor Orbán čelí priveľa konfliktom naraz, najmä so svojimi oligarchami. Jeho mýtus silnej nezraniteľnej strany padol. Medzitým sa Jobbiku podarilo vytvoriť dojem, že nie sú extrémisti. Stále sú však rovnako nebezpeční, rozpráva maďarský politický expert Peter Kreko. Jeho Political Capital Institute vedecky meria extrémistické nálady v spoločnosti a varuje pred násilnými radikálmi v Európe.

Jobbik sa v posledných prieskumoch už doťahuje na Fidesz. Mohol by vyhrať voľby?

Teraz je druhou najsilnejšou stranou. Ak sa pozrieme na aktívnych voličov, tak Fidesz má stále okolo 40 percent, Jobbik 25. Nemyslím si, že by sa sami mohli stať vládnou silou, lenže nemôžeme vylúčiť, že v budúcnosti sa stanú koaličným partnerom. Predpovedať čokoľvek pred voľbami v roku 2018 je však priskoro a predčasné voľby neočakávam. Napriek tomu, že vláda Viktora Orbána teraz prišla o jeden mandát a s ním aj o ústavnú väčšinu, má veľmi solídnu väčšinu v parlamente.

Ako sa Jobbiku darí udržiavať si pozíciu druhej najsilnejšej strany?

Je to zďaleka najefektívnejšia opozičná strana a robí veci, ktoré by zvyčajne mali byť doménou ľavicových strán. Napríklad rozbehli rok dobrovoľníkov. Politici strany dávajú časť svojich platov do fondu pre chudobných a na charitu. Ak to Jobbik robí a ľavicové strany nie, tak nebuďte prekvapení, že Jobbik je tak populárny. Za dva roky sa mu podarilo viac ako zdvojnásobiť svoje preferencie s kampaňou, ktorá umiernila jeho imidž. Teraz sa snažia vyzerať viac ako centristická strana a nie extrémistická. A to sa im celkom podarilo. Volám to parfumový nacionalizmus. V obsahu je rovnaký, ale jeho výzor a vôňa sú iné. Voliči ich už nepovažujú za extrémistickú stranu, a preto ju neodmietajú voliť. Ľudia v strane sú však rovnakí – antisemitizmus, antirómske postoje či proruské pozície v strane ostali. Myslím si, že Jobbik je pre maďarský politický systém stále veľmi nebezpečný, len verejnosť to nebezpečenstvo už tak nevníma.

Takže už voliči nevidia problém hodiť ich lístok do urny?

Áno. Za posledné dva roky si učesali imidž, už nehovoria ako extrémisti a darí sa im vyvolávať dojem, že by mohli byť vo vláde. Ak by však boli teraz voľby, možnosť, že by ich vyhral Jobbik, by niektorých voličov asi odradila. Jobbik ľudia naďalej vnímajú skôr ako protestnú stranu. Je to jediná strana, ktorá nebola vo vláde a ešte sa nezdiskreditovala. Majú veľmi profesionálnu komunikáciu, sú opatrnejší.

Súvisí ich nástup aj s tým, že Fidesz stavil kartu na silný nacionalizmus a urobil z neho hlavný politický mainstream, takže Jobbik vedľa neho nevyzerá až tak radikálne?

Vládna strana išla viac doprava a Jobbik viac do stredu, takže vzdialenosť medzi nimi sa zmenšila. Stále je však medzi nimi veľký rozdiel – medzi oficiálnymi stanoviskami Fideszu nenájdete žiadne antisemitské či protirómske. Pokiaľ ide o protiimigrantskú rétoriku, to je iná vec. Teraz vedie Fidesz obrovskú kampaň proti imigrantom v xenofóbnom tóne, aký zvykne používať radikálna pravica. Je zjavné, že Fidesz sa snaží prebrať Jobbiku voličov, ale nedarí sa mu to.

Kedy sa začal jeho úpadok – nevydarenou daňou na internet?

Daň na internet zohrala veľmi dôležitú rolu, potom prišli iné dane na používanie verejných ciest. To boli veľmi zlé nápady. Jedným z dôvodov popularity Fideszu na druhej strane bolo napríklad, že znížili cenu elektriny či plynu. Po roku 2012 tak Fidesz získal milión hlasov, čo im zabezpečilo víťazstvo v roku 2014. Lenže to je veľmi krehká voličská podpora. Teraz ľudia začínajú mať pocit, že vládna strana im skôr berie. Fidesz má za sebou množstvo korupčných škandálov a objavilo sa veľa korupčných schém. Politici z vládnej strany sú veľmi bohatí a ťažko vysvetľujú, ako sa im to podarilo.

Jobbik sa drží pevne pozície druhej najsilnejšej strany. FOTO - TASR
Jobbik sa drží pevne pozície druhej najsilnejšej strany. FOTO – TASR

Napríklad?

János Lázár, ktorý je hlavou premiérovho úradu; Péter Szijjártó, minister zahraničia; Antal Rogán, ktorý vedie Fidesz v parlamente; viceprezident Fideszu Lajos Kósa. Všetko naozaj tí najvyššie postavení ľudia vo vláde. Aj poradca premiéra Árpád Habony, ktorý nemá žiadnu oficiálnu funkciu. Voliči vidia, že nevedia vysvetliť zdroje svojho rozsiahleho majetku a nenesú za to ani žiadne dôsledky. Veľmi veľa sa začalo o korupcii hovoriť vďaka Spojeným štátom, keď ich veľvyslanectvo v Budapešti pre korupčné škandály odmietlo vydať víza piatim maďarským predstaviteľom. Jediná osoba, o ktorej naisto, že je na zozname, je riaditeľka daňového úradu, pretože to priznala. A to je veľká vec, ktorá zarezonovala medzi voličmi – na jednej strane od nás chcete dane, na druhej strane ste zapletení do korupcie. Pre vládu to začína byť smrteľné nebezpečenstvo; ak sa s kauzami záhadného zbohatnutia svojich politikov nevyrovná, bude mať veľký problém.

Fidesz má pritom pod palcom veľké médiá. Kedy začal prehrávať bitku s verejnou mienkou?

Médiá v Maďarsku sú oveľa fragmentovanejšie, ako zvykli byť. Napríklad najväčšia komerčná televízia RTL Klub sa pochytila s vládou pre daň na reklamu, preto vystupňovala kritiku Fideszu. Médiá oligachu Lajosa Simicsku (ktorý bol jedným z najväčších stúpencov Fideszu) Hír TV a Magyar Nemzet v pravicovom tábore sa otočili proti niektorým politikom Fideszu. Vyprovokoval to konflikt medzi Simicskom a Orbánom, ktorý chcel ukrojiť zo Simicskovho príjmu zo stavbárskeho či reklamného segmentu. Orbán chcel diverzifikovať oligarchickú štruktúru vo Fidesze, aby nikto nemohol ohroziť jeho moc, a to Simicsku zabolelo. Médiá, ktoré boli predtým voči Orbánovi 100 percent lojálne, sú teraz kritickejšie k niektorým politikom ohrozujúcim Simicskove záujmy. Sme svedkami toho, že Orbán čelí priveľkému množstvu konfliktov doma (demonštrácie, vnútrostranícke rozbroje) i vo svete (problémy vo vzťahoch s USA i EÚ) a nedokáže ich zvládať. Mýtus jednotného Fideszu, ktorý je vrcholne profesonálny a nemá Achillovu pätu, už padol. Dnes je veľmi zraniteľný.

Úspech nezávislého kandidáta vo Veszpréme je celkom dobrý príklad, nie?

Áno, nikto nečakal, že Zoltán Kész môže vyhrať s náskokom desiatich percent. V posledných voľbách v roku 2014 vyhral kandidát Fideszu o 20 percent.

Mal takú dobrú kampaň?

To bol jeden dôvod. Po druhé nebol straníckym, ale nezávislým kandidátom – síce s podporou opozície, ale nie príliš viditeľnou. Väčšina Veszprému – tradične pravicového mesta – bola nespokojná. Tradiční voliči ostali doma a voliči opozície sa zmobilizovali.

Ak vidíme také silné čísla pre Jobbik – zväčšila sa aj podpora extrémizmu v Maďarsku?

Jobbik vylepšil svoj výsledok v čase, keď dopyt po jeho tradičných témach klesol. V Maďarsku je vysoká úroveň xenofóbie napriek tomu, tu nemáme takmer žiadnych imigrantov. Je to veľmi teoretická xenofóbia. Sú tu aj veľmi protirómske postoje, ale to nie je nič nové. Skôr by som povedal, že z maďarského dvojpolárneho systému sa stal tripolárny. Už tu nemáme len ľavicu, ktorá medzitým skolabovala, a vládnu pravicu.

Prečo je stav ľavice taký zúfalý?

V roku 2014 boli lídri opozície prakticky tí istí ako v roku 2010. Ak prehráte zápas, nezmeníte tím a hráte s ním znovu, neprekvapí, že znovu prehráte. V roku 2010 bol premiérom Gordon Bajnai a lídrom socialistickej strany Attila Mesterházy. V roku 2014 boli lídrami kandidátky Bajnai, Mesterházy a ďalší expremiér Gyurcsány. Potrebujú obnovu tvárí, ideológie aj politického prístupu. Objavila sa veľká nádej, že nové protestné hnutia môžu priniesť nové politické tváre a obnoviť smerovanie ľavice. Aj v minulom volebnom období existovalo veľmi nádejné protestné hnutie Milla. Podarilo sa mu mobilizovať desaťtisíce podporovateľov, ale nakoniec sa v podstate vyparili a nemali žiadny vplyv na voľby v roku 2014. Aj preto, že sa nakoniec spojili s premiérom Bajnaiom a stratili tak svoje politické panenstvo. Vtedy začali strácať svoj potenciál niečo ovplyvniť. Je tu fóbia z politickej príslušnosti. Veszprém je však príkladom dobrého riešenia tejto situácie, hoci nie všade by Zoltán Kész zaznamenal rovnaký úspech.

Vieme niečo viac o prepojení Jobbiku s Ruskom?

Čo vieme naisto, je, že Jobbik je strana, ktorá má veľmi silné oficiálne prepojenia s Ruskom: na straníckych kongresoch sa objavuje veľký počet ruských diplomatov, Gábor Vóna bol v Moskve niekoľkokrát za posledné mesiace a viacerí ďalší politici Jobbiku sa zúčastnili takzvaných volieb na Kryme a na východnej Ukrajine. Ešte aj Béla Kovács, europoslanec strany, bol obvinený zo špionáže pre Rusko. Majú kompletne proruskú líniu a držia sa jej otvorene – chcú vystúpiť z NATO. Vraj kvôli tomu, aby sme boli nezávislí v prípadných časoch vojny. Takže preberajú úryvky z ruského scenára, ktoré zapadnú do ich ideológie.

Privátny nacionalizmus

Peter Kreko prišiel na Slovensko diskutovať do jednej zo série debát Privátny nacionalizmus, ktoré organizuje Nadácia otvorenej spoločnosti.

Kto z nich má najbližšie k Rusku?  

Béla Kovács je vo vnútri Jobbiku najvýznamnejším predstaviteľom prúdu otvárania sa smerom na Východ. Má rodinné vzťahy, ktoré sú minimálne podozrivé. Jeho manželka má aspoň troch manželov. Je to dokázané, hoci pre stranu, ktorá si zakladá na hodnote tradičnej rodiny, je to veľmi atypické. Má manžela nielen v Maďarsku, ale aj v Japonsku a Rakúsku a pôsobí ako seriózny ruský špión. Toto je veľmi dobre podložené výskumom investigatívnych žurnalistov. Béla Kovács bol ten, kto volal po vstupe do Eurázijskej únie, bol členom komisie EÚ pre vzťahy s Ruskom a v Európskom parlamente sa zúčastňoval na rozhodnutí o dvoch veľmi dôležitých zákonoch týkajúcich sa energetickej politiky. Možno najdôležitejšie je, že v roku 2005, keď vstúpil do Jobbiku, priniesol do strany určitú sumu peňazí.

Odkiaľ boli tie peniaze?

Nikto nevie, odkiaľ tie peniaze pochádzajú, ale sám Béla Kovács priznal, že časť peňazí získal v Rusku, v Moskve, z nejakých obchodov. Ešte aj predseda strany priznal, že Béla Kovács je najväčším podporovateľom strany, a to bolo v čase, keď Jobbik nebol v maďarskom ani Európskom parlamente a celkom mu chýbali financie. V roku 2005, keď prišiel Béla Kovács a nalial do Jobbiku isté peniaze, mala strana dvojpercentnú podporu. Dnes má Jobbik viac ako 20-percentnú podporu. Takže keď sa nad tým zamyslíme ako nad investíciou, treba priznať, že bola dosť úspešná: za desať rokov stúpla popularita strany o viac než tisíc percent. Čo vieme tiež, je, že Béla Kovács mal dobré vzťahy s Alexandrom Duginom, rovnako aj Vóna. To je všetko, čo vieme.

Prečo Rusko podporuje radikálne strany v Európe?

Rusko má viacero paralelných stratégií, ktorých cieľom je rozdeliť Európu. Jednou z nich je, že finančne či politicky podporujú radikálne pravicové strany, ako sú Jobbik alebo Syriza, aby Európsku úniu oslabili zvnútra. Majú asi 20-percentnú podporu europoslancov, ktorí sú skôr proruskí, a táto podpora stále rastie. Ďalšia stratégia je rozdelenie Európy cez členské štáty, počínajúc tými najslabšími: Grécko, Cyprus, Maďarsko, Bulharsko a tak ďalej. V súčasnosti je priateľstvo s Orbánom pre Moskvu omnoho hodnotnejšie ako priateľstvo s Jobbikom. Pre Putina je to však výborná pozícia, pretože má veľmi dobré vzťahy so súčasným premiérom a rovnako dobré vzťahy má s politikmi druhej najpopulárnejšej strany. Zvláštne je pritom, že vo verejnej mienke nie sú silné proruské sentimenty. Skôr naopak. Nemáme ani silné kultúrne spojenie, ktoré by tieto tendencie ideologicky podkulo. Rusko za posledných sto rokov zničilo dva boje za slobodu v Maďarsku, takže nie je ktovieako obľúbené. Napriek tomu sú dve najúspešnejšie strany v krajine otvorene proruské.

Neničí ich to?

Začína. V súčasnosti medzinárodná politika, ktorá v Maďarsku veľmi na názory voličov nevplývala, čoraz väčšmi preniká do vnútroštátnej politiky. Otvorenie sa Východu a otázka, kam patríme, sa stala otázkou identity. Kam chceme patriť: na Východ či na Západ? A vo všeobecnosti, podľa údajov, ktoré poznáme a máme, väčšina Maďarov chce patriť k Západu a stotožňuje sa so západnými krajinami, ako sú USA, Nemecko, Veľká Británia.

Tu na Slovensku sú slovenskí nacionalisti veľmi proputinovskí. Nie je paradoxné, že majú s Jobbikom spoločného priateľa?

Veľmi cynická a nebezpečná hra zo strany Kremľa je, že proruská propaganda sa v Maďarsku zveľadila najmä po Putinovej návšteve Budapešti. A videli sme, že niektoré otvorene proruské hlasy čoraz viac volajú po revízii hraníc. Rusko chce dotovať nacionalistov, ktorí chcú získať späť teritóriá okolo Maďarska. Pohybujú sa hlavne okolo Jobbiku. Toto je veľmi nebezpečná hra. Nemyslím si, samozrejme, že je to reálne. Aj väčšina voličov a politikov vie, že akákoľvek obnova teritórií je nemožná. Je to iba neustále vysielanie tohto vírusu do spoločnosti. Aby bolo úplne jasné: maďarský premiér nemá žiadne ciele s revíziou hraníc. Rovnako evidentné však je, že zo strany Ruska prichádza povzbudenie pre maďarských nacionalistov. Valdai klub zverejnil knihu, ktorá hovorila o tom, že v novej Európe by Maďarsko mohlo získať späť svoje územia, teda aspoň ich časť. Na Mníchovskej konferencii Sergej Lavrov veľkolepo obhajoval maďarskú menšinu.

Keď sa pozrieme napríklad na Podemos v Španielsku, radikalizmus v Európe rastie. Čo hovoria vaše údaje?

Jednoznačne. V súčasnosti asi 20 percent europoslancov patrí k radikálnej pravici alebo ľavici. A vzhľadom na Syrizu a Podemos si myslím, že ak by boli voľby dnes, ten pomer by bol ešte vyšší. Nemôžeme však povedať, že by extrémizmus alebo radikalizmus rástol v každej krajine – napríklad v Taliansku radikálne pravicové strany podporu strácajú. Neviem, či existuje nová pravica na Slovensku, ale tiež si myslím, že asi nemajú nejaký alarmujúci úspech. Skôr na západe a juhu Európy.

Prečo si tieto strany vyberajú práve Rusko?

Asi kvôli tomu, že je antitézou Západu. Antitézou všetkých tradičných nepriateľov radikálnej ľavice, pričom principiálnou je pre nich asi veta „nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ“. Majú aj isté historické konexie – minulosť niektorých politikov v Syrize je spätá s komunizmom. Sovietske tendencie sa pretransformovali v proruský sentiment, ktorý tieto strany majú. Tretí faktor je, že podľa mňa majú radikálne ľavicové strany na juhu Európy pocit, že ich Západ oklamal – a majú na to dobré dôvody. Cynická politika Západu počas studenej vojny podporovala pravicové režimy a dnešnú situáciu dosť skomplikovala. Vôbec sa mi toto proruské prepojenie nepáči, ale ak sa pozrieme späť do dejín, dá sa pochopiť.

Rastie v rovnakej miere antisemitizmus?

Myslím si, že by sme mali jasne oddeliť antisemitizmus väčšiny od antisemitizmu moslimskej menšiny. To, čo v západnej spoločnosti rastie, je skôr antisemitizmus moslimského obyvateľstva. Vo východoeurópskych krajinách – nevynímajúc Maďarsko, menej Slovensko a viac Poľsko – nie je antisemitizmus väčšiny až takou dôležitou témou. Väčšina má silnejšie sklony k antisemitizmu v krajinách východnej Európy, ale tam je to paradoxne menej nebezpečné. Našťastie dochádza na Východe k výrazne menšiemu počtu násilných incidentov oproti Západu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie