Denník N

Dánska eurokomisárka, ktorá sa postavila Gazpromu či Apple: Premiér v byte daňového podvodníka? Neuveriteľné

Eurokomisárka Margrethe Vestager. Foto N - Tomáš Benedikovič
Eurokomisárka Margrethe Vestager. Foto N – Tomáš Benedikovič

Otvorením sporu voči Gazpromu či Apple získala povesť političky, ktorá sa ničoho nebojí. V Dánsku sa stala predlohou pre hlavnú postavu premiérky v populárnom seriáli Borgen. Najvýraznejšia politička v Európskej komisii – Margrethe Vestager, komisárka pre hospodársku súťaž.

Žijete v kompletne inom svete, ako je Dánsko. U nás by to malo dramatické dôsledky, čudovala sa európska komisárka Margrethe Vestager v otvorenom rozhovore pre Denník N o korupčnej kauze, do ktorej je zapletený slovenský minister vnútra a premiér. Podľa nej je neakceptovateľné, aby politici figurovali v korupčných aférach a neodpovedali novinárom na otázky. Povedala to krátko predtým, ako ju prijal Robert Fico po svojom útoku na ƒ„špinavé protislovenské prostitútky“. 

Jedno z vašich prvých veľkých rozhodnutí bolo odhodlanie ísť do sporu s Gazpromom pre jeho neférové ceny pre niektoré krajiny vrátane Slovenska. Nakoniec sa zdá, že sa z toho dostane bez pokuty. Prečo?

Čo sme zistili, keď sme sa pozreli na Gazprom, ktorý sa snažil rozdeliť trh? Keď bol niekto jeho plynový zákazník, nemohol znovu predať plyn. Výsledkom boli vysoké ceny a rozdelený trh, takže nám šlo o to, aby plyn tiekol slobodne a bol cenovo dostupný. Išlo nám o to, aby v budúcnosti všetko fungovalo fér. Stále nie je vylúčené, že dostanú pokutu. Naďalej čakáme na Gazprom, či prijme pevné záväzky, pretože potrebujeme, aby európsky plynový trh fungoval hladko. Ovplyvňuje takmer všetky domácnosti v krajinách, ktoré sú závislé od plynu od Gazpromu. Od účtu za kúrenie po elektrinu.

Ako si spomínate na začiatok sporu s Gazpromom? Bola to celkom veľká vec, komisárka z malej krajiny sa oprela do najväčšieho monopolu s plynom na svete.

Od úplného začiatku som sa snažila byť veľmi opatrná, čo poviem, pretože okolo Ruska je príliš veľa citlivých a veľmi politických vecí – Ukrajina, Krym, Nord Stream II a podobne. Snažila som si uchovať odstup, pretože sme chceli, aby Gazprom hral na európskom trhu podľa európskych pravidiel. Tak, aby si všetci mohli dovoliť plyn, ktorý potrebujú. Myslím, že to veľmi pomohlo. Ak by sme do toho vpustili politiku, potom by sme nemuseli zabezpečiť pre zákazníkov dobré ceny plynu a uistiť sa, že dostanú plyn, ktorý potrebujú.

Takže si myslíte, že teraz bude pre Gazprom oveľa ťažšie predávať plyn vybraným zákazníkom drahšie? Pretože to bola pointa, že krajinám, ako sme napríklad my, hoci máme bližšie k Rusku, predáva Gazprom plyn drahšie…

Presne, o to všetko išlo. Takže sme ich prinútili, aby sa zaviazli, že ak porušia svoje záväzky, príde k pokute.

Inými slovami, snažíte sa zabrániť, aby Rusko už nemohlo využívať Gazprom ako svoj geopolitický nástroj?

Je to tak, plyn je normálny tovar ako každý iný. A keď ho kúpite, máte právo ho znovu predať, ak ho nepotrebujete, máte dostatok alebo zistíte, že niekde sú vyššie ceny, než za ktoré ste ho kúpili. Je potom, samozrejme, veľmi atraktívne ho predávať. Pre Gazprom bude teraz oveľa komplikovanejšie predávať rôznym krajinám plyn za značne odlišné ceny.

Presne to sa využilo pri reverznom toku na Ukrajine zo Slovenska, čo Kyjevu veľmi pomohlo v čase jeho najväčšej krízy v konflikte s Moskvou. Bola to veľká vec?

Myslím, že je to skvelá vec, keď môžete využívať svoj nákup plynu a pomôcť svojmu susedovi, keď to potrebuje. Ak sa pohneme s Gazpromom dopredu, prinesie to ešte viac stability. Pre nás je veľká priorita, aby nedošlo k žiadnemu ohrozeniu, najmä pokiaľ by prišli tuhé zimy.

V decembri sa bude na samite EÚ znovu hovoriť o sankciách proti Rusku – mali by sa predĺžiť?

Neštudovala som detailne, ako fungujú, ale som absolútne presvedčená, že predstavitelia EÚ urobia správne rozhodnutie. Doterajšie rozhodnutia boli urobené na odolnom základe a sankcie boli viackrát predĺžené. Neviem, aké bude konečné rozhodnutie, jednoznačne sú však sankcie súčasťou nášho medzinárodného slova. Ak sa niekto nespráva podľa pravidiel, tak sa jednoznačne musíme brániť.

Po Gazprome ste si trúfli na ďalšiu veľkú porciu, zahryzli ste sa do Apple a vyrubili im vskutku obrovskú pokutu (skoro 15 miliárd eur) za neplatenie daní. Írska vláda zareagovala, že im ničíte ekonomiku. Už ste si to vyjasnili?

Íri sa odvolali, takže to pôjde na Európsky súd. Pracujeme s Írmi na tom, aby sme vykalkulovali, koľko presne nebolo zaplatené na daniach. Odhadujem, že to dopadne podobne ako v prípade Starbucksu alebo Fiatu, takže nezaplatené dane budú zaplatené. Zároveň pracujeme na tom, aby sa naše rozhodnutie zverejnilo, keďže ide o dôverné obchodné záležitosti. Avšak chceme, aby novinári aj občania mohli vidieť naše zdôvodnenie, prečo si myslíme, že Apple by mal platiť viac daní za to desaťročné obdobie.

Už máte pripravené ďalšie šetrenia proti veľkým spoločnostiam ako Amazon či McDonald’s?

Každý daňový prípad je dôležitý. Keď ide o nelegálnu štátnu pomoc, keď sa dáva pomoc cez daňové úľavy. Aj prípady, ktoré pripravujeme, ako spomínaný Amazon či McDonald’s. Pre mňa je to mimoriadne dôležité, toľko veľa firiem platí dane, všade je tvrdá súťaž, snažia sa priniesť dobré produkty za rozumné ceny, a potom prídu obrovské spoločnosti, kde už fungujú ich konkurenti, a platia maličké dane, čo ich zvýhodňuje. Tak by európsky trh fungovať nemal. Pracujeme aj na ďalších prípadoch. Snažíme sa ich nielen otvárať, ale aj uzavrieť.

Slovensko a Dánsko majú približne rovnaký počet obyvateľov. V rebríčkoch vnímania korupcie je však medzi oboma krajinami obrovský rozdiel. Vy ste pravidelne na čele rebríčkov transparentnosti, kým u nás je korupcia vo vysokej politike pravidlom. Hovoríme o daniach – viete si predstaviť, že by dánsky premiér býval v byte podnikateľa, ktorý je podozrivý z miliónových daňových únikov, ako je to v prípade slovenského premiéra?

V dánskom prostredí a politike je celkovo veľmi ťažké vôbec pochopiť korupciu. Dánsko je pravidelne v rebríčkoch neskorumpovaných krajín ako číslo jeden alebo číslo dva. Myslím, že ani nerozumieme mechanizmom korupcie. Nerozumiem ani tomu, že by to ľudia vôbec akceptovali. To, že politici nie sú poctiví, predsa ničí všetky vzťahy.

Na Slovensku máme situáciu, že polícii, ktorá nevyšetrila prípad kontroverzných vratiek podnikateľa Bašternáka vo výške miliónov eur, šéfuje minister, ktorý s ním obchodoval. A tento podnikateľ prenajíma byt premiérovi. Minister ani premiér to nepovažujú za problém. 

V dánskom kontexte je veľmi ťažké si predstaviť, že by médiá informovali o takýchto prípadoch, a nič by sa nedialo. To by bolo neuveriteľne dramatické, čo by nasledovalo.

Slovenský premiér obviňuje médiá, že sú zaujaté, neodpovedá na kritické otázky, vyťahuje na ne súkromnú odpočutú komunikáciu investigatívnych novinárov.

Pred niekoľkými rokmi sme mali v Dánsku prípad ministra, ktorý nechcel odpovedať špecifickým novinárom, ale vstúpil do toho ombudsman. Nechcel niektorým novinárom odpovedať na otázky na tlačovkách alebo poskytnúť rozhovor. Ombudsman sa vyjadril úplne jasne, nezáleží na tom, aké má s nimi osobné problémy, čo si o nich myslí, je to verejná osoba a musí odpovedať na otázky a bolo po prípade. Pre mňa je veľmi ťažké komentovať váš konkrétny prípad, pretože nepoznám detaily, ale oproti Dánsku žijete v kompletne odlišnej realite.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vy ste vstúpili do dánskej politiky veľmi mladá, keď ste mali len dvadsať rokov – prečo ste do toho išli?

Je to skôr náhoda, že som v politike. Nikdy som o tom nesnívala. Rozmýšľala som skôr, že ako inžinierka budem stavať mosty. Mimochodom, veľmi sa mi tu páčia vaše mosty cez Dunaj. Moji rodičia boli vždy veľmi angažovaní v lokálnej komunite, vždy sa stretávali s ľuďmi a boli otvorení pre mnoho stretnutí. Vždy hovorili, že prvá vec, čo musíte urobiť, je byť aktívni vo svojej komunite a snažiť sa zlepšiť veci. Takže som bola vždy veľmi aktívna na škole, a na univerzite mi niekto povedal, že by som možno mohla vyskúšať aj politiku, a tak sme teraz tu.

Ministerkou ste sa stali už v tridsiatke – aké to bolo?

Bola som taká mladá, že som si ani neuvedomovala, aké ťažké to bolo. Keď ste mladí, všetko je možné. Pomohlo mi tiež, že všetci skôr ako mňa vnímali funkciu ministra. Videli autoritu vo vašej práci a pozícii a nie vás samotných. A to, dúfam, spôsobilo, že som rástla. Chcela som, aby ľudia na konci videli mňa, a nielen tú pozíciu, a začali ma rešpektovať za to, čo robím a za čím si stojím.

Politickú kariéru ste urobili v strane Radikale Venstre (Radikálna ľavica), teda v dánskej sociálno-liberálnej strane. Čo je to za typ strany, k akým hodnotám sa hlásite? Je to mix sociálnych demokratov s liberálmi?

Áno, je to mix z obidvoch strán. Pôvodne stranu založili malí roľníci z vidieka a intelektuáli z väčších miest, ktorí si povedali, že nechcú, aby ich rozdelili triedne záujmy. Chceli férovejšiu spoločnosť, kde zachovávate liberálne hodnoty, rešpektujete menšiny a ženy môžu voliť. Podporujete otvorenú spoločnosť a veríte v slobodný trh, ale aj to, že ho môžete regulovať, aby všetci mali rovnaké príležitosti a druhú šancu. A vždy by ste mali mať druhú šancu, preto napríklad máme dlhú debatu o školách druhej šance pre dospelých, ktorým sa stalo niečo, keď boli mladí. Dôležitá je bezpečná sieť pre tých, ktorým sa niečo zlé môže stať. Každému z nás sa niečo môže stať.

To je veľmi zaujímavá kombinácia, pretože na Slovensku nemáme ani skutočných sociálnych demokratov, ani liberálov, jeden líder pripomína skôr Le Penovú, druhý Wildersa a viac ako k hodnotám sa hlásia k populizmu. Ako sa napríklad staviate k migrantom?

Moja strana vždy zachovávala pozíciu, že by sme mali rozlišovať medzi migrantmi a utečencami. Voči utečencom máme zodpovednosť ich chrániť, keď sú napríklad perzekvovaní pre svoje náboženstvo alebo politický aktivizmus, alebo je riziko, že zomrú vo vojne. Vtedy by sme ich mali ochrániť, a myslím si, že v tom platí spoločná európska zodpovednosť ochraňovať tých, čo to potrebujú. Keď ide o migrantov, myslíme si, že by sme sa mali usilovať o rozvoj v regiónoch, odkiaľ prichádzajú, ako je napríklad severná Afrika. Európa teraz nie je otvorená pre migráciu, nemôžete sem len tak prísť a ľahko si nájsť prácu.

Ste za to, ako hovorí nemecká kancelárka Angela Merkelová, aby sa vytvorilo niečo ako Marshallov plán pre Afriku, aby jej obyvatelia neboli nútení utekať do Európy?

Áno. V Komisii s tým veľmi súhlasíme, a malo by sa s tým niečo urgentne robiť, podobne ako sa snažíme pomáhať potápajúcim sa migrantom na Stredozemnom mori. S rovnakým zapálením by sme mali investovať do tých krajín. Inak do piatich či desiatich rokov nebudeme mať dobre fungujúce spoločnosti, kde ľudia môžu nájsť prácu a vybudovať si rodiny. To je dôležité, aby sme neboli príliš zaujatí núdzovou situáciou, ale radšej vytvorili podmienky na to, aby sme takým situáciám predišli.

Švédsko a Dánsko pre utečeneckú krízu po vyše polstoročí zaviedli hraničné kontroly na Øresundskom moste medzi Kodaňou a Malmö – je to veľmi cítiť, bolo to nutné?  

Bolo to rozhodnutie novej vlády, kde naša strana nemá účasť. Veľmi veľa ľudí to ovplyvnilo, najmä tých, čo chodili tam a späť za prácou každý deň. Švédsko prijalo obrovské množstvo utečencov, okolo stotisíc ľudí. Najdôležitejšia vec je, že sme teraz úspešnejší v spolupráci s Talianskom či Gréckom v snahe registrovať utečencov. Samozrejme, pomohla dohoda s Tureckom, ktorému pomáhame vylepšovať podmienky pre utečencov, aby ich tam zostalo viac, a viac sme ochránili naše vonkajšie hranice EÚ.

Slovenská vláda ako prvá (neskôr sa pridali Maďari) odmietla prerozdelenie utečencov podľa kvót. Teraz naše predsedníctvo navrhuje niečo ako efektívnu solidaritu, predtým to slovenskí politici volali flexibilná solidarita, ktorej pointou je: radšej dáme peniaze a poskytneme pomoc na ochranu hraníc, než prijmeme utečenca. Je tento prístup, vyberať si, ako chceme byť solidárni, v poriadku?

Najskôr si musíme ujasniť, o čo v návrhu ide, čo nám to vlastne predložili na stôl. Myslím, že všetci zdieľame tú istú zodpovednosť, pretože to je naša zodpovednosť za iné ľudské bytosti. A to je to, čo očakávame od ostatných, keby sme podobnú pomoc potrebovali sami. Na stole je návrh, že všetky krajiny sa do toho nejako majú zapojiť. Ak do niektorých individuálnych krajín príde naozaj veľa ľudí, myslím, že by sme mali byť schopní ich premiestniť, aby sme boli skutočne solidárni. To je pohľad Európskej komisie, s ktorým sa, samozrejme, stotožňujem. Máme pred sebou proces, aby sme prišli na to, čo s tým, aby sme zabezpečili novú stabilitu a novú azylovú politiku. Najdôležitejšia vec je, aby sme mali pod kontrolou prúd ľudí, ktorí k nám prichádzajú.

Bude sa EÚ vedieť dohodnúť na novej azylovej politike?

Nemyslím si, že Európania majú uzavreté srdcia pred tými, čo potrebujú pomoc. Ale nemyslím si ani, že sú otvorení, keď sa to všetko deje chaoticky. Ľudia nemajú radi, ak sa to deje živelne, keď nevedia, o koho ide. Chcú, aby to bolo dobre zvládnuté a nepotulovali sa ľudia po diaľniciach. Vysoká priorita mojich kolegov je, aby registrácia v krajinách ako Grécko či Taliansko fungovala, aby sa ľuďom zobrali odtlačky prstov, aby sme vedeli, kto prichádza a kto vychádza. Potom príde nová atmosféra, v ktorej budeme debatovať o budúcnosti a čeliť migračnej kríze. Asi to zoberie nejaký čas, kým sa dostaneme k nejakému rozhodnutiu.

Európska komisia pomerne prekvapivo a v tichosti uzavrela vyšetrovanie dohody o výstavbe maďarskej atómovej elektrárni Paks II, na ktorej sa dohodla Budapešť s Moskvou. Prečo? Išlo o obrovský obchod a bez štátnej súťaže…

Išlo o dve veci: absenciu štátneho tendra a nezákonnú štátnu pomoc. Moja kolegyňa Elżbieta Bieńkowska, ktorá má na starosti jednotný trh a tendre, sa na s tímom pozreli a zistili, že nie je dôvod sa tým zaoberať, pretože maďarské argumenty boli dostatočne silné, že tam nie je problém. Druhá záležitosť týkajúca sa štátnej pomoci nie je ešte rozhodnutá, uvidíme v blízkej budúcnosti. Ak tam nájdeme štátnu pomoc, budeme hľadať spôsoby kompenzácie.

Napríklad Westinghouse hovorí, že by do výstavby atómky šiel tiež, keby mal možnosť ísť do súťaže.

Nie je to moje portfólio, takže sa mi to ťažšie komentuje, ale myslím, že jeden z argumentov bol, že prečo by sa mal vypísať tender, keď už inštalácia bola hotová a výhody a náklady druhej s tou istou technológiou by boli efektívnejšie a bezpečnejšie.

Ďalší problém je, že nad tým rozhodnutím visí podozrenie z ruského lobingu. Komisár Günther Oettinger, ktorý mal predtým na starosti energiu, letel na jar súkromným lietadlom nemeckého biznismena Klausa Mangolda, ktorý je napojený na ruské záujmy a sedí v dozornej rade investičnej banky Rothshild, čo urobila pozitívny posudok o dostavbe Paksu. Nielenže to nepriznal, ale ani nie je jasné, kto za to platil. Nie je to vážna vec?

Je to problém, pretože to dáva dôvody na vznik konšpiračných teórií, a hoci ani ja, ani moja kolegyňa Bieńkowska sme o tom s Oettingerom neprehovorili ani slovo, už len to podozrenie robí našu prácu komplikovanejšou. Celá naša práca je postavená na faktoch a rozhodnutie bude prístupné verejnosti. Snažíme sa to urobiť najlepšie, ako vieme, a byť neutrálni.

Takáto situácia nie je pre Komisiu ničím nová, nedávno prijal bývalý šéf Komisie José Manuel Barroso miesto v banke Goldman Sachs, ktorá zohrala toxickú rolu pri zadlžení Grécka. Urobíte s tým niečo?

Určite, práve včera sme debatovali o nových pravidlách pre nás v Komisii, aby sme sa uistili, že sú dosť striktné, aby Komisia nemohla byť obviňovaná, že niekto z nej obhajuje niečie záujmy, ako sa to teraz zdá.

Aká bola vaša reakcia, keď ste sa dozvedeli o Barrosovom novom fleku?

Bola som prekvapená ako každý. Možno pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi by to bolo prijateľné, teraz je však svet iný. Po finančnej kríze si myslím, že je to znak veľmi zlého úsudku.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Sama ste radšej chceli Hillary Clintonovú za americkú prezidentku, nakoniec je to Donald Trump. Bude pre Európu výzvou?

Niektoré veci sa ešte len ukážu, ale ak sa Spojené štáty viac stiahnu z globálnej scény, samozrejme, budeme musieť urobiť našu časť práce, aby sme napríklad viac ovplyvnili globálny obchod, tak ako teraz rokujeme s Japonskom či Mexikom. Základom mandátu, ktorý máme, keď ide o globálny obchod, je, aby bol postavený na hodnotách. Jeden z dôvodov, prečo mám rada dohodu o voľnom obchode s Kanadou, je ten, že je veľmi silná, aj keď ide o ľudské práva, geneticky modifikované potraviny, správanie sa k zvieratám či rešpektovanie pôvodu produktov. Takže je to aj spôsob pre Európu, ako otvoriť dvere a ovplyvniť globálny obchod, aby fungoval inak, takže nebudeme mať len divokú globalizáciu.

Nehrozí Európe, že Trump potiahne populistov, ako sú Le Penová, Farage či Wilders, ktorí mu gratulovali ako prví?

Určite, a musíme presvedčiť ľudí, že sme lepší, aby si nemysleli, že my tu chceme divokú globalizáciu, že výhody má mať len úzka elita, ale umožniť spoločnosti, aby mohli ísť za svojimi snami, a možno ešte dôležitejšia vec je, aby sa ľudia nemuseli báť o svoje deti, keď vyrastú. Musíme nájsť správne riešenia a začať sa rozprávať s ľuďmi s oveľa väčšou účasťou. Myslím, že o tom je EÚ.

Nebojíte sa o jej budúcnosť?

Je mojou morálnou povinnosťou byť optimistkou, pesimista nikdy nič neurobí. Ale toľko vecí treba urobiť po tomto roku 2016, musíme urobiť oveľa viac pre to, aby výhody globalizácie pociťovalo oveľa viac ľudí. Samozrejme, že veľa ľudí, ktorí prišli o komfort, je skeptických. Nasledujúci rok bude ďalšou kapitolou o globalizácii, v ktorej sa pokúsime, aby fungovala viac. Chceme mať nielen silný trh, ale zaručiť aj jeho férové správanie pre všetkých, aby sa ľudia cítili bezpečne.

Je Merkelová osamotenou líderkou v liberálnom svete?

Nemyslím si, že ste osamotený, keď máte okolo sebe milióny občanov, a myslím, že veľa Európanov oceňuje, čo urobila za posledné roky a za čím si stojí.

V sídle EÚ máte imidž rockstar, v rozhovore pre dánske médiá ste však nedávno povedali, že sa vám cnie za dánskou politikou a každý deň sledujete, čo sa tam deje. Je dánska politika taká zaujímavá?

To platí asi pre každého, keď sa niečomu venuje dve desaťročia. Nie je to preto, že by mi chýbali konflikty, ale mám tam rada veľa ľudí. Veľa politikov poznám, sledujem, ako sa im darí. Pre mňa je to stále veľmi zaujímavé.

Máte ambíciu byť premiérkou v budúcnosti?

No, viete, pri mojej strane to veľmi nehrozí. To je skôr pre sociálnych demokratov či liberálov. Zvyčajne sa moja strana snaží byť vplyvná pri dôležitých rozhodnutiach.

Keď však v populárnej dánskej politickej dráme Borgen vytvorili hlavnú postavu premiérky, robili to na základe vás…

Áno, ale jedna vec je fikcia a druhá skutočný život.

Páčila sa vám tá postava?

V skutočnosti sa mi veľmi páčila. Myslím, že seriál Borgen je pomerne presný portrét dánskej politiky a veľmi dobré je, že to urobili trochu ako protiváhu k americkému House of Cards, pretože, ak pozeráte ten seriál, tak nikdy nechcete ísť do politiky. Ak ste videli Borgen, tak si možno poviete: ou, možno by som to mohol skúsiť, možno je to aj niečo pre mňa. Zachováva veľmi ľudský prístup, ľudia sa síce často nezhodnú, ale nakoniec sa začnú rozprávať.

A nie je to len Borgen, čo preslávilo Dánsko. Máte skvelé krimiseriály ako napríklad Forbrydelsen (Zločin), alebo so Švédmi ste urobili Broen (Most). Ako sa to stalo, že máte takých dobrých storywriterov?

Áno, podarilo sa desať rokov dozadu, ktovie, možno sme vytvorili dobrý ekosystém pre kreatívnych ľudí, niečo dobré sa stalo a inšpirovalo to istý okruh ľudí. Možno to budete o desať rokov vy na Slovensku, že sa u vás vytvorí priaznivé prostredie a nový druh príbehov, ktoré sa musia vyrozprávať. Mali sme šťastie na veľmi múdrych ľudí. Čiastočne je to možno spôsobené aj tým, že u nás je veľmi nízka mocenská hierarchia, nie je to u nás veľmi autoritárske. Ak máte nejaký nápad, tak máte príležitosť sa ho chopiť. Tak ako sa to napríklad podarilo vašim novinám.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Robert Kaliňák

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie