Denník N

Parlament schválil rozpočet, Fico označil za víťaza školstvo (základné informácie )

Foto – TASR
Foto – TASR

Aktualizované 15:35 – V budúcom roku má naša verejná správa hospodáriť s deficitom pod 1,3 %. Zámer mať vyrovnaný rozpočet vláda znova odsunula, tentokrát na rok 2019.

Poslanci parlamentu dnes schválili prvý rozpočet tretej Ficovej vlády, v ktorej sú okrem Smeru aj SNS a Most-Híd. Za rozpočet hlasovalo 82 poslancov, proti bolo 61 poslancov.

Rozpočet ráta s tým, že naša ekonomika v budúcom roku porastie o 3,5 %, teda podobne ako v tomto roku. Nezamestnanosť má klesnúť pod 9 %.

Medzi najlepšími, ale…

Fico zdôrazňuje, že Brusel zaradil náš rozpočet medzi päť najlepších v eurozóne. Urobil tak tretí rok po sebe. Okrem nášho je v najlepšej skupine aj rozpočet Nemecka, Holandska, Estónska a Luxemburska.

Rozdiel medzi skutočnosťou a rozpočtovými plánmi v posledných rokoch je na Slovensku dosť výrazný. Deficit sme mali v rokoch 2013 až 2015 na úrovni 2,7 %, vláda ho teda za tri roky nedokázala znížiť. Česko malo vlani deficit 0,6 %, teraz má mať ešte nižší. Nemecko a Estónsko hospodária dva roky po sebe s prebytkami. Luxembursko hospodári s prebytkami ešte dlhšie.

V tomto roku máme mať deficit podľa vlády pod 2 percentami, Európska komisia aj naša rozpočtová rada upozorňujú, že môže byť vyšší (v krajnom prípade sa môže priblížiť k 2,5 %).

Európska komisia nehodnotila v minulosti negatívne ani grécky rozpočet.

V budúcom roku má naša verejná správa hospodáriť s deficitom pod 1,3 %. Zámer mať vyrovnaný rozpočet vláda znova odsunula, tentokrát na rok 2019. „Ideme smerom k vyrovnanému rozpočtu, ale tempom, ktoré vyhovuje Slovensku,“ zhodnotil Fico.

Vláda očakáva, že dlh krajiny postupne klesne z odhadovanej úrovne 53,5 % HDP v roku 2016 na úroveň 49,1 % do roku 2019. Na konci roku 2015 sme mali dlh 52,5 %.

„Rozpočet a nejaké čísla nie sú naším politickým cieľom, iba nástrojom na ich dosahovanie,“ poznamenal Fico.

Znova sa menili dane aj odvody

„Víťazom rozpočtu je školstvo, došlo tam k nárastu výdavkov o 300 miliónov eur,“ tvrdí premiér Robert Fico (Smer). K tomuto číslu dospel tak, že porovnal plánované výdavky na školstvo na tento a budúci rok. Keby porovnal skutočné tohtoročné výdavky, vyšlo by mu, že výdavky na školstvo stúpnu zhruba o 40 miliónov (podľa údajov ku koncu októbra).

Spomínaných 40 miliónov sa má použiť na zvýšenie platov učiteľov od septembra 2017 (o 6 %), peniaze navyše na stieranie rozdielov medzi kvalitou škôl nezostanú. Platy úradníkov stúpnu od januára o 4 % (učiteľom stúpli od septembra o 6 %).

Veľká debata v parlamente bola o daňových a odvodových zmenách. Živnostníkom sa v budúcom roku zvýšia paušálne výdavky. Kým doteraz boli vo výške 40 % (najviac 5040 eur ročne), po novom si budú môcť uplatniť 60 % (najviac 20-tisíc eur).

Opozícia upozorňuje, že to nijako nerieši problém živnostníkov, ktorí platia minimálne odvody, ktoré sa im aj v budúcom roku zvýšia. Daňové licencie sa zrušia od roku 2018.

Strop na sociálne odvody sa zvýši z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy (v roku 2017 to bude 6181 eur mesačne). O úplnom zrušení stropu na zdravotné odvody parlament ešte nehlasoval, hoci je už rozpočet schválený.

Zisky firiem sa majú zdaňovať sadzbou 21 % (v tomto roku je to 22 %). Viac sa však hovorilo o tom, že banky, poisťovne, telekomunikačné firmy, energetické firmy a ďalšie firmy z regulovaných odvetví budú platiť dvakrát vyšší osobitný odvod ako doteraz, hoci sa mal úplne zrušiť. Poisťovne budú platiť z nových neživotných poistiek aj odvod 8 %, čo zrejme zvýši ceny poistiek.

Dividendy sa budú od budúceho roka zdaňovať sadzbou 7 %. Zdravotné odvody vo výške 14 % sa z nich už platiť nebudú.

Opozičný poslanec Jozef Mihál (SaS) upozornil, že vláda už tri roky po sebe nezvýšila rodičovský príspevok, prídavky na deti, daňový bonus na deti, ani odpočítateľnú položku na daňovníka. „Nebude tomu inak ani v roku 2017. Jedinou výnimkou je rodičovský príspevok, ktorý sa má od mája zvýšiť o 10 eur,“ podotkol Mihál.

Vláda chce investičnú výnimku

Vláda sa nijako netají tým, že chce uvoľniť dlhovú brzdu. „Musíme hľadať komunikáciu s opozíciou, či sme schopní zmeniť ústavný zákon,“ povedal Fico.

Debata už nie je ani tak o hotovostnej rezerve, ale o investičnej výnimke. Preložené – výdavky na stavbu diaľnic by sa nerátali do dlhu pre účely dlhovej brzdy. Ďalšie výdavky na diaľnice by však zvýšili rozpočtové výdavky a tým aj rozpočtový deficit.

„Príjmová strana rozpočtu je robená veľmi korektne, problémom je rozpočtovanie výdavkov,“ hovorí ekonóm Tatra banky Juraj Valachy.

Vláda ráta v budúcom roku s veľkými investíciami – s obchvatom Bratislavy, s výstavbou Jaguara aj podporou subdodávateľov.

Prvýkrát niečo z Hodnoty za peniaze

Návrh rozpočtu prvýkrát obsahuje výsledky projektu Hodnoty za peniaze. V sektore zdravotníctva boli identifikované viaceré opatrenia s konkrétnym vyčíslením ich prínosu, v iných oblastiach to tak necítiť.

Opozícia kritizuje, že vláda odsúva cieľ mať vyrovnaný rozpočet, počet zamestnancov vo verejnej správe neklesá a rozpočtová rezerva je nejasne definovaná. Pýtajú sa, prečo sa eurofondy z tretieho programového obdobia tak pomaly čerpajú, a čakajú, že podpredseda vlády Pellegrini by mal predstaviť plán, ako sa ich čerpanie zrýchli.

„V návrhu rozpočtu na roky 2017 až 2019 prevažujú negatívne riziká nad pozitívnymi,“ konštatuje vo svojom hodnotení rozpočtová rada. Rozpočet však považuje za realistický.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie