Denník N

Študenti Masarykovej univerzity šíria mediálnu gramotnosť, aby ľudia tak ľahko nepodľahli propagande

zdroj: zvolsi.info
zdroj: zvolsi.info

Brnianski študenti politológie a žurnalistiky predstavili projekt Zvolsi.info, ktorý má pomôcť orientácii v mediálnom prostredí. Dnes má podľa nich propaganda omnoho sofistikovanejšiu podobu.

Štvrtina obyvateľov Českej republiky podľa agentúry STEM považuje dezinformačné weby za dôveryhodný zdroj informácií. Čitatelia uprednostňujú manipulatívne texty pred tradičnými, čo umocňuje to šírenie neprávd v spoločnosti.

Deväť študentov brnianskej Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity sa preto pustilo do boja so súčasnou propagandou v mediálnom prostredí. Aj vo svojom okolí si totiž všimli, že ľudia majú tendenciu veriť falošným správam na internete, ktoré šíria ďalej.

V krátkej ankete sa pýtali mladých ľudí, aké spravodajstvo pravidelne čítajú a ako s informáciami ďalej nakladajú. Zistili, že viac ako polovica opýtaných číta primárne web Blesku, za ktorým nasleduje Česká televízia a Mladá fronta DNES. Avšak asi tri štvrtiny opýtaných študentov stredných škôl čítajú len zdieľané správy na Facebooku, pričom pätina z nich nepovažuje zdroj správ za dôležitý.

Študent žurnalistiky Ondřej Chlupáček, ktorý za projektom stojí, rozpráva, že nechcú ľuďom hovoriť, ktoré médiá by mali ľudia sledovať a ktorým sa, naopak, vyhýbať. Ich cieľom je, aby každý sám začal rozmýšľať nad tým, čo číta.

„Chceme mladým slúžiť ako pomyselné vodidlo, vďaka ktorému sa svojou hlavou rozhodnú, čo pre nich predstavuje hodnotný text a čo, naopak, nie,“ priblížil ciele projektu Chlupáček.

Vo svojej online kampani prirovnávajú mediálne prostredie k tomu obchodnému a táto analógia by mohla pomôcť k dôslednejšiemu výberu informácií. „Aj článok je len produkt a treba k nemu pristupovať zodpovedne,“ priblížil Chlupáček.

Propaganda len prezlieka kabát

Na offline prednáškach, ako študenti workshopy nazývajú, mladým žiakom predstavujú historický prierez propagandy, ktorá je „stará ako ľudstvo samo“, no svoj rozmach zaznamenala v 17. storočí, keď ju vo veľkom využívala cirkev a neskôr autoritatívne režimy počas oboch svetových vojen.

„Populárnym mýtom je, že propaganda vyzerá rovnako ako počas vojny, to je veľký omyl,“ vysvetlila odborná asistentka Petra Vejvodová a dodala, že dnes je jednoducho prítomná v omnoho sofistikovanejšej podobe.

Najmä na internete možno nájsť obrovské množstvo informácií, ktoré vyzerajú na prvý pohľad veľmi vierohodne, avšak skrývajú sa za nimi často konšpirácie, klamstvá či inak zmanipulované informácie. Práve to sú podoby, ktoré propaganda na seba berie v súčasnosti.

Podľa študentov nemusíte byť odborníkom, aby ste si všimli, že niektoré weby „smrdia“, a že práve pri nich jednoducho treba zbystriť pozornosť a neostať apatickým. Už samotné titulky môžu byť znakom, že s textom nemusí byť všetko v poriadku. Študenti prízvukujú, že dobré články nemajú byť automaticky dramatické.

Titulkom možno v ľuďoch ľahko vyvolať emócie či strach, a preto môžu ľahšie prijať podsúvanú informáciu ako fakt. Akúkoľvek informáciu si totiž pamätáme omnoho dlhšie ako jej zdroj. Z neho často ostane len zahmlená spomienka na „niečo, čo sme niekedy čítali“, a kolobeh dezinformácií pokračuje ďalej.

„Zdroje, zdroje, zdroje,“ prízvukujú študenti, podľa ktorých je najdôležitejšie overovať všetko, čo sa tvári ako fakt.  Dobré články by mali na fakty vždy priamo odkazovať, a len čo sú texty bez konkrétych mien, dát či iných detailov, v hlavách čitateľov by mala zablikať pomyselná kontrolka. „Neverte všetkému, čo vidíte,“ radia tvorcovia projektu.

Internet náš každodenný

Vďaka rozvoju v technike a rozmachu sociálnych sietí sa dnes za „novinára“ môže vydávať v podstate ktokoľvek. Študenti brnianskej univerzity zdôrazňujú objem stránok a článkov, ktoré sa tvária vierohodne.

Spoločným znakom môže byť napríklad používanie rôznych „nálepiek“, ktoré komplexné udalosti v podstate ihneď zjednodušujú, zosmiešňujú a automaticky stavajú do určitej pozície.

Vidia tiež problém v tlaku, ktorý je na skutočných novinárov vyvíjaný. „Keď sa niečo stane, novinár hneď musí písať na Twitter a vzápätí už pripravuje článok na web, pretože ak to nenapíše prvý on, bude to mať predsa konkurencia,“ hovoria študenti. Toto je podľa nich zdrojom chýb serióznych médií, ktoré sa snažia v čo najkratšom čase spracovať veľké množstvo informácií.

Tvorcovia mediálnej gramotnosti z Masarykovej univerzity v Brne. zdroj: zvolsi.info
Tvorcovia mediálnej gramotnosti z Masarykovej univerzity v Brne. Zdroj: zvolsi.info

Výrazný nedostatok informačnej gramotnosti v spoločnosti potom vedie práve k dôvere najrôznejším webom s prikrášleným obsahom, ktoré šikovne pracujú predovšetkým s emóciami čitateľov. V projekte sa zamerali najmä na mladšiu generáciu, ktorá na rozdiel od starších ľudí ešte „nemá automatický filter“ na prijímanie informácií.

Študenti brnianskej univerzity považujú za dôležité, aby sa ľudia už hneď na začiatku vedeli orientovať v mediálnom prostredí, keďže má veľký vplyv na vytváranie hodnôt.

V súčasnosti podľa nich školským osnovám chýba akékoľvek ukotvenie mediálnej výchovy, a preto by mohol študentom aj učiteľom pomôcť sprievodca internetom, ktorý študenti vytvorili. Vďaka nemu sa snažia čitateľov naviesť k samostatnému kritickému mysleniu, pri ktorom je dôležité uvedomovať si jeho silu.

 

 

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie