Denník N

Matovič a Fico väčšie platy nepotrebujú, ostatných politikov nech zaplatí hocikto

Politici, ktorí sa tvária, že nemajú nárok na vyššie platy, sú slabosi, ktorí nadbiehajú oligarchom a luze zároveň.

Pred ôsmimi rokmi, v polovici novembra roku 2008, poslanec KDH Daniel Lipšic navrhol, aby sa platy poslancov, ministrov a sudcov aspoň na rok zmrazili. V tom čase už bolo jasné, že hospodárska kríza Slovensko neobíde, že rozpočet bude mať veľké problémy, rast platov v súkromnej sfére sa zastaví a nezamestnanosť prudko stúpne.

Zvlášť Slovensko, ktoré si vtedy užívalo čínske tempá rastu ekonomiky, potrebovalo prestaviť hlavu. Gesto ústavných činiteľov, ktorí si mali siahnuť na automatický rast platov, bolo teda vtedy výborný nápad.

Vzorce na zvyšovanie ich miezd navyše vychádzali z minulej výkonnosti ekonomiky, kým krajina sa rútila do mesiacov poklesu.

Poslanec Lipšic sa však mýlil v predstave, že myšlienka solidarity v krízovej chvíli bude zrozumiteľná aj sudcom a prokurátorom. Nebola.

Okamžite sa ozvali a od prvého momentu si mohli byť istí, že ich sa zmrazenie platov týkať nebude. Vtedajší predseda vlády Robert Fico označil Lipšica za populistu a spýtal sa, či chce, aby sudcov a prokurátorov začala platiť mafia.

Samotné zmrazenie platov ústavných činiteľov Ficova koalícia v parlamente pár týždňov po Lipšicovom návrhu aj tak schválila, sudcovia a prokurátori dostali výnimku a premiér to celé predviedol ako vlastný nápad.

Vznikla tým tradícia, ktorou politici nedokázali pohnúť osem rokov, zmrazovanie sa odvtedy rôznymi formami neustále opakovalo.

Na začiatku novembra tohto roka poslanec Igor Matovič obvinil vládnu koalíciu, že chce potichu premeškať termín zmrazovania platov, čím by platy ústavných činiteľov narástli skokom o vyše štvrtinu. Sú totiž naviazané na priemernú mzdu a tá od krátkeho obdobia krízy neustále rastie.

Reakcia predsedu Smeru bola rovnaká ako pred ôsmimi rokmi. Všetkým okolo vynadal, prihlásil sa k agende zmrazovania platov a v skrátenom konaní dal platy poslancov a ministrov znova zmraziť.

O sudcoch a prokurátoroch už reč nie je vôbec, lebo v súčasnosti už všetci vieme, že bez pravidelného zvyšovania platov by nenašli silu riadne vykonávať svoje poslanie.

Za tých osem rokov sa debata okolo platov poslancov a ministrov dostala do stavu, že normálne je hovoriť, že väčšina politikov si svoj plat nezaslúži, a preto by sa ich zvyšovanie hodnotilo ako nemravnosť.

Začalo sa to bystrým gestom na začiatku krízy, ktoré sa však bezdôvodne opakovalo. Viacero politikov, vrátane prezidenta Andreja Kisku, potom začalo časť alebo celý svoj plat verejne rozdávať iným ľuďom, čím tiež povzbudili predstavu, že politikom plat nepatrí.

Ani teraz, keď Slovensko prežíva light verziu rastu z čias obdobia vstupu do eurozóny, už vďaka tomu vývoju nemá politická trieda schopnosť si dvihnúť svoje legálne platy.

Rozum v tom istom čase stratila aj diskusia o odmenách pre politické strany. Celý politický systém prišiel po Gorile o kredit a stalo sa módou navrhovať škrtanie dotácií politickým stranám.

Oficiálne dary politickým stranám sa zasa vďaka viacerým dokázaným podvodom pri financovaní strán, ale aj vďaka obyčajnej hystérii, stali principiálne podozrivé. To všetko dokopy dvihlo atraktivitu čierneho financovania politických strán, ale už aj samotných politikov.

Na začiatku boli pokusy politikov povedať občanom, že sme tu na krízu všetci spolu. Na konci je systém, kde je legálne platený politik v porovnaní s ostatnými čoraz horšie platený a alternatívne formy financovania politiky dávajú zmysel ešte viac ako v minulosti.

Teraz najčítanejšie