Čo Trumpovo víťazstvo znamená pre východnú Európu

Vláda ekonomického liberalizmu na Západe vedie k zániku politického liberalizmu. Rastúci počet kľúčových krajín nezažíva voľby, ale plebiscit o liberálnej demokracii – plebiscit, v ktorých rozhodujú hlasy tých, kto na liberálnej demokracii prerobili.

Zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta je v Spojených štátoch trestom pre establišment, ktorý prehliadal požiadavky protestov Occupy Wall Street v roku 2011.

Zhoršenie na Západe nikomu neprospieva

Ďalšou výzvou establišmentu bude nepodľahnúť v Taliansku, kde by ústavné referendum mohlo 4. decembra spečatiť osud talianskeho premiéra Mattea Renziho. Toto hlasovanie bude predohrou jarných prezidentských volieb vo Francúzsku, v ktorých by víťazstvo krajne pravicového Národného frontu Marine Le Penovej takmer určite privodilo definitívne zrútenie Európskej únie, ak nie celého geopolitického Západu.

Nech už tieto dve hlasovania dopadnú akokoľvek, brexit a Trump dokladajú, že liberálna demokracia prestala byť kánonom západnej politiky. A to má ďalekosiahle dôsledky.

Ako teraz môžu k liberálnej demokracii dospieť „kolísavé štáty“ ako Poľsko, keď sa referenčný bod Západu vytráca? Zhoršenie politických pomerov na Západe nikdy východnej Európe neprospelo.

Trump má v jednej veci pravdu

Trump nie je len mrzuté dieťa hrajúce sa s jadrovými zápalkami; je tiež nebezpečne ctižiadostivý a jeho zahraničnopolitické návrhy by mohli rozdrobiť zásadné spojenectvá a destabilizovať medzinárodný poriadok.

Nikto – ani samotný Trump – samozrejme nevie, či sľuby vyhlásené počas kampane splní. Ale práve o to ide: nepredvídateľné vlády globálnej geopolitike škodia. Pre Poľsko a ďalšie východoeurópske krajiny, ktorých nezávislosť a demokracia sa opierajú o súčasný globálny status quo, to môže byť otázka života a smrti.

V jednej veci sa Trump nemýli: Amerika si nemôže dovoliť propagovať demokraciu v zahraničí. USA nemôžu vymáhať ľudské práva ani rozvíjať princípy liberálnej demokracie mimo svojho územia. Keby sa peniaze investované do všetkých amerických intervencií v cudzine boli presmerovali na podporu domácej prosperity, Trumpova kandidatúra by nikdy nenabrala tempo.

Američanov však namiesto toho už desiatky rokov bombardujú správy o stagnácii miezd, klesajúcich príjmoch domácností a rastúcej nerovnosti – a zároveň počuje o účte vo výške troch biliónov za vojnu v Iraku. Trump je oneskorený výprask establišmentu.

Amerika a Británia sú vyzbrojené ostrovy

Z Trumpovho pohľadu medzi izolacionizmom a sľubom, že vráti Amerike veľkosť, nie je rozpor. Spojeným štátom poslúži lepšie, keď nebudú hovoriť v mene globálnych záujmov, ale len záujmov svojich, a prestanú po celom svete pretláčať demokraciu. Väčšiu časť vplyvu budú síce zdieľať s Ruskom a Čínou, ale budú pri stole sedieť ako najsilnejší aktér, zameraný na vlastnú prosperitu. Neznie to rozumne? Izolacionizmus rovná sa prosperita.

Aj keď sa táto logika neosvedčí a Trump zapríčiní recesiu, Amerika si to môže dovoliť, tak ako si Británia môže dovoliť brexit. USA finančné straty ustoja; v skutočnosti budú v bezpečí. Nie je náhoda, že nervózni investori sa hrnú k doláru, hoci nervozitu v ich radoch vyvolalo práve Trumpovo zvolenie.

Geopoliticky sú USA a Británia jadrovo vyzbrojené ostrovné krajiny. Ich jazyk sa používa celosvetovo. Nech Trump urobí čokoľvek, USA budú stále najväčším producentom nových technológií, masovej kultúry a energií a budú mať najviac laureátov Nobelovej ceny, najlepšie univerzity na svete a najrozmanitejšie spoločnosti na Západe. Ak prestanú strkať nos do cudzích konfliktov, stále budú mať po celom svete priateľov.

Obeťou bude Európska únia

Na výsledku amerických volieb najviac stratí Európska únia, ktorá je vnútorne rozpoltená a neschopná vysporiadať sa s ekonomickými, demografickými a utečeneckými krízami. Dôsledkom Trumpovho víťazstva by mohol byť stav pripomínajúci koncert veľmocí, ktorý kontinent stabilizoval v období od roku 1815 do prvej svetovej vojny. Vtedajší systém ale mnoho krajín vylučoval, okrem iného sa tak stalo aj Poľsku.

Ako neúplný, technokratický výtvor je EÚ ideálnym cieľom populistických útokov. Doteraz sa nedokázala integrovať natoľko, aby znemožnila svoj rozpad, a na brexit zatiaľ reaguje prokrastináciou.

Kým bohaté Nemecko nechce ponúknuť pomocnú ruku krajinám na juhu, ešte stále čerstvo suverénne postkomunistické krajiny zase odmietajú utečencov a nechcú prejaviť solidaritu so západnou Európou.

EÚ je pritom celkovo rovnako bohatá ako USA, a napriek tomu nemá žiadnu armádu a s vlastnou obranou je plne závislá na USA. Je prekvapujúce, prečo bolo potrebných niekoľko transatlantických katastrof, než si EÚ uvedomila, že sa musí postarať o vlastnú bezpečnosť.

Čím menej Západu, tým viac Ruska

Ruský vplyv vyústi do stiahnutia NATO z východnej Európy. To by chcela možno aj západná Európa a využije príležitosť zbaviť sa čím ďalej obtiažnejších susedov, ako je Poľsko, ktoré sa napriek svojmu postaveniu najväčšieho príjemcu z fondov EÚ stavia proti ďalšej integrácii, neprijalo euro, chce páliť uhlie a hašterí sa s Nemeckom, Francúzskom i vládnymi inštitúciami EÚ.

S tým, ako bude vplyv Západu upadať, východoeurópske krajiny zrejme prehĺbi ekonomické a diplomatické väzby s Ruskom. V Estónsku sa už do vládnej koalície chystá proruská Strana stredu. Po Pobaltí budú na rade krajiny východnej Európy. Krajiny, ktoré sa doteraz nepriklonili k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, nebudú mať veľa na výber a urobia tak.

Poľsku také spojenectvo nemá čo priniesť. Poliaci považujú svoje súčasné hranice za posvätné, nie za prekliatie ako Maďarsko. Len politický hlupák by stavil na spojenectvo s revizionistom, ako je maďarský premiér Viktor Orbán. Bohužiaľ, Trumpovo zvolenie až príliš jasne ukazuje, ako prevládajúcu doktrínu západnej – a poľskej – politiky, ktorou je liberálna demokracia, vytrvalo nahrádza neliberálna idiocia.

© Project Syndicate