Denník N

Europoslanci prvýkrát varovali pred ruskou propagandou, Sulík a Flašíková-Beňová sa zdržali

Monika Flašíková-Beňová a Richard Sulík. Foto N – Vladimír Šimíček a Tomáš Benedikovič
Monika Flašíková-Beňová a Richard Sulík. Foto N – Vladimír Šimíček a Tomáš Benedikovič

Poslanci vyzývajú, aby Európska únia uvoľnila ďalšie peniaze na boj s dezinformáciami na internete. V jednom uznesení riešia propagandu Kremľa aj Islamského štátu.

Viac než 300 európskych poslancov z takmer všetkých členských krajín tento týždeň prijalo ostro sledované uznesenie. Vôbec po prvýkrát v ňom pomenovali snahy Ruska a islamských teroristov šíriť v Európe propagandu, ktorá má podkopať dôveru ľudí v demokratické hodnoty.

Text je plný pomerne tvrdých formulácií. Ruské médiá napríklad označuje za protivníka, ktorý sa snaží rozdeľovať Európu a vykresliť Vladimira Putina ako „jediného obhajcu tradičných kresťanských hodnôt“.

„Európsky parlament uznáva, že ruská vláda agresívnym spôsobom využíva širokú škálu nástrojov a prostriedkov, ako sú expertné skupiny (think-tanky) a osobitné nadácie (napríklad Russkij mir), osobitné orgány (Rossotrudničestvo), viacjazyčné televízne stanice (napríklad RT), domnelé tlačové agentúry a multimediálne služby (napríklad Sputnik), cezhraničné sociálne a náboženské skupiny,“ píše sa v schválenom texte.

Výsledok hlasovania nebol úplne jednoznačný. Proti uzneseniu hlasovalo 179 poslancov, ďalších 208 sa zdržalo.

Spoločnú reč k tejto téme nenašlo ani trinásť slovenských zástupcov. Siedmi z nich (napríklad Eduard Kukan, Boris Zala, Pál Csáky) dokument podporili, ostatní (napríklad Richard Sulík, Monika-Flašíková Beňová, Vladimír Maňka) sa zdržali.

Miešanie Ruska s ISIS

Uznesenie priamo reaguje na konšpirácie a klamstvá, ktoré sa v súčasnosti šíria sociálnymi sieťami, ako je Facebook či Twitter. Europoslanci ich dávajú do súvislosti s informačnou vojnou, ktorú rozpútalo Rusko po anektovaní Krymu.

„Situácia je dnes jasná. Po Kryme a agresii vo východnej časti Ukrajiny sú si mnohé krajiny vedomé dezinformovania a manipulácie. Aj príprava tejto správy sa stala terčom nepriateľskej propagandy,“ povedala poľská poslankyňa Anna Fotyga, ktorá je spravodajkyňou tohto uznesenia.

V uznesení poslanci riešia dve rôzne témy: propagandu Kremľa a propagandu islamistov, ktorí využívajú sociálne siete na nábor nových sympatizantov.

„Islamistické teroristické organizácie, najmä Dáiš a al-Káida, uskutočňujú aktívne informačné kampane zamerané na oslabenie európskych hodnôt a záujmov a zvýšenie miery nenávisti voči nim,“ píše sa dokumente.

Viac peňazí na nezávislé médiá

Poslanci zároveň predkladajú niektoré návrhy, čo by s tým Európska únia mala robiť. Vyzvali Európsku komisiu, aby vyčlenila viac peňazí na fungovanie slobodných médií napríklad v postsovietskych krajinách.

„Sú potrebné ďalšie finančné prostriedky na podporu slobody médií v krajinách európskej susedskej politiky,“ konštatuje dokument.

Väčšiu podporu má dostať aj tím expertov Európskej komisie (takzvaný tím East StratCom), ktorý bol zriadený v roku 2015, aby čelil dezinformáciám zameraným proti EÚ.

Hoci uznesenie nemá žiadnu právnu váhu, môže slúžiť ako signál smerom k Rusku, ako aj smerom k niektorým členským štátom, ktoré doteraz túto tému ignorujú.

„Je to významný dokument. Prvýkrát v ňom Európsky parlament pomenúva nové hrozby, ktorým čelíme a ktorým doteraz ani Slovensko neprikladá veľkú váhu,“ hovorí odborník na extrémizmus Daniel Milo, ktorý donedávna pôsobil na ministerstve vnútra.

Trestanie konšpirátorov?

Slovenský europoslanec a predseda najsilnejšej opozičnej strany Richard Sulík (SaS) to považuje za „vyhodené peniaze“. Tým zároveň vysvetľuje, prečo nehlasoval za prijatie uznesenia.

„Sloboda slova mi je dôležitejšia. Sám chcem rozhodnúť o tom, čo budem čítať a čo nie, nepotrebujem na to usmernenie z Európskej únie,“ hovorí Sulík.

Uzneseniu neprikladá väčší význam ani Monika Flašíková-Beňová (Smer), ktorá sa tiež zdržala. „Nie som presvedčená, že obsah rezolúcie je riešením na boj proti propagande,“ hovorí Flašíková-Beňová.

Flašíková-Beňová: Je to problém

Na rozdiel od Sulíka internetovú propagandu považuje za problém. Podľa nej však európske krajiny potrebujú iné nástroje než uznesenia.

„Riešením je napríklad nahlasovanie stránok s propagandistickou tematikou na Facebooku, trestné postihy pre portály a médiá šíriace nenávistnú propagandu,“ vypočítava Flašíková-Beňová.

Iný dôvod na nepodporenie uznesenia mal Flašíkovej stranícky kolega a bývalý banskobystrický župan Vladimír Maňka, ktorého v posledných župných voľbách porazil Marian Kotleba. Maňkovi napríklad prekážalo, že europoslanci neprijali text, ktorý navrhovali socialisti a ktorý obsahoval ešte tvrdšie formulácie než výsledný dokument.

„Preto sme sa v našej frakcii rozhodli, že sa zdržíme. Vedeli sme, že bude dostatok hlasov na to, aby uznesenie prešlo,“ hovorí Maňka.

Okrem toho mu prekážal jeden odsek z finálneho textu, kde poslanci vyzývajú aj na „zlepšenie informovanosti o zločinoch komunistických režimov a podporu výskumnej a dokumentačnej činnosti, najmä v krajinách, ktoré sú bývalými členmi sovietskeho bloku“.

Naproti tomu sa Anna Záborská (KDH) zdržala hlasovania, pretože jej prekážalo, že poslanci zmiešali tému ruskej a islamistickej propagandy dohromady. „To som nepovažovala za šťastné,“ hovorí Záborská.

Obe tieto propagandy jej síce prekážajú, takéto rezolúcie však považuje hlavne za snahy niektorých poslancov o zviditeľnenie. „Pôsobilo to na mňa ako PR akcia poľskej kolegyne, ktorá to navrhla.“

Hlavne, že to prešlo

Podľa poslankyne Jany Žitňanskej (Nova), ktorá hlasovala za, je podstatné, že uznesenie prešlo. „Dôležité je, že sme to schválili a že aj Európsky parlament sa k tejto téme jasne postavil,“ hovorí Žitňanská.

Uznesenie môže podľa nej pomôcť k tomu, aby sa aj v rámci európskych inštitúcií o propagande viac hovorilo.

„Vidíme, že tá téma je vážna. Je potrebné zmenšovať priestor na fungovanie rôznych pofidérnych webov, ktoré sa snažia manipulovať ľuďmi a šíriť nenávisť,“ dodala Žitňanská.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci:

Za rezolúciu

Pál Csáky (SMK)
Eduard Kukan (SDKÚ)
Boris Zala (Smer)
József Nagy (Most-Híd)
Jana Žitňanská (Nova)
Miroslav Mikolášik (KDH)
Ivan Štefanec (KDH)

Zdržali sa

Monika Flašíková Beňová (Smer)
Vladimír Maňka (Smer)
Branislav Škripek (OĽaNO)
Monika Smolková (Smer)
Richard Sulík (SaS)
Anna Záborská (KDH)

Proti

Nikto

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie