Denník N

V Barme sa hovorí o etnických čistkách, horia domy, z krajiny utekajú tisícky moslimov

Podpálené budovy v jednej z dedín Rohingov. Zdroj – Human Rights Watch
Podpálené budovy v jednej z dedín Rohingov. Zdroj – Human Rights Watch

Barmská armáda podľa OSN zabíja mužov a znásilňuje ženy z radov Rohingov. Súčasná de facto premiérka a nositeľka Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij mlčí.

Je to jeden z najutláčanejších národov na svete. Asi miliónu Rohingov – moslimov, ktorí žijú v Barme – zakázali za posledných 20 rokov veľa. Nesmú sa bez povolenia vydávať, sťahovať či opustiť provinciu, kde žijú. A nesmú mať viac ako dve deti.

Napätie medzi budhistickou Barmou (oficiálne Mjanmarskom) a Rohingmi sa v posledných týždňoch vyostrilo. Barmská armáda vedie v provincii protiteroristickú operáciu, počas ktorej armádu obviňujú zo zabíjania, znásilňovania a z vypaľovania domov moslimskej menšiny.

Nezávisle sa to nedá overiť, keďže provincia je uzavretá a dovnútra sa nedostanú zahraničné médiá ani humanitárna pomoc, na ktorú sú mnohí ľudia odkázaní. A to všetko bez väčšieho záujmu sveta v krajine, ktorú od leta vedie ako de facto premiérka nositeľka Nobelovej ceny Aun Schan Su Ťij.

Sú cieľom etnické čistky?

O situácii v krajine hovoria tisícky ľudí, ktorí ušli do susedného Bandgladéša. Šéf miestneho Úradu Vysokého komisára pre utečencov OSN John McKissick pre BBC povedal, že barmské bezpečnostné jednotky „zabíjajú mužov, strieľajú do nich, zabíjajú deti, znásilňujú ženy, rabujú a spaľujú domy, čím nútia týchto ľudí prekročiť rieku do Bangladéša“.

„Vyzerá to tak, že cieľom mjanmarskej armády je etnicky vyčistiť toto obyvateľstvo,“ dodal pre CNN.

Americká televízia, ale aj ľudskoprávna organizácia Amnesty International hovorila s utečencami, ktorým sa podarilo dostať do Bangladéša.

„Keď vojaci nájdu chlapcov starších ako 10 rokov, zabijú ich. Mužov berú tiež. Keď prišli, utiekli sme zo svojich domovov. Neviem, či je môj muž ešte nažive,“ povedala pre CNN Lalu Begumová, ktorá žije v tábore v južnom Bangladéši. Dodala, že keď vojaci vidia peknú ženu, vypýtajú sa do domu po pohár vody a tam ju znásilnia.

Vyzbrojený barmský policajt v štáte Rakhine, kde žijú Rohingovia. Foto - tasr/ap
Vyzbrojený barmský policajt v Rakhinskom štáte, kde žijú Rohingovia. Foto – TASR/AP

Iná žena zasa ušla do Bangladéša po tom, čo jej armáda zabila muža a jedného zo synov. V utečeneckom tábore musela spať vonku v blate, pretože nenašla prístrešok.

„Môj syn má dva roky a stále plače, ráno mu je veľká zima. Stále však pre mňa Bangladéš vyzerá ako nebo v porovnaní s Barmou,“ povedala pre Amnesty International.

Human Rights Watch zverejnila satelitné snímky, podľa ktorých bolo od októbra zničených vyše 1250 budov v moslimských dedinách. Armáda sa bráni, že „teroristi“ z radov moslimov si ich podpálili sami.

Chytajú teroristov

Protiteroristickú operáciu spustila Barma po tom, čo 9. októbra neznámi muži napadli tri hraničné priechody a zabili 9 barmských pohraničníkov. Podľa vlády útočili teroristi z radov moslimských Rohingov. Vládna operácia má za cieľ nájsť 400 militantov.

Moslimských Rohingov vláda často obviňuje z terorizmu a napojenia na medzinárodné islamistické teroristické organizácie. Tie skutočne v minulosti vyzývali utláčanú menšinu, aby sa pripojila k svetovému džihádu.

Dedina Wa Peik v roku 2014 (hore) a 10. novembra 2016. Zdroj - Human Right Watch.
Dedina Wa Peik v roku 2014 (hore) a 10. novembra 2016 so stopami po zhorených domoch. Zdroj – TASR/AP

Medzi Rohingmi je však podľa odborníkov len malá podpora džihádizmu. „Analytici sa zhodujú, že dnes je Rohinská organizácia solidarity (ktorá vykonávala útoky v minulosti – pozn. red) v podstate nefunkčná,“ napísali vlani experti Elliot Brennan a Christopher O’Hara. Ani predtým podľa nich jej vplyv nebol veľký.

„Život v chudobe pod vojenskou chuntou ich do veľkej miery izoloval od vplyvu svetového džihádu a islamistických extrémistických skupín,“ napísali.

Varovali však, že útlak môže moslimov v Barme radikalizovať – či už v mene islamu, alebo ako odpoveď na perzekúcie.

Nie je jasné, či útoky na pohraničníkov sú znakmi radikalizácie menšiny. Podľa New York Times dokonca nie je úplne isté, či ich spáchali Rohingovia alebo drogové gangy.

Americký herec Matt Dillon pózuje s rohingskými deťmi. Foto - tasr/ap
Americký herec Matt Dillon pózuje s rohinskými deťmi. Foto – TASR/AP

Kolektívna vina

Každopádne reakcia armády, ktorá tu nasadila aj bojové vrtuľníky, je podľa ľudskoprávnych organizácií, ale aj OSN, prehnaná a založená na kolektívnej vine.

„Odpoveď armády na útoky na bezpečnostné jednotky pred šiestimi týždňami je ďaleko za tým, čo je potrebné a primerané. Namiesto vyšetrovania a zatknutia podozrivých vykonáva armáda operácie, ktoré sú kolektívnym trestom,“ povedala Champa Patelová z Amnesty International.

V Barme sa po historických voľbách, ktoré boli na jar, stala de facto hlavou štátu Aun Schan Su Ťij. Veľkú časť moci má však stále v rukách armáda, ktorá krajine vládla desaťročia. Nositeľka Nobelovej ceny za mier o operácii a obvineniach zo zločinov mlčí, operácia podľa nej postupuje „zákonne“.

„Ak by Su Ťij podľahla medzinárodnému tlaku a zariadila vyšetrovanie údajného zneužívania v Rakhinskom štáte, riskovala by narušenie svojho vzťahu s armádou. Mohlo by to naštrbiť stabilitu jej mladej vlády,“ napísal analytik BBC.

Su Ťij o porušovaní práv moslimskej menšiny mlčala aj v minulosti.

Predkovia niektorých Rohingov žili v Barme už stáročia, no mnohí sem prišli vo viacerých vlnách z Bangladéša v posledných desaťročiach. V roku 1982 im barmská vláda vzala občianstvo a označila ich za nelegálnych imigrantov, čo platí doteraz. Vyše 90 percent obyvateľov Barmy tvoria budhisti, ktorí podporujú tvrdý postoj voči moslimskej menšine.

Barmskí pohraničníci na hraniciach s Bangladéšom. Foto - tasr/ap
Barmskí pohraničníci na hraniciach s Bangladéšom. Foto – TASR/AP

Prijímať ich nechce ani Bangladéš, ktorý stráži svoje hranice. Od roku 1992 neudeľuje utekajúcim Rohingom azyl. Tisícky ľudí sa sem dostali vďaka pašerákom či podplatením bangladéšskych pohraničníkov. Vlani sa o Rohingoch hovorilo, keď sa plavili na loďkách a márne hľadali krajinu, ktorá by ich prijala.

Genocída Rohingov

Svet

Teraz najčítanejšie