Kotlebovci hliadkujú už aj v divadle

Župan Marian Kotleba rozšíril svoju hliadkovú činnosť z vlakov aj na divadlá. Ťažko povedať, prečo prišlo kontrolovať divadlo osem ľudí, v každom prípade sa preukázali poverením župy.

Prišli, nič nehovorili, sadli si do prvého radu, akciu nakrútili na kameru a odišli. Kafkovská scéna sa odohrala pred niekoľkými dňami v banskobystrickom Bábkovom divadle na Rázcestí. Kotlebovci prišli skontrolovať diskusiu o 17. novembri Michala Havrana a jeho hostí Ivety Radičovej a Jozefa Bátoru.

„Boli medzi nimi ľudia, ktorých poznám z neonacistických pochodov,“ napísal Havran na Facebooku. Banskobystrický župný úrad na otázky o kontrolách kultúrnych podujatí Denníku N neodpovedal.

Čakalo sa, že prídu aj v stredu večer, znovu na debatu Havrana, tentokrát do banskobystrického Divadla Štúdio tanca. Neprišli. Olympijský víťaz Matej Tóth a psychiater Péter Hunčík ich nezaujímali.

Vo foyer pred sálou bolo zvláštne napätie. Nič tragické, ale ľudia o kotlebovcoch hovorili. „Boli ste na Rázcestí?… Aké to tam bolo?… Vraj mal zbraň… Prídu, neprídu?… Tú istú chybu neurobia…“ uzavrela debatu nie príliš presvedčivo žena.

Sedíme s riaditeľkou Divadla Štúdio tanca Zuzanou Ďuricovou Hájkovou a umeleckým riaditeľom Bábkového divadla na Rázcestí Mariánom Peckom v divadelnej kaviarni krátko pred Havranovou diskusiou a pýtame sa, aké je robiť divadlo za Kotlebu.

Tieto dva umelecké súbory spája skúsenosť s Kotlebovou administratívou spred vyše roka. Župan najprv nepodpísal schválenú dotáciu 20-tisíc eur pre Divadlo Štúdio tanca a neskôr sedemtisíc eur pre Bábkové divadlo na Rázcestí.

Divadlo ďalšieho Kotlebu neprežije

Riaditeľka Hájková rozpráva o práci pod tlakom, v stiesnených podmienkach, s obmedzenými financiami, bez komunikácie. Jedno verejné obstarávanie museli vzdať, pri inom sa zas nevedeli dopátrať, či ho vôbec niekto rieši, v akom je stave. Telefonicky ani emailom. Nič, ticho.

„Pár dní pred festivalom nás vyzvali, aby sme spresnili požiadavky. Schválili to, ale sú to nervy, neustále napätie, cítite skrytý nátlak, že stále na vás niečo hľadajú,“ opisuje.

Keď požiadali o peniaze na revízie výťahu, svetiel, dofinancovanie časti energií, nedostali konkrétnu odpoveď. Prišiel len list, ako šafária, ako sa im nedarí… Rozpočet im nenavýšili.

Hájková napriek všetkému tvrdí, že konflikt ju ľudsky aj profesionálne posunul k lepšiemu. Vznikli dve diela s pozitívnym ohlasom u divákov. Androgén/Jadro, posledne menované s Hájkovej choreografiou o konflikte moci s človekom, a potom Očista.

„Nakoplo ma to ako tvorcu. Nevedeli sme, či peniaze budú, nebudú, to vákuum okolo nás… Keď sa človek dostane do extrémnych situácií, má možnosť stretnúť sa s vlastným strachom a zvládne to, tak sa stáva silnejším a lepším. Som veriaci človek. Tieto situácie ma nestretávajú náhodou. Majú mi niečo dať a mám ich zvládnuť,“ hovorí riaditeľka.

„Neprídu,“ prehodila bez emócie, keď zachytila pohľad k divadelnej šatni, čím pravdepodobne vyčerpala všetok optimizmus. Na otázku, či prežije divadlo Kotlebu, jej už žiadny nezostal.

„Ďalšieho Kotlebu by už divadlo neprežilo, ale rok to hádam vydržíme,“ dodáva s tým, že výsledky ďalších župných volieb na jeseň 2017 sú nepredvídateľné.

Záujem o iný názor ani nepredstierajú

Umelecký šéf Bábkového divadla na Rázcestí Marián Pecko rovnako bez emócie opisuje situáciu spred niekoľkých dní, keď do divadla prišli Kotlebovi kontrolóri. Sadli si, celé si to nahrali a odišli.

„Ako to pôsobí? Nebolo to príjemné. Je to demonštrácia sily, pôsobí to zastrašujúco.“ Snaha osedlať kultúru, slobodu, mať vplyv na divadlo, umenie, na umelcov, bola vždy a v každom režime, pokračuje Pecko a zasadzuje tento výrok do bystrických reálií. Už za bývalého župana Vladimíra Maňku zo Smeru sa dozvedeli, že nesmú hovoriť s novinármi a všetko bude komunikovať hovorca, že musia nahlasovať a podobné nezmysly. Pravdepodobne to prežilo.

Snaha osedlať kultúru je večná, tak sa pýtame, čím je tá Kotlebova iná, nebezpečná. Riaditeľka Hájková spomína, že žila v komunizme, aj v ranom „kapitalizmíčku“, ale zatiaľ sa vždy dalo aspoň rozprávať s ľuďmi, ktorí mali veci riešiť.

„Teraz sa nedá. Je to iný princíp,“ zdôrazňuje. „Aký? Totalitný,“ spresní Pecko a pokračuje v úvahe.

„Ani najmenšia hra na to, že ma zaujíma tvoj názor, čo si myslíš, ani len tá hra. Oni presne vedia, aké má byť umenie… Najdepresívnejšie je, že sme prežili dobu, keď sa nedalo dýchať, ale už vieme, ako chutí kyslík, a znovu o to prichádzame.“

Umelecký šéf a režisér bábkového divadla nevie, či divadlá v súčasnej podobe prežijú aj prípadné ďalšie Kotlebovo volebné obdobie. Aj im bez zdôvodnenia zastavili verejné obstarávanie, ani s nimi nekomunikujú.

„Zatiaľ fungujeme, pretože všetky vážne rozhodnutia schvaľuje zastupiteľstvo. Ak bude mať Kotleba väčšinu, tak sa tu v štúdiu tanca rozprávame posledný raz. Nebude existovať.“

Postrieľať a obesiť

Michala Havrana minulý týždeň zaskočilo, keď v hľadisku bábkového divadla zbadal Kotlebových kontrolórov. Po diskusii ho obstáli a hovoril s nimi.

„Povedali mi, že oni vlastne neriešia Rómov, imigrantov a takéto veci. Ich jediným programom je postrieľať a obesiť predstaviteľov establišmentu… Presne takto to povedali. Postrieľať a obesiť.“  Establišment je pre nich každý, aj umelci v Banskej Bystrici, ktorí nemajú peniaze. „Oni tých ľudí chcú fyzicky likvidovať. Hovoria to verejne a netaja sa tým,“ opísal rozhovor v divadle.

Havran upozorňuje, že Kotlebovi prekáža umenie len preto, že ho nedokáže rasovo a politicky kontrolovať. „Umenie je najneuchopiteľnejšia vec z produkcie ľudskej mysle. Nenávidí ho preto, lebo ho nemá pod kontrolou.“

Havran tvrdí, že aj štát považuje kultúru za niečo, čo oslabuje jeho autoritu. Tento pohľad nemajú len politici ako Kotleba, ale aj mnohí „mainstreamoví“ politici. Aj im prekážajú televízne relácie, karikatúry, texty, stále sa sťažujú, nadávajú.

„Politikom stále nedochádza, že nežijeme v diktatúre,“ hovorí Havran.

Napriek všetkému, čo v štáte nefunguje tak, ako by malo, považuje Kotlebov vzťah ku kultúre a umeniu za iný, vo svojej podstate nebezpečný.

„Ak v niečom Marian Kotleba úplne otvorene a presne nadväzuje na nacizmus tretej ríše, tak je to kultúrna politika Hitlera a Goebelsa. Identifikuje sa s tým, že kultúra je nositeľom dekadencie a úpadku, pretože zobrazuje nahé ľudské telá a obnažuje ľudské myslenie. Berie to vo svojom jednoduchom svete ako hriech,“ odkázal všetkým, ktorí chcú polemizovať o tom, či je správne nazývať Kotlebu fašistom, nacistom, alebo nie.

Prekážajú vyzlečení, oblečení, všetci

Keď Kotleba zrušil zhruba pred rokom dotáciu pre tanečné divadlo, museli zrušiť prestížny medzinárodný festival a dostali sa do existenčných ťažkostí.

Županovi sa zdala dotácia príliš vysoká, umenie divadla príliš dekadentné, spolupráca s tretím sektorom príliš aktívna a „nahí chlapi“ na pódiu málo rozumný projekt.

Dotácia sedemtisíc eur pre Bábkové divadlo na Rázcestí od ministerstva zahraničných vecí nebola síce vysoká, ale projekt Stop extrémizmu, ktorý podporovala, bol pre kotlebovcov príliš adresný.

Ak niekto v roku 2015 pripustil, že Kotlebova obava je v niečom dôvodná a vyzlečení tanečníci by na javisku naozaj nemuseli byť, tak o niekoľko mesiacov neskôr ich Kotleba presvedčil, že mu nešlo o nahotu ani morálnu čistotu mládeže.

Herečka breznianskeho ochotníckeho divadelného súboru Jána Chalupku Alžbeta Vagadayová a jej kolegovia na scéne boli oblečení, keď na Kotlebov príkaz uprostred predstavenia zatiahli oponu.

Županovi sa nepáčili expresívne výrazy v divadelnom predstavení, ktoré si sám objednal na Deň učiteľov. Predstavenie bolo 14. marca, čo nikdy nebol a pravdepodobne ani nebude sviatok učiteľov.