Denník N

Odporučil Zuzanu Hlávkovú na ministerstvo: Mladí ľudia majú obrovský záujem robiť pre štát

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vďaka organizácii LEAF si Zuzana Hlávková našla prácu na ministerstve zahraničných vecí. Pre jej skúsenosť prerušili spoluprácu. Zatiaľ na rok.

Michal Kovács vedie v organizácii LEAF program na návrat Slovákov zo zahraničia. Bol pri tom, keď sa Zuzana Hlávková dostala na ministerstvo zahraničných vecí. Pre jej prípad jeho organizácia prestala ponúkať miesta na Lajčákovom ministerstve.

Čo ste si mysleli, keď ste videli Zuzanu Hlávkovú na tlačovej konferencii hovoriť o tom, ako to fungovalo na ministerstve zahraničných vecí?

Som veľmi rád, že ako mladý človek mala odvahu povedať, že sa stretla s niečím nesprávnym a neetickým, a ozvala sa. V tom je to fantastické. Na druhej strane sa vám potom veľmi ťažko ide za ďalšími mladými ľuďmi, ktorí sú v zahraničí, a hovorí im, aby sa vrátili domov.

Pre tento prípad ste skončili spoluprácu s ministerstvom zahraničia. Bola chyba ponúkať tam ľuďom prácu?

My sme neprerušili spoluprácu s ministerstvom, keď to Zuzana zverejnila. Bol to dlhší proces. V septembri začíname spolupracovať  s inštitúciami na príprave nových ponúk a už vtedy sme ministerstvu povedali, že na budúci rok neponúkneme ich pracovné ponuky. Bol to impulz z našej strany. Je to dočasné opatrenie, ale za súčasných podmienok si s čistým svedomím neviem predstaviť, že by sme ich ďalej ponúkali.

Viete si predstaviť, že by ste o rok opätovne s ministerstvom spolupracovali?

To nevylučujem. Nejde o prvé a zrejme ani posledné prerušenie spolupráce so štátnou inštitúciou alebo súkromnou firmou.

Prerušili ste ju pre skúsenosť Zuzany Hlávkovej?

Áno. Na jar z ministerstva odišla, ja som to vedel, povedala mi aj o svojich dôvodoch.

Aká bola dovtedy spolupráca s ministerstvom zahraničných vecí?

Vynikajúca. Ministerstvo bolo asi prvá zo štátnych inštitúcií, ktorých ponuky sme začali ponúkať pre ľudí v zahraničí. Dlhodobo hodnotím ministerstvo ako jedno z profesionálnejších, ak nie najprofesionálnejšie, s ktorým som sa stretol. Robí tam veľa ľudí, ktorých si vážim osobne aj profesionálne. Ministerstvo vždy kvalitne reprezentovalo Slovensko v zahraničí. Aj veľmi veľa mladých ľudí tam chcelo pracovať. Špeciálne tí, ktorí zvažovali prácu v diplomacii. Mali sme veľký počet záujemcov na tieto miesta, či už to boli stáže, alebo plné pracovné úväzky. Vždy to boli top pozície. Od roku 2013 sme spoluprácu s nimi rozširovali. Skúsenosti boli výborné. Nemôžem povedať na ministerstvo nič negatívne, aj ľudia, ktorí odtiaľ odchádzali, boli nadšení.

Michal Kovács (30)

Vyštudoval ‎medzinárodne vzťahy. Zakladal regionálnu kanceláriu Euroatlantického centra v Bratislave a neskôr Centrum severoamerických štúdií na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V roku 2012 sa podieľal na založení organizácie LEAF, kde vedie program pre Slovákov v zahraničí.

Aká je Zuzana Hlávková?

Zuzka bola kandidátka, ktorá mi nikdy nedala dôvod jej neveriť. Bola výborná počas nášho výberového procesu. Keď sme sa na ňu pýtali ministerstva, vždy sme dostali výborne referencie. Poznám ju ako skvelého človeka v ľudskej rovine a jej úspechy hovoria, že takým je asi aj v tej profesionálnej. Demonštruje to aj ten obrovský kus morálnej odvahy. To je jedna z kľúčových vlastností, ktorú v kandidátoch hľadáme.

Ako hodnotíte spôsob, ako na Zuzanu z ministerstva a parlamentu reagujú?

Je mi strašne ľúto, ako na ňu reagovali. Z ľudského hľadiska to bolo posledných šesť mesiacov veľmi ťažké. Zuzka sa trápila. Nevedela, ako sa má zachovať. Vyšla s tým von a myslím, že má dobrý pocit, že do toho šla.

Keď vám povedala, čo sa stalo, vy ste jej odporučili Transparency International?

Veľmi ťažko sa človeku v takej situácii poradí. Pre mňa bolo dôležité, aby prišla s riešením, aby zaujala stanovisko, pri ktorom si bude istá, že sa rozhodla ona. Že ju k tomu nedotlačila rodina, kamaráti, niekto iný. Boli sme v kontakte, keď odchádzala z ministerstva, vysvetľovala mi, prečo odchádza. Nakrátko sme sa videli aj v lete na jednom komunitnom stretnutí. Potom sme boli v kontakte, až keď mi povedala, že to ide zverejniť. Nemohol som jej nič odporučiť, je to veľmi veľká zodpovednosť. Keď sa na to o pár rokov pozrie, musí si byť istá, že sa rozhodla ona, a bude si niesť aj následky. Pozitívne aj negatívne.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Podľa vás sa rozhodla dobre?

Určite je dobre, že sa postavila za to, čomu verí. A že keď cítila, že sa tam deje neprávosť, tak s tým išla von a označila konkrétne veci, z ktorých má zlý pocit.

Až na to, že dnes nemá prácu.

Sú strašne negatívne príbehy ľudí, ktorí poukázali na nekalé veci a dnes predávajú v McDonalde. Ale veľa ľudí je dnes Zuzkou ohromených a budú podľa mňa takí, ktorí jej budú chcieť pomôcť, zamestnať ju. Špeciálne Zuzka je veľmi šikovný človek. Nebojím sa o to, že si nenájde prácu.

Ako hodnotíte, že sa jej nik z kolegov nezastal?

Ľudia sa zachovali rôzne. Pavol Szalai sa jej zastal, podporil jej výpoveď. Možnože sa ozvú aj ďalší. Ľudia, ktorí sa stretli s niečím takým, by sa jej jednoznačne mali zastať. Chcel by som, aby sa vedelo viac ľudí v podobnej situácii ozvať.

Ako ste na ňu prišli?

V zime vyhlasujeme ponuky, na ktoré sa ľudia hlásia. Na jar robíme predselekciu, odporučíme konkrétnych ľudí partnerským organizáciám, ktoré miesta vypísali, a tie si urobia vlastný výberový proces a vyberú si. A tak sa prihlásila aj Zuzka.

Koľko ľudí cez vás začalo pracovať na ministerstve zahraničných vecí?

Okolo desať ľudí, ale mnohí tam už nepracujú, išlo najmä o stáže. Niekoľko ľudí sa ešte stále podieľa na príprave predsedníctva u nás alebo v zahraničí.

Spolupracujete aj s ministerstvom hospodárstva, IFP či Hodnotou za peniaze. Prehodnotíte aj tieto organizácie pre Hlávkovej skúsenosť?

Nie. Mali sme konkrétnu zlú referenciu, preto na budúci rok nebudeme ponúkať miesta na ministerstve zahraničných vecí. Iné organizácie, kde sme nemali zlú skúsenosť, neukončíme. Hádam sa nepopálime.

Majú mladí ľudia záujem robiť pre štát?

Obrovský. Máme niektoré pozície v štátnej správe, ktoré boli enormne atraktívne, jedno z toho bolo ministerstvo zahraničných vecí a potom kancelária prezidenta. Dá sa len veľmi ťažko povedať, či prichádza viac prihlášok do štátnej alebo súkromnej sféry, veľmi to závisí od konkrétnej pozície. V priemere to v minulom roku bolo takto – ponuky v biznise tvorili 70 percent všetkých ponúk a približne 61 percent prihlášok smerovalo do tohto sektora. Ponuky v neziskovom sektore predstavovali 18 percent a prihlásilo sa na ne 10 percent ľudí spomedzi všetkých prihlásených. Prihlášky do verejného sektora tvorili až 28 percent, hoci miesta v tomto sektore tvorili iba o niečo viac ako 12 percent všetkých ponúk. Treba povedať, že jeden človek sa v našom programe môže hlásiť aj na viacero ponúk.

Aj miesto, kde nastúpila Hlávková, bolo atraktívne?

Áno. Prihlásilo sa tam 34 ľudí. Funguje to tak, že my z ľudí, ktorí sa prihlásia, vyberieme najviac desať, ktorých firme alebo štátnej organizácii odporučíme. Ale ony si robia aj svoj výberový proces, nie sme jediní, od koho majú odporučených kandidátov. Neviem teda povedať, koľko ľudí sa celkovo na to miesto hlásilo. Napríklad na stáž u prezidenta sa u nás hlási okolo sto ľudí.

Koľko je to v súkromnej sfére?

Závisí to od atraktívnosti miesta. Tá závisí od troch vecí. Jedna je značka, meno firmy. Napríklad máte McKinsey & Company, US Steel, kde sa hlási veľa ľudí. Druhá vec je konkrétne miesto – veľmi zaujímavý je napríklad styk s verejnosťou a vládnymi orgánmi. Tam sa hlási veľa ľudí, ktorí v zahraničí študujú humanitné vedy – public affairs v O2 alebo kancelária US Steel v Bratislave. A tretia vec je, či ide o zaujímavý projekt, výzvu, ak je to niečo unikátne, zaujímavé miesto. Napríklad investičné fondy, analytické funkcie a celkovo financie.

Pri práci pre štát môže byť viacero rizík – nízke tabuľkové platy, riziko pokazenia mena, spájanie s politickou stranou. Ako si vysvetľujete, že sú mladí ochotní pracovať pre štát?

Musíme sa pozrieť, akí študenti chodia do zahraničia. Pri štúdiu ekonomiky, politológie či štátnej správy je omnoho viac študentov, ktorí pôjdu študovať do zahraničia. Množina ľudí, ktorá hľadá prácu v tejto oblasti, je tak omnoho väčšia. Pre nich je veľmi prirodzené vrátiť sa. Keď chcete robiť diplomaciu alebo vytvárať nové politiky, ktoré by mali zlepšovať životy ľudí, tak to, prirodzene, chcete robiť doma. Môžete to robiť aj v zahraničí, ale je to zvláštne a mnohých to prosto ťahá domov.

Ale nebude to pre ich kariéru horšie?

To je často druhý aspekt, že na Slovensku môže byť ich kariéra v štátnej správe omnoho rýchlejšia ako napríklad v Nemecku. Lebo inštitúcie potrebujú mladých, šikovných, dynamických, kreatívnych ľudí, ktorí chcú veci posúvať dopredu. Presný opak toho, aký obraz slovenského úradníka máme zafixovaný. Pozrite si progresívnejšie a dynamickejšie úrady, ako je IFP či Hodnota za peniaze. Tam je mnoho mladých po škole.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Aký dosah bude mať príbeh Zuzany Hlávkovej na LEAF?

Neviem. Uvidíme. Ťažko sa mi teraz pôjde za ľuďmi v zahraničí s ponukou práce. Pri návrate je veľmi dôležité, aby išlo o racionálne dôvody. Aby to bolo preto, že tu budú mať dobrú kariéru, budú tu rásť, robiť s kvalitnými ľuďmi na zaujímavých projektoch. Zároveň idú domov, lebo k tomu majú bližší vzťah. Ale keď príde takáto správa, má to presne opačný efekt. Nepomáha to. Na druhej strane verím, že Zuzkin príbeh dokáže pomôcť ľuďom, ktorí sa s niečím takým stretnú, nielen v štátnej, ale aj v súkromnej sfére.

Na druhej strane sú ľudia, ktorí sa odmietajú vrátiť?

Nevieme, prečo sa neprihlásia ľudia, ktorí by sa mohli. Robíme teraz s Trendom prieskum o motiváciách ľudí, ktorí žijú v zahraničí, čo im bráni, ale zatiaľ to nemôžeme zverejniť.

Aké sú hlavné motívy? Sú tu zlé miesta, slabý kariérny rast, stav krajiny?

Je to vždy kombinácia týchto vecí. Ľudia v zahraničí veľmi citlivo vnímajú neduhy Slovenska, ktoré vnímame aj my. Či sú to nízke mzdy, kvalita transparentnosti, korupcia, o tom oni uvažujú. Zvažujú aj politickú situáciu a momentálne ju nevnímajú pozitívne.

Vieme na Slovensku ponúknuť miesta, ktoré zaujmú aj ľudí, čo pracujú v zahraničí alebo tam dlhšie žijú?

Samozrejme. Hovorili sme doteraz o mladých ľuďoch. Ale oslovujeme aj starších na seniorské a vysoko kvalifikované miesta. Ide o ľudí, ktorí robia päť či desať rokov v zahraničí, a my ich cielene oslovujeme. Niektorí sa už vrátili.

O akých ľudí ide?

Ide o menej ako desať ľudí. Jeden sa vrátil napríklad z Wall Street a založil na Slovensku investičný fond. Iný pracuje v našej škole LEAF Academy, študoval v Texase, ako viesť ľudí k podnikavosti. Máme človeka, ktorý bol fyzik v Nemecku a teraz robí pre GA Drilling, progresívnu slovenskú firmu, ktorá plazmou vŕta do zeme. Ďalší robí strategického analytika, venuje sa napríklad tomu, ako robiť kancelárie tak, aby sa v nich ľudia cítili lepšie.

O podobné veci sa snaží aj štát, ponúka peniaze za návrat – 10-tisíc alebo expertom 50-tisíc. Je to dobrá cesta?

Nerozhodli sme sa pre túto cestu. Nikdy neponúkame peniaze, musí to byť dlhodobo udržateľná, veľmi dobrá pracovná ponuka, ktorých tu, mimochodom, je veľmi veľa. My sme oslovili len pár ľudí preto, lebo nás bolo málo a nemali sme na to kapacitu. Chodia za nami firmy so zaujímavými ponukami a budeme ich aj naďalej ponúkať. Je tu obrovský potenciál. Finančná podpora je podľa mňa krátkodobá a nezaručí človeku, že sa tu dlhodobo bude cítiť dobre. Šikovní ľudia sú motivovaní dvomi vecami: osobný rozvoj – že napredujem a mám sa od koho učiť, a druhá vec je, že robím niečo, čo zanechá stopu. A je jedno, či ide o írsku, izraelskú alebo slovenskú diaspóru, tieto dva princípy sú naprieč všetkými. Ak dokážeme také miesta ponúkať, tak sa budú vracať.

Dostali ste aj od štátu ponuku miest, kde hľadajú expertných ľudí?

Budeme spolupracovať s Útvarom pre Hodnotu za peniaze, kde sa budem snažiť pomôcť nájsť seniornejších ľudí.

Tí, ktorí sa vrátili, mali kultúrny šok?

Samozrejme. Veľa ľudí počíta s tým, že veci budú iné. Niektoré sú lepšie, ako čakali – práca, sú bližšie k rodine, nestrávia každý deň hodinu a pol v zápche, teda ak nebývajú v bratislavskom satelite. Môžu mať auto a cez víkend vybehnúť na hory. Ale sú pripravení, že niektoré veci nebudú fungovať ako v zahraničí. Tí podnikavejší povedia, že to je pre nich pozitívne, lebo keby to bolo také dobré a fungovalo to, tak to nie je také dobrodružné a nie je čo zlepšovať. To, že nie je dokonalý systém, dáva veľký priestor pre kreativitu. Keď už máte všetko vymyslené, tak je ťažšie sa presadiť.

Do 30 percent študentov odchádza do zahraničia. Je to dobré?

Určite. Ľudia získajú medzinárodný rozhľad, skúsenosť a často kvalitnejšie vysokoškolské štúdium. A aj preto často odchádzajú. Je dobré, že máme generáciu rozhľadených ľudí, ktorí si vyskúšajú medzinárodnú konkurenciu. Dôležité je, aby tam nezostávali. A nemusia sa na Slovensko vrátiť nastálo. Svet sa v tomto zmenil. Niekto príde späť na Slovensko, o pár rokov dostane dobrú ponuku v zahraničí a opäť sa presťahuje.

Vracia sa ich dosť?

Najhoršie je, že nevieme presne, koľko sa ich vracia. Ale určite by sa ich mohlo vracať viac.

Čo by mal spraviť štát, aby sa vracalo viac ľudí?

Dá sa veľmi dobre inšpirovať od Izraela a Írska. Majú veľmi dobré programy na rôznych úrovniach. Napríklad v Írsku majú program, čo pracuje s top ľuďmi v biznise, ktorí sa stávajú poradcami premiéra či politikov. Druhý je cielený na ľudí, ktorí rozhodujú, kam ich firmy investujú. Ak ich spoločnosť investuje v Írsku, dostávajú finančné aj nefinančné benefity od vlády. Tak sa zvyšuje atraktivita Írska pre zahraničné firmy.

Ako je to v Izraeli?

Tam je vyše 12 organizácií, ktoré sa tomu venujú. Začínajú s najmladšími, ktorým ponúkajú výlet späť do vlasti. Ide ročne o niekoľko desaťtisíc ľudí, ktorí prídu späť do Izraela, niektorí tam nikdy neboli. Človek tam príde, počas desiatich dní pochopí, čo to je Izrael, že to je krajina plná možností, ku ktorej by mal mať vzťah. Niečo v tých ľuďoch výlet zanechá. Potom sa snažia ponúkať ľuďom miesta a stáže. Takto sa zaplnia stovky miest ľuďmi zo zahraničia. Majú programy, ktoré spájajú ľudí v zahraničí, aby komunita spolu držala a pomáhali si. Napríklad vedci.

Robí Slovensko dosť pre to, aby sa ľudia vrátili?

Je pozitívne, že o tom štát rozmýšľa. Aj sa naštartovali nejaké programy. Ale určite sú krajiny, ktoré sú ďaleko pred nami.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Predražené predsedníctvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie