Prekuknime radšej seba, nie Zuzanu Hlávkovú

Nasledujúce odseky neberte vážne. Naozaj ich neberte vážne. Majú slúžiť len ako ukážka, čo všetko sme schopní vymyslieť o udalostiach, ktorých naozajstné príčiny vôbec nepoznáme.

Bola len otázka času, kedy sa minister vnútra Robert Kaliňák otrasie zo šoku, keď hneď po voľbách musel čeliť vypuknutiu kauzy Bašternák. Za posledný polrok už zdroje z prostredia koalície najmenej trikrát udávali konkrétny termín Kaliňákovho odstúpenia, no minister vnútra tu stále je a má premiérovu dôveru. Smer za jeho udržanie Bugárovi a Dankovi zaplatil tvrdou menou – ústupkami pri eurofondoch a miestami v policajnom prezídiu.

Mali by sme si na to spomenúť, keď sa napríklad znova budeme pozerať na kedysi rešpektovaného právnika Petra Kresáka, ako v parlamente obhajuje Kaliňákove vysvetlenia jeho vzťahov s podnikateľom Bašternákom.

Druhý najvplyvnejší politik Smeru však potreboval upokojiť aj verejnosť. Po rečiach o dobe kešu či zverejnení informácií z Tatra banky asistentom poslanca SaS nemalo pre Kaliňáka žiaden význam naozaj skúšať dokazovať svoju nevinu. Efektívnejšie bolo navodiť atmosféru, že jeho vzťahy s Bašternákom sú v tomto svete vlastne bežná vec.

Veľmi dobre mu na to poslúži aktuálna kauza ministra zahraničia Lajčáka. Priniesla ju neskúsená referentka, ktorú na ministerstvo zahraničných vecí odporučila mimovládka LEAF a ktorej so zverejnením zasa pomáhala Transparency International.

Tá Transparency, ktorá kritizuje väčšinou zdravotnícke tendre košických paškovcov, no k ministerstvu vnútra má, naopak, viac než zhovievavý vzťah. Za celú svoju históriu nepriniesla ani jednu významnú kauzu, ktorá by sa týkala Kaliňáka a jeho ľudí. Naopak, ešte pred pár rokmi Gabriel Šípoš z Transparency či Zuzana Wienk patrili k čestným hosťom ministra Kaliňáka. Svedkovia vedia možno až o desiatkach stretnutí, ktoré sa odohrávali priamo v ministrovej kancelárii a oficiálne sa týkali zmien v zákone o verejnom obstarávaní.

Priame dôkazy, že za Hlávkovej „naivitou“ je Kaliňák, zatiaľ neexistujú. Vieme však už, že schopnosť ovplyvniť jej konanie mal. A je fakt, že ministrovi vnútra Lajčákovo zasmradenie vyhovuje. Kauza Bašternák tak bola od začiatku týždňa aspoň na pár dní mimo hlavnej publicity. Kaliňákovi navyše vôbec nehrá do kariet, že Lajčák je tajný kandidát Smeru do budúcich prezidentských volieb. Pre ambiciózneho ministra vnútra by to znamenalo, že Robert Fico ostane v Smere a on bude naďalej najviac dvojkou.

Toto je koniec vymyslenej, schválne manipulatívnej časti textu. Jej cieľom bolo ukázať, ako možno vyvolať dojem vysvetlenia a pochopenia vecí, o ktorých vzťahoch v skutočnosti nič poriadne nevieme.

Stačí predstava, že nič sa nedeje len tak, že za všetkým dôležitým v politike existuje niekde v pozadí vplyvný hýbateľ. Pripája sa k tomu veľmi silná tendencia nášho mozgu spájať akékoľvek informácie do štruktúry príbehu alebo dokonca príčinnej súvislosti. V politike zvlášť je navyše pozorovateľ veľmi často vzrušený predstavou, že veci prekukol, že nie je ovca, že pozná naozajstné, nemediálne vysvetlenie vecí.

V takom svete nie je priestor pre také vysvetlenie udalostí, v ktorom existuje napríklad súhra náhod a slobodných rozhodnutí, ktoré doviedli Zuzanu Hlávkovú najprv k práci na veľkom vládnom projekte, potom k odchodu z obyčajných etických dôvodov a napokon až k zverejneniu všetkého v spolupráci s mimovládkou. Len tak, lebo takto to niekedy dobre vychovaní, odvážni a hrdí ľudia robia.