Denník N

Zomrel večný revolucionár, diktátor a bývalý kubánsky prezident Fidel Castro

August 1999. Foto - ap
August 1999. Foto – ap

Smrť svojho brata oznámil kubánsky prezident Raúl Castro.

Vo veku 90 rokov zomrel vodca kubánskej revolúcie a dlhoročný prezident Fidel Castro. Oznámil to podľa agentúry AFP jeho mladší brat Raúl, ktorý Fidela v roku 2006 vystriedal na čele krajiny.

Castro zomrel v piatok 22:29 miestneho času (dnes v 04:29 SEČ). Jeho telo by malo byť spopolnené ešte dnes ráno kubánskeho času.

Fidel Castro vládol Kube takmer polstoročie. Pre jedných bol totalitný vládca, zatiaľ čo pre druhých „garant dôstojnosti a nezávislosti Kuby“.

V júli 2006 odovzdal Fidel Castro kľúčové vládne právomoci bratovi Raúlovi. Pôvodne malo ísť len o dočasné riešenie, než sa dlhoročný vládca Kuby dostane zo zdravotných problémov. Vo februári 2008 však Raúl získal vedúce funkcie natrvalo.

Ten začal postupne uvoľňovať ekonomiku na ostrove a s pomocou Vatikánu znormalizoval vzťahy so Spojenými štátmi, čo vyvrcholilo zrušením dlhoročných sankcií a návštevou amerického prezidenta Baracka Obamu. Zmeny však idú len veľmi pomaly.

Líder máximo

Aj po roku 2006 však zostával Fidel Castro pre mnoho Kubáncov „líder máximo“ – najvyšší vodca – a jeho slová boli pre nich takmer sväté, a to napriek tomu, že v kubánskych väzniciach sú stále politickí väzni. Castro bol aj pre mnohých zahraničných priaznivcov ikonou revolúcie, na ktorej čele v roku 1959 zvrhol na Kube diktátora generála Fulgencia Batistu.

Castro v roku 1957 ako partizán. Foto - ap
Castro v roku 1957 ako partizán. Foto – ap

„El comandante“ Castro mal rešpekt najmä v rozvojovom svete, kde oceňovali, že na Kube zaviedol neplatené školstvo a bezplatnú zdravotnú starostlivosť a odstránil negramotnosť; miestnu ekonomiku však dostal do kolapsu.

Bol večným revolucionárom, sympatizantov si získavala bojom proti imperializmu. Mnohých fascinoval, keď v januári 1959 ako šarmantný mladý partizán triumfálne vošiel do Havany a na ramenách mu sedeli dve holubice.

Čoskoro však Castro ako kubánsky najvyšší predstaviteľ, ktorým sa stal vo februári 1959, začal budovať socializmus, znárodnil majetok zahraničných aj domácich podnikateľov a zrušil politické strany.

Na trest smrti či dlhoročné väzenia odsúdil predstaviteľov Batistovho režimu, ale aj niektorých svojich compaňeros. V zahraničnej politike pokračoval v boji proti USA a podporoval partizánske hnutia v Latinskej Amerike a Afrike.

Fidel Castro. FOTO - TASR/AP
Fidel Castro. FOTO – TASR/AP

Zahraničná politika

Spočiatku sa Castro snažil o politiku nezávislú na Sovietskom zväze, ale kolaps ekonomiky v polovici 60. rokov ho prinútil prikloniť sa definitívne k Moskve. Urobil tak podporou invázie do Československa v auguste 1968, čím stratil časť priaznivcov, ale získal materiálnu pomoc a odbytisko pre kubánsky cukor.

Rozpad Sovietskeho zväzu po roku 1991 však zasadil kubánskej ekonomike ďalšiu ranu, takže Castro zľavil z dogmy, ale len hospodárskej a aj to nie výrazne.

Niekoľkokrát navštívil Československo. V júni 1972 v Prahe dostal Rád bieleho leva I. triedy a čestný doktorát Karlovej Univerzity. Krátko sa v Československu zastavil aj v septembri 1973 a v novembri 1986.

Ešte na jar 2006 sa zdalo, že Fidel Castro bude vládnuť do sto rokov: stále mal dosť energie aj na dlhé prejavy, v ktorých plamenne hovoril o ideáloch revolúcie, ale aj o počasí, športe či napríklad o kampaniach proti komárom (jeho najdlhší prejav trval v roku 1986 sedem hodín a desať minút).

V júli 2006 šokoval, keď pre operáciu tráviaceho traktu prvýkrát po 47 rokoch odovzdal najvyššie právomoci bratovi. Aj tak sa však často vyjadroval v tlači k rôznym témam, ale na verejnosti sa objavoval len zriedkavo.

Fidel Castro

Syn plantážnika a jeho kuchárky Fidel Castro Ruz (13. augusta 1926) sa už ako študent práva v Havane politicky angažoval nielen na Kube. V roku 1947 sa zúčastnil neúspešného pokusu o zvrhnutie diktatúry v Dominikánskej republike, rok nato stál na barikádach v Bogote.

V tom období sa oženil s Mirthou Díazovou, s ktorou má syna Fidelita (jadrového fyzika) a s ktorou sa po siedmich rokoch rozviedol. Neskôr mal Castro ešte minimálne päť synov a dcéru, ktorá v roku 1993 emigrovala do USA.

O domáce národné povstanie sa Castro pokúsil najprv neúspešne 26. júla 1953 útokom na kasárne Moncada v Santiagu de Cuba. Za účasť na tejto akcii ho odsúdili na 15 rokov do väzenia, po dvoch rokoch dostal amnestiu a odišiel do Mexika, kde založil Hnutie 26. júla. S niekoľkými jeho členmi, vrátane Ernesta Che Guevary, sa v decembri 1956 vylodil na pobreží Kuby a z hôr Sierra Maestra viedol víťaznú partizánsku vojnu.

V roku 1960 s Ernestom "Che" Guevara, v strede, a prezidentom Osvaldom Dorticosom (vpravo). Foto - ap
V roku 1960 s Ernestom „Che“ Guevara, v strede, a prezidentom Osvaldom Dorticosom (vpravo). Foto – ap

Pre talentovaného rečníka Castra nebolo v 50. rokoch ťažké získať si davy. Kuba bola vtedy rajom amerických investícií aj turistov, ktorí sa chodili baviť do havanských nevestincov, zatiaľ čo väčšina vidieckeho obyvateľstva žila v chatrčiach. Krajina bola síce tretia v príjmoch na hlavu z krajín Latinskej Ameriky, ale medzi obyvateľmi panovali extrémne rozdiely. Vtedy vtrhol na politickú scénu „advokát chudobných“ Fidel Castro.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Fidel Castro

Svet

Teraz najčítanejšie