Denník N

Kuba si žila svojím životom, v Afrike mala desaťtisíce vojakov

Castro s Nelsonom Mandelom. Foto - archív ap
Castro s Nelsonom Mandelom. Foto – archív ap

Fidel Castro sa počas svojej vlády angažoval aj v zahraničnej politike. V Afrike sa snažil pomáhať oslobodzovacím hnutiam, často za cenu ťažkých bojov.

O Kube niektorí politickí lídri hovoria ako o mierumilovnej krajine, ktorá sa počas vládnutia Fidela Castra snažila ísť svojou vlastnou cestou.

Karibský ostrov vedený Castrom sa však v druhej polovici 20. storočia veľmi aktívne angažoval v medzinárodnej politike, a to nielen mierovou cestou. Kubánske ozbrojené sily pôsobili vo viacerých afrických štátoch a Castro do Afriky, v ktorej počas studenej vojny prebiehal ideologický boj medzi dvoma odlišnými ideológiami aj zástupné vojny, poslal desaťtisíce vojakov.

Počas dekolonizácie, obdobia, keď vo svete vznikali desiatky nových štátov, sa snažil brániť a šíriť myšlienky socializmu a internacionalizmu.

V Afrike si vďaka tomu získal obdiv istej časti obyvateľstva a podporil svoju reputáciu osloboditeľa či hovorcu tretieho sveta. Castro bol presvedčený, že Afrika predstavuje možnosť na realizáciu jeho revolučných ideí vo väčšom meradle.

Podpora ľavice v Angole

Po druhej svetovej vojne a po tom, čo právo štátov na sebaurčenie uznalo aj OSN, sa vo svete začal proces dekolonizácie. Bývalé africké aj ázijské kolónie sa snažili získať samostatnosť. Po tom, čo sa Portugalsko rozhodlo, že ukončí svoju správu nad Angolou, občianska vojna vypukla aj v tejto krajine.

Kuba už v 50. rokoch spolupracovala s ľavicovým Ľudovým hnutím za oslobodenie Angoly (MPLA) a pomáhala mu aj s tréningom povstalcov. Mocenské vákuum, ktoré vzniklo po odchode Portugalska, sa snažili využiť viaceré skupiny a MPLA sa dostalo do boja proti ďalším dvom hnutiam, ktoré podporovali USA, Juhoafrická republika a Zair (dnes Demokratická republika Kongo).

V roku 1975 napokon Castro od tréningu a ideologickej podpory prešiel aj k vojenským činom a do Angoly poslal ozbrojené sily. Nešlo o žiadne symbolické počty, ale o tisícky vojakov. Do konca roka ich už v africkej krajine bolo približne 25-tisíc a v istom momente, počas bitky pri Cuito Cuanavale, ich počet prekročil 65-tisíc.

Intervencia napokon trvala až 15 rokov a podľa niektorých historikov sa v službe v Angole vystriedalo až pol milióna Kubáncov, celá jedna generácia.

Občianska vojna v Angole trvala s prestávkami až do roku 2002 a len počas bitky pri Cuito Cuanavale zomrelo približne 10-tisíc ľudí.

Castro a apartheid

Práve bitka pri Cuito Cuanavale bola jedným z faktorov, ktoré podľa historikov prispeli ku koncu apartheidu v Juhoafrickej republike.

Castro pravidelne kritizoval a odsudzoval apartheid a rovnako ako v Angole sa aj tu Kuba podieľala na trénovaní ozbrojených jednotiek, ktoré by mohli zasiahnuť do bojov proti vláde.

Počas bitky pri Cuito Cuanavale antikomunistické hnutia, ktoré podporovala JAR, bojovali práve s MPLA a kubánskymi jednotkami. Bitka, ktorá sa najčastejšie spomína ako najväčšia bitka na africkom kontinente po druhej svetovej vojne, spôsobila, že juhoafrické jednotky sa z bojov v Angole stiahli.

Kubánci navyše žiadali, aby sa v Namíbii, ktorá predtým patrila Juhoafričanom, uskutočnili voľby pod dohľadom OSN. Juhoafričania napokon v New Yorku s touto dohodou súhlasili a Namíbia získala samostatnosť.

Castro si tak v Juhoafrickej republike získal mnoho priaznivcov medzi utláčanou černošskou väčšinou. Jeho vplyv na hnutie, ktoré sa snažilo zvrátiť vládu menšiny, uznal aj samotný Nelson Mandela, ktorý bol v čase rozhodujúcej bitky vo väzení. Aj na pohrebe juhoafrického lídra vystúpil s príhovorom Castrov brat Raúl.

Pomoc pre socialistov v Etiópii a v Mozambiku

Proti imperializmu sa Castro snažil bojovať aj v Mozambiku, kde podobne ako v Angole podporoval socialistické hnutie. Kubánske jednotky a vojenskí poradcovia v Mozambiku ostali aj po tom, čo sa tento africký štát osamostatnil od Portugalska.

Lídra komunistickej junty podporil Castro sedemnástimi tisícmi vojakov aj v Etiópii, kde mali pomôcť v boji proti Somálsku. Znovu išlo o koalíciu jednotiek, ktorú podporoval aj Sovietsky zväz.

Okrem toho Kubánci pomáhali vojakov trénovať aj v Sierre Leone, menšie misie či materiálna pomoc, väčšinou vo forme zbraní, prebiehali v Rovníkovej Guinei, Somálsku, Alžírsku či v Tanzánii.

Dodnes nie je jasné, koľko kubánskych vojakov počas pôsobenia v Afrike zahynulo, zdroje, ktoré hovoria o počte 4-tisíc, odborníci považujú za podhodnotené.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Fidel Castro

Svet

Teraz najčítanejšie