Denník N

Nechceme mlčať, česť tým, čo sa Castrovmu režimu nepoddali

Fidel Castro, ktorý prežil desať amerických prezidentov, je pre slovenského premiéra symbolom odvahy. Na obete jeho režimu si nespomenul. FOTO - TASR/AP
Fidel Castro, ktorý prežil desať amerických prezidentov, je pre slovenského premiéra symbolom odvahy. Na obete jeho režimu si nespomenul. FOTO – TASR/AP

Pre slovenského premiéra akoby životy Kubáncov, ktorých životy Fidel Castro poznačil a zničil v snahe udržať si moc, neboli hodné ani len zmienky.

Autorka pracuje v mimovládnej organizácii Človek v ohrození,
kde má na starosti kubánsky program

 

Smrť človeka je zásadný moment pre každého, kto vyznáva zásady humanizmu.

Ak je to smrť človeka, ktorého konanie sa dotklo veľkého počtu ľudí, stáva sa momentom na spontánne a rozsiahle hodnotenie jeho konania.

Predseda slovenskej vlády pri príležitosti úmrtia Fidela Castra, dlhoročného vrcholného predstaviteľa nedemokratického režimu reagoval týmito slovami: „Kuba nikdy nikoho neohrozovala a chce iba žiť svoj vlastný život. Za túto odvahu ju mnohí neoprávnene nenávideli a nenávidia. Chcem vyjadriť kubánskemu ľudu úprimnú sústrasť, že stratil nositeľa tejto odvahy.“

Akoby životy občanov Castrovej Kuby, ktoré jeho režim poznačil a zničil v snahe udržať si moc, neboli hodné ani len zmienky. Preto Človek v ohrození ako organizácia, ktorá s Kubáncami na ostrove pracuje viac ako 13 rokov, nechce mlčať a chceme povedať, že vo chvíli, keď sa zamýšľame nad životom a smrťou Fidela Castra, česť a trvalá spomienka patrí predovšetkým tým, ktorí sa Castrovmu režimu nepoddali.

Havana sa zobúdza do prvého rána bez Fidela Castra.

Nie sme ľahostajní

Svetoznáma blogerka Yoani Sanchez, ktorú sme s roku 2013 pozvali na ľudskoprávny festival Jeden svet v Bratislave, píše na svojom Twitteri:

„Neprestávajú mi zvoniť telefóny, všetci priatelia, členovia rodiny či známi si chcú overiť tú správu … Áno je pravdivá, vravím im, Fidel Castro umrel. Od decembra 2014 sa všetci pýtajú, ako je to vlastne s tou Kubou. Veď sa vraj otvára, tak už bude dobre. A dnes sa pohľady opäť upierajú na Kubu, lebo “Líder Maxímo” zomrel. Kubánska občianska spoločnosť či mnohí Kubánci v exile nielen v Miami však smútok necítia a ak nie sme pokrytci, čudovať sa im nemôžeme. Nejeden z nich je príbuzný bývalého politického väzňa či dieťaťom rodičov, ktorí zažili, ako sa z „ ostrova slobody“ stáva krajina, v ktorej sa už nejaký čas skloňuje najmä veta : „Esto es una miseria! (Tomuto sa vraví bieda).“

Napriek vyjadreniam niektorých politikov ani Slováci v minulosti neboli, a dúfajme, že ani nebudú, ľahostajní k osudom ľudí na Kube.

Na snímke premiér Robert Fico a kubánsky prezident Raúl Castro v Havane. FOTO - TASR
Na snímke premiér Robert Fico a kubánsky prezident Raúl Castro v Havane. Foto – tasr

Keď v roku 2003 kubánsky režim vtedy ešte pod vedením Fidela Castra uväznil 75 disidentov a vyslúžil si obrovskú kritiku na medzinárodnej úrovni, ani Slováci nezostali nečinní.

Človek v ohrození spoluzorganizoval verejnú zbierku na pomoc 35 rodinám väzňov svedomia, do ktorej sa zapojili Slováci vrátane poslancov naprieč celým politickým spektrom.

Vďaka Slovákom sa k väzňom dostali aj lieky, ktoré im pomáhali prežiť v katastrofálnych podmienkach väzníc na ostrove. Po viac ako siedmich rokoch sa práve vďaka medzinárodnej snahe politikov a mimovládnych organizácií dosiahlo prepustenie „väzňov svedomia“. 

Avšak o dodržiavaní ľudských práv na ostrove sa, bohužiaľ, stále nedá hovoriť ani dnes. Vďaka dlhoročnému programu výmeny skúseností a podpory nezávislej občianskej spoločnosti na Kube v oblasti vzdelávania, sa Človeku v ohrození podarilo dodnes pozvať na Slovensko viac ako 50 aktivistov a zároveň viac ako sto Slovákov pomohlo osobne priamo na Kube.

Na Kube sa to zhoršilo

Kubánci však majú posledných pár mesiacov pocit, že na nich medzinárodní politici a zahraničná verejnosť zabúdajú. Kuba obnovila diplomatické vzťahy so Spojenými štátmi a v blízkej dobe podpíše dohodu o spolupráci s krajinami EÚ. Zdá sa, že sa veci zlepšujú.

Opak je však pravdou. Od mája sa na Kube začalo opäť masívne zatýkanie a vyhrážanie sa oponentom režimu. Práve smrť Fidela Castra je dôvodom, že dnes sa v správach bude o Kube opäť hovoriť.

A preto pri spomínaní na jeho život nech nikto nezabúda na to, že jeho dedičstvom je ostrov, kde takmer žiadne odvetvie nefunguje a ťažko nájdete mladého človeka, ktorý by na ostrove chcel zostať.

A budúcnosť Kuby? Uvidíme. Ako dnes mladý kubánsky občiansky aktivista Henry Constantin publikoval na svojom Facebooku: „Kuba, maj trpezlivosť, vieru a hlavu hore, všetko príde v pravý čas.“  

Ani Yoani Sanchez nemá odpoveď na túto otázku, ale ako dnes sama napísala, jedno je isté: „Moja mama sa narodila za Fidela Castra, ja som sa narodila za Fidela Castra … môj syn sa narodil za Fidela Castra … moji vnuci sa narodia bez Fidela Castra…“

Človek v ohrození preto ani dnes nezabúda na obhajcov ľudských práv na Kube, ktorým nebolo, a stále nie je umožnené, slobodne vyjadriť svoj názor a sú obeťou režimu, ktorý možno zmenil taktiku, stále však sleduje ten istý cieľ. Nezabudnite ani vy!

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Fidel Castro

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie