Ľudia suplujú úlohu štátu

„Dnešné sebecké časy“ a „súčasný človek sa stará len o seba“ sú hlúpe frázy. Komunita si vždy pomáhala a pomoc skvele funguje vtedy, keď má skupinový charakter. Stačí, aby sa o zrúteného človeka na ulici začal zaujímať jediný okoloidúci, zhŕkne sa dav a náhle to ide.

Rovnako funguje aj premiér Fico. Ukážte mu utrpenie s tvárou a príbehom, buďte tí prví, čo neprekročia zomierajúceho na ulici, a on pomôže. Neukážete, nepomôže.

Sú to klasicky dve správy. Tá dobrá je, že ak sa na webe Denníka N za menej ako mesiac objavia dve žiadosti o zbierku, lebo človek sa ocitol v neprekonateľnej núdzi, podarí sa veľmi rýchlo peniaze vyzbierať a daných ľudí zachrániť. Je to správa o ľudskosti komunity.

Zlou správou nie je to, že Dobrý anjel musí existovať. Naozaj musí. Ľudia, ktorí vážne ochoreli, sa ocitajú v existenčných ťažkostiach. A teraz sa objavuje otázka, kto im má pomôcť: čitatelia hororových príbehov alebo štát?

Mal by to robiť štát, ktorý v tom istom čase, keď nepredstaviteľne plytvá a okázalo ignoruje gigantické podvody, len tak mimochodom prijíma potravinovú pomoc z Európskej únie. To predsa nie je možné, aby v 21. storočí úrad odmietol človeka, ktorý nemá čo jesť, vravíte si pri čítaní novín, a jeho jediným šťastím je, že nevidí facebookové postrehy neveriace, že na Slovensku sa môže hladovať. Čo na to povedať? Choďte do terénu, uvidíte.

Zlou správou je každá rezignácia na inštitúcie. Zle je, ak štát donúti odkázaných ľudí myslieť si, že na nich kašle, záležalo na nich, len kým platili dane, a ich ďalší osud bude závisieť výlučne od toho, či o nich niekto napíše článok alebo si dokonca pôjdu zložiť parochňu do Rozborilovej relácie.

Náhodná pomoc rovná sa nesystém a to je prísľub veľkých problémov.

Fašistom bolo sociálne cítenie vždy blízke – mnohé veci, ktoré dnes považujeme za normálne, ako napríklad rodičovský príspevok, sa vôbec po prvýkrát na našom území objavili počas Slovenského štátu. Lenže pomoc v ich podaní je prísne viazaná na rodokmeň a Kotleba pred voľbami nenosil základné potraviny rómskym rodinám, ale na tento účel pohľadal staré panie vyzerajúce na „správny pôvod“. Pomáhať pri povodniach? Jasné, ale nie v Jarovniciach.

Rovnako nesystémovo sa k utrpeniu, ktoré má tvár a meno, staval premiér, a to nielen dnes. V roku 2013 síce v relácii Modré z neba tvrdil, že hľadá riešenie, ktoré pomôže viacerým ľuďom, ale nikomu sa nezdalo čudné, že onkologická pacientka žijúca v biede musí ísť cez televíziu a úrad vlády, aby jej príslušný úrad práce urobil dôkladnú revíziu dávok, na ktoré má možno nárok. Ostatní zúfalí ľudia pôjdu kam?

Takisto je dobrou správou, že sa riaditeľ Ficovej kancelárie za svoj list ospravedlnil a pomoc vraj príde z premiérovej rezervy. A ešte lepšou by bolo, keby sa konečne k problému katastrofálnej biedy postavil systémovo a Dobrý anjel by sa raz stal príjemným nadštandardom.