Spomienky na budúcnosť
V dobe, ktorá čoraz viac falšuje súčasnosť, sa minulosť môže zdať o to „autentickejšia“.
Pamätáte sa na tie staré dobré časy začiatkom 21. storočia, tak okolo roku 2016? Keď sme si romanticky posielali správy a fotky cez Facebook a Instagram a hľadali si ozajstných, živých partnerov cez Tinder, keď bol internet ešte bez hraníc, správy boli ešte občas o tom, čo sa naozaj udialo, a videá sa natáčali, nie generovali? Keď sme cestovali bez pasu, vlastne keď sme ešte cestovali, ozaj a pamätáte sa na tie krásne autá, do ktorých sa tankoval benzín? Ach, vtedy boli všetky potraviny ešte naozaj organické a ľudia žili zdravo a jednoducho. A kto by si nepamätal na voľby, to bola zábavná vec, a dokonca nie každý na kandidátke bol youtuber alebo pornohviezda. Boli to krásne časy, tá naša mladosť, kto nám ju vráti, boli by sme opäť štastní ako vtedy…
Ako hovorí klasik, staré dobré časy žijeme teraz. Bez ohľadu na to, ako veľmi ťaživá a nejasná sa súčasnosť môže zdať, naša pamäť ju raz upraví nostalgickým vintage filtrom do podoby, ktorá nám bude pomáhať prežiť budúcu (a dnes netušenú) realitu. O tom, že spomienky sa dajú ľahko prifarbiť, či dokonca implantovať, svedčí dnes už klasický experiment, pri ktorom vedci ukazovali ľuďom ozajstné fotografie z ich detstva, do ktorých primiešali zmanipulovaný obrázok, na ktorom dotyčný letí balónom. Polovica opýtaných si začala vybavovať „spomienku“ na túto udalosť, či dokonca poskytla podrobnosti a popísala vlastné pocity.
V dobe, ktorá čoraz viac konštruuje a falšuje bezprostrednú súčasnosť, sa minulosť môže zdať o to „autentickejšia“. Volanie po starom dobrom analógovom svete, v ktorom nás naše zmysly nezrádzali a ktorý bol taký predvídateľný a pochopiteľný, je však výsledkom klamlivej projekcie našej kolektívnej pamäti, ktorú živia falošní proroci, sľubujúci návrat sveta, ktorý už neexistuje a vlastne nikdy neexistoval. Vráťme späť tradičné a hrdé Anglicko, spravme Ameriku opäť veľkou, obnovme naše kresťanské stredoeurópske hodnoty, navráťme sa do predosvietenského raja na zemi…! Ľahké sľuby, ktoré reagujú na falošnú nostalgiu a nepravdivý gýč minulosti, čičíkajú svojich adresátov nezmysleným prísľubom návratu sveta z vyblednutých čiernobielych fotografií mysle, pod zámienkou, že treba ísť bližšie k ľuďom. História ukazuje, že tým, ktorí sa tieto infatilné vízie pokúsili realizovať, sa podarilo len z hĺbok kolektívnej pamäti vypustiť tých najhorších démonov, ktorí kôpkou nostalgických fotografií bájnej minulosti podpálili hranicu, na ktorej stála budúcnosť.
Upierame sa na mýtickú minulosť, pretože nás desí súčasnosť, a nemáme víziu budúcnosti. Ale platí to aj naopak. Nikdy nebudeme schopní vyrovnať sa so súčasnosťou a vytvoriť zmysluplnú budúcnosť, ak sa nevyrovnáme so svojimi spomienkami a neprestaneme ich nahrádzať zmanipulovanými obrázkami minulého šťastia. Nahraďme nostaligiu nádejou a hovorme o budúcnosti, ktorú nám nikto „nevráti“, kým budeme pasívne čakať, ale ktorú sa musíme odvážiť tvoriť. Pretože od konca sveta si toho veľa sľubovať netreba. (S. Lem)
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
