Denník N

Brahms pri Dvořákovej držkovej polievke oželel aj vlastný koncert

Michal Šanda povedal celú pravdu o tom, ako by vyzeral život skladateľa Antonína Dvořáka, keby nepodľahol volaniu múz a zostal verný rodinnej mäsiarskej tradícii.

Ťažko bolo hľadať vinníka toho, že expres medzi Viedňou a Berlínom uviazol pri dedinke Nelahozeves, hoci viacerí cestujúci netajili svoje rozhorčenie nad neplánovanou prestávkou. To však nebol prípad slávneho hudobného skladateľa Johannesa Brahmsa, hoci práve on mal dosť dôvodov na nervozitu. Oddal sa osudu, oželel svoj berlínsky koncert a ako vždy sa snažil na nečakanej situácii nájsť niečo pozitívne. Tým bola v tomto prípade skvelá držková polievka miestneho mäsiara Antonína Dvořáka, pri ktorej sa zrodilo pevné priateľstvo oboch mužov.

Tu sa začína Šandov pohľad na Dvořákov „paralelný“ život, ako by vyzeral, keby jeden z najväčších Čechov nepodľahol múzam a zostal verný rodinnej tradícii. Tá bola silná, dedo, otec, strýkovia boli mäsiarmi, iba brat Adolf sa stal policajtom vo Veltrusoch. Antonín však rodinu nezradil a Michal Šanda o tom podáva pútavú správu, prešpikovanú množstvom receptov a vzácnych inštrukcií o anatómii kravy, kozy, ovce, prasaťa a ďalších objektov ušľachtilého mäsiarskeho remesla.

Najkrajšou partitúrou bol jedálny lístok

Ale späť k ľuďom. Tí si nažívali v dedinke, ktorá sa zaslúžene dostala aj do názvu najnovšej Šandovej knihy Masná kuchařka mistra řezníka z Nelahozevsi Antonína Dvořáka, ktorá vyšla v pražskom vydavateľstve Dybbuk. To Šandovi plne dôveruje už dávnejšie, keď mu v roku 2009 knižne vydalo jeho unikátnu a dovtedy neznámu korešpondenciu s Karlom Havlíčkom Borovským. Zlé jazyky však hovoria, že odvtedy ďalších sedem knižiek, vrátane priebežne bilancujúceho opusu Sebrané spí si, autor radšej rozdelil medzi viaceré iné vydavateľstvá.

V každom prípade návrat Šandu do Dybbuku musí tešiť obe strany. A najviac čitateľa, ktorý hltavo strieda príjem mäsiarskych a kuchárskych tajomstiev s príbehom dojemného priateľstva Antonína Dvořáka a Johannesa Brahmsa. Hoci sa od pamätného obeda pri držkovej už nikdy nestretli, zostali si blízki aj napriek diametrálne rozdielnym talentom a profesiám.

Brahmsova pozornosť voči Dvořákovi (ktorý nepoznal noty) išla až tak ďaleko, že keď ho informoval o svojom koncerte pre husle a orchester D dur op. 77, na ktorom práve pracoval, prepísal ho do mäsiarskeho názvoslovia a, ako inak, začínal ho mäsovým kľúčom. Inokedy zasa odporučil Dvořákovo mäsiarstvo v Nelahozevsi svojmu berlínskemu hudobnému vydavateľovi Fritzovi Simrockovi, ktorého labužníctvo hraničilo s obžerstvom. Šanda ho neváha charakterizovať slovami, že „hoci ho živilo vydávanie hudobnín, najkrajšou partitúrou mu bol jedálny lístok, pri ktorého čítaní ho zmietali rovnako intenzívne emócie, ako keby sedel v koncertnej sále“.

Hudba je silnejšia ako smrť

Po Simrockovej návšteve sa Dvořák musel utvrdiť v tom, že síce išlo o slávnu osobu, ale on, Dvořák, je presvedčený, že rovnako dobrý život môže prežiť aj ako obyčajný mäsiar. Dodajme, oceňujúc jeho skromnosť, že on, navyše, nebol obyčajný mäsiar. Pravda, v jeho živote sa predsa len občas mihol hudobný motív.

Výrazne ním zalomcovala hudba napríklad na kare po pohrebe svojho priateľa, ktorý zahynul pri banskom nešťastí. Dvořák vtedy prehovoril: „Domnieval som sa, že smrť je definitívna a že neexistuje nič, čo by ju premohlo. A predsa! Je to hudba.“ Ktovie, čo všetko sme sa ešte mohli dozvedieť, no Dvořákove slová vzápätí zanikli v krčmovom hluku a štrnganí poldecákov, do ktorého istý Marhula z ovčinca spustil na heligónke miestny hit Má roztomilá Baruško.
Asi to tak malo byť, Dvořák bol špičkovým mäsiarom, a ním aj zostal. A na jeho veľkú radosť remeslo v rode malo zabezpečené pokračovanie. Síce po praslici, ale predsa, keďže dcérka Otla sa vydala za mäsiara Josefa Suka.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie