Denník N

Parlament 2016: Za Smer hovorí Kvorka, poslanci sa predvádzajú a o zákonoch sa nedebatuje

Mimoriadna schôdza ku kauze Kaliňák sa skončila sporom o transparent. V budúcnosti za podobné aktivity čakajú poslancov tresty. Foto – TASR
Mimoriadna schôdza ku kauze Kaliňák sa skončila sporom o transparent. V budúcnosti za podobné aktivity čakajú poslancov tresty. Foto – TASR

Analýza októbrovej schôdze parlamentu ukazuje, čo poslancov zamestnáva. Kým o rokovacom poriadku sa dokázali hádať vyše štrnásť hodín, dôležité ekonomické zákony vybavia aj do pol hodiny.

Keby sa niekedy v budúcnosti poslanci Eugen Jurzyca, Jozef Mihál, Ondrej Dostál (SaS), Eduard Heger (OĽaNO) a Miroslav Beblavý (nezaradený) dohodli, že si vystrelia z kolegov a neprídu na ďalšiu schôdzu parlamentu, ministrovi financií Petrovi Kažimírovi (Smer) by mohlo byť smutno, že sa s ním nemá kto porozprávať o dôležitých ekonomických zákonoch.

Táto pätica poslancov totiž patrí k najaktívnejším diskutérom v debate o ekonomických otázkach, ktorá by mala prebiehať v pléne Národnej rady. Mala. Pravdou však je, že o vládnych návrhoch zákonov, teda tých, ktoré majú najväčšiu šancu, že ich poslanci schvália a reálne ovplyvnia životy ľudí, sa diskutuje len veľmi krátko.

Porovnajme si čísla z minulej, októbrovej schôdze parlamentu, na ktorú sa Denník N pozrel bližšie. Rozprava, teda debata v pléne parlamentu, napríklad k vianočnému príspevku pre dôchodcov, kedysi vlajkovej agende Smeru, trvala v októbri 32 minút čistého času.

O novom osempercentnom odvode z neživotného poistenia poslanci diskutovali ani nie hodinu. Zato o rokovacom poriadku, teda norme pre samotných zákonodarcov, sa v Národnej rade debatovalo viac ako štrnásť hodín čistého času, z toho dve hodiny rečnil poslanec OĽaNO Jozef Viskupič.

Nie je príspevok ako príspevok, ale…

qwerTieto čísla vychádzajú z textového prepisu rozpravy v pléne Národnej rady, ktorý visí na webe parlamentu. Týkajú sa októbrovej schôdze a sú očistené od úvodného slova navrhovateľov zákonov (čo sú pri vládnych zákonoch ministri a pri poslaneckých sami zákonodarcovia) a pridelených spravodajcov.

Uvádzajú čistý čas poslaneckej debaty k jednotlivým zákonom. V októbri ich parlament prerokúval 68. Okrem toho si Denník N všímal aj aktivitu poslancov, teda počet prihlásení do rozpravy (to sú dlhšie príspevky k jednotlivým zákonom) i počet faktických poznámok (teda krátkych reakcií k rečníkovi, pri ktorých sa poslanci musia vmestiť do dvoch minút).

Samozrejme, takáto metodika analýzy úrovne poslaneckej debaty nie je ideálna. Poslanci môžu – tak ako pri iných hodnoteniach ich práce – vravieť, že nemajú na starosti len diskusiu v pléne Národnej rady, ale aj prerokúvanie zákonov vo výboroch či výjazdy do regiónov.

Okrem toho, ak sa niekto prihlási do rozpravy či s faktickou poznámkou, ešte to neznamená, že jeho príspevok bol kvalitný. To sa dá pomerne jednoducho ilustrovať na poslancovi Kotlebovej ĽSNS Milanovi Mazurkovi. Ten sa hlási aj do diskusie o odborných ekonomických zákonoch, ako bol napríklad návrh ministra Jána Richtera na minimálne valorizačné percento na výpočet dôchodkov na úrovni dvoch percent.

Foto – TASR
Foto – TASR

Mazurek však nekomentoval samotný zákon, len sa chytil termínu „pozitívna diskriminácia“, ktorý vo svojom prejave v súvislosti s dôchodcami použil Jozef Mihál (SaS). Mazurek na to reagoval nesúvisiacou kritikou údajnej pozitívnej diskriminácie Rómov. Podobne pri diskusii o zákone, ktorý má zrušiť automatické znižovanie bankového odvodu, sa Mazurek opäť bez súvisu rozhovoril o televíznych reklamách.

„Ja síce nesledujem televíziu veľmi často z osobných dôvodov, no keď si to zapnete a pozriete sa, kto je najväčším poberateľom reklamného priestoru, tak sú to práve banky a poisťovne. A každý z nás vie, že ten reklamný priestor v televízii je asi najdrahší.“

Aj s týmito výhradami sa však na trvaní parlamentnej rozpravy a počte príspevkov jednotlivých poslancov dajú spozorovať niektoré trendy, ktoré sú pre súčasnú Národnú radu typické.

Viac predvádzania ako argumentov

Najpodstatnejší poznatok z októbrovej schôdze je, že tie najdôležitejšie zákony z dielne vlády majú často menej pozornosti ako politická agenda parlamentných strán, ktorá životy ľudí až tak neovplyvní. Okrem štrnásťhodinovej debaty o rokovacom poriadku to dokazuje napríklad takmer trojhodinová diskusia o mimovládnych organizáciách, ktoré chceli regulovať kotlebovci aj hnutie Sme rodina.

Plagát Ladislava Bašternáka v parlamente počas schôdze, na ktorej opozícia chcela odvolať Kaliňáka. Foto N – Vladimír Šimíček
Plagát Ladislava Bašternáka v parlamente počas schôdze, na ktorej opozícia chcela odvolať Kaliňáka. Foto N – Vladimír Šimíček

Nadpriemerne sa poslanci venovali aj návrhu SNS na zvýšenie kvóra pre registráciu cirkví z 20-tisíc členov na 50-tisíc. Opäť ide o úpravu, ktorá v najbližšom čase reálne nebude mať vplyv na nič. Zato nový 8-percentný odvod z neživotného poistenia prejednali poslanci do hodiny, možnosť použitia potravín po dátume spotreby do 30 minút.

„Považujem to za jedno z najväčších zlyhaní poslancov na vládnej aj opozičnej strane,“ kritizuje túto prax nezaradený poslanec Miroslav Beblavý, jeden z aktívnejších rečníkov.

„Prerokúvanie zákonov je najvážnejšou povinnosťou poslanca. Sú to práve vládne návrhy, ktoré majú najväčšiu, často jedinú šancu stať sa zákonmi. Vystupovať k vládnym návrhom, či už ich obhajobou, kritikou, alebo predkladaním pozmeňovacích návrhov je preto asi z práce poslanca to, kde môže reálne najviac ovplyvniť život občanov.“

Beblavý hovorí aj o konkrétnych dôvodoch, prečo je dôkladná diskusia v pléne dôležitá: priamo tam sa napríklad v októbri podarilo zmeniť protischránkový zákon, ale aj zákon o hazarde, ktorý obsahoval ustanovenia, čo by reálne znemožnili obciam zakázať hazard na svojom území. Minister financií Kažimír ich práve na základe parlamentnej rozpravy a upozornenia od Beblavého sľúbil dať do poriadku.

Mlčí Smer a celá koalícia

Zdalo by sa, že to, ako vyzerá debata o zákonoch, dáva za pravdu predsedovi Národnej rady Andrejovi Dankovi v jeho deklarovanom boji za zvýšenie parlamentnej kultúry. Lenže – kto je reálne zodpovedný za to, že je parlamentná debata taká riedka a často len povrchná? Sú to v prvom rade poslanci koalície.

Najvýraznejšie je to pri Smere – vládny klub so 49 poslancami, teda tretinou všetkých zákonodarcov, mal za celú októbrovú schôdzu len päť prihlásených prejavov v rozprave. Na porovnanie, poslanci opozičnej SaS sa prihlásili s prejavom 62-krát, OĽaNO 60-krát. A sám Beblavý mal viac príspevkov v rozprave ako celý Smer či SNS.

Poslanci Ficovho Smeru nechávajú obhajobu vládnych zákonov na ministrov, ktorí ich predkladajú. V októbri faktickými poznámkami pri sociálnych zákonoch aspoň sem-tam reagovala Jana Vaľová, zvyšní poslanci len výnimočne. O aktivite zákonodarcov Smeru čosi vypovedá aj to, že medzi tých aktívnejších patrí bývalý člen Združenia robotníkov Slovenska Ján Kvorka.

„Táto nová tradícia začala už za druhej Ficovej vlády, keď vládni poslanci takmer úplne rezignovali na seriózne vystupovanie pri vládnych zákonoch,“ hovorí o aktivite Smeru Beblavý. „Dôvodom podľa mňa bolo aj to, že celý A a B tím Smeru bol vo vláde, a tak vystupovanie vládnych poslancov pri zákonoch bolo skôr rizikom pre nich samotných.“

Rezervovaný vzťah k parlamentným tradíciám viackrát predviedol sám predseda Smeru Robert Fico. Počas Radičovej vlády, teda v čase, keď bol Smer v opozícii a on podpredsedom Národnej rady, len veľmi zriedkavo viedol parlamentné schôdze. Bežné je, že sa pri tejto úlohe strieda predseda parlamentu so svojimi podpredsedami.

V minulom volebnom období zasa Fico z väčšej časti ignoroval schôdzu o svojom odvolávaní, i keď napríklad Iveta Radičová v role premiérky v rovnakej situácii medzi poslancami sedela väčšinu času, keď sa rozhodovalo o jej osude.

„Na klube vždy preberieme každý zákon, ktorý predkladáme, a zvlášť vládne zákony, čiže zväčša máme veci vyštrngané,“ hovorí o práci poslaneckého klubu Smeru jeho šéf Martin Glváč. „Je preto logické, že v rozprave viac vystupujú opoziční poslanci, či už kriticky, ale aj konštruktívne s pozmeňovacími návrhmi, ako to bolo napríklad pri zákone o hazarde.“

Na otázku, či by predsa len poslanci Smeru nemali obhajovať vládnu politiku aktívnejšie, Glváč odpovedá, že by bolo zbytočné, aby niekto rozprával len preto, aby ho bolo vidieť. Je teda normálne, aby sa zo 49 poslancov k návrhu na valorizáciu dôchodkov ozval len jeden? „Podstatné je, že 49 poslancov zahlasovalo. To je dôležitejšie ako tliachať.“

Podobne hovorí aj Anton Hrnko zo SNS. „Vládne návrhy zákonov sú vecou dohody v legislatívnom procese vlády. Väčšina vystúpení opozície nesmeruje k vecnej stránke predkladaných zákonov, ale k politickým otázkam. Neviem, či je vhodné sa potom k tomu vyjadrovať.“

SaS pracuje najsystematickejšie

Strany sa líšia aj v tom, či majú jasného parlamentného rečníka, alebo si zodpovednosť za parlamentnú debatu vo svojich kluboch delia rovnomerne.

Napríklad v Kollárovom hnutí Sme rodina je jednoznačným ťahúňom v rozprave Milan Krajniak (v októbri osem vystúpení v rozprave a desať faktických poznámok), ktorý vo všeobecnosti patrí k výrazným poslancom a dokáže debatovať aj o vládnych návrhoch. Za ním nasleduje Boris Kollár (štyrikrát v rozprave, desať faktických) a Peter Pčolinský (dvakrát v rozprave, 16 faktických).

Zvyšok klubu je o poznanie tichší. V OĽaNO, ale špeciálne medzi poslancami Sulíkovej Slobody a solidarity je viac silných rečníkov. I keď v SaS dominuje Jozef Mihál, Ondrej Dostál či Eugen Jurzyca, pri bližšej analýze je vidieť, že aj menej známi poslanci majú svoje témy, ktoré si na pomery slovenského parlamentu dobre strážia.

Napríklad poslankyňa Anna Zemanová, ktorá je z ochranárskeho prostredia, komentovala v podstate každý návrh ministra životného prostredia Petra Žigu, poslanec Karol Galek zasa vystúpil pri každom zákone, ktorý sa dotýkal energetiky, pretože práve toto je jeho profesionálna oblasť.

„Nad každým zákonom bdie jeden z poslancov, ktorý je téme odborne najbližšie, hovoríme mu gazda,“ opisuje prácu klubu SaS jeho predsedníčka Natália Blahová.

„Ten sleduje proces ako paralelný spravodajca zákona, sleduje rozpravu, prípadne v nej vystúpi a deklaruje stanovisko klubu, má naštudovanú spoločnú správu výborov a pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli. Referuje a diskutuje o nich s kolegami na zasadaní poslaneckého klubu.“

Špecializáciu vidieť aj pri poslancoch OĽaNO, kde boli pri sociálnych zákonoch aktívne poslankyne Anna Verešová, Erika Jurinová a Silvia Shahzad. Novelu zákona o hazarde strážila Veronika Remišová. Z koalície sú predsa len aktívnejší poslanci Mosta-Híd, na októbrovej schôdzi najmä Peter Kresák a Gábor Gál.

I keď poslanci Kotlebovej strany nepatria k málo aktívnym poslancom, hlásia sa najmä pri prezentácii svojej agendy, ako bol zákon proti neziskovkám, ktoré chceli označovať ako zahraničných agentov, i keď by sa to fakticky mohlo týkať aj domovov dôchodcov. Vládnym zákonom dokážu oponovať málokedy.

Poslanco SaS v parlamente vidieť. Foto N - Tomáš Benedikovič
Poslancov SaS vidieť aj v parlamente. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dá sa slabá debata ospravedlniť?

Otázne je, či je možné slabú aktivitu poslancov v pléne niečím ospravedlniť. Napríklad tým, že všetko podstatné sa im podarí vyriešiť vo výboroch, kde sa o zákonoch debatuje už predtým. Realita je však taká, že ani výbory často nefungujú tak, ako by mali.

Príkladom môže byť to, čo sa stalo v piatok 4. novembra. Opoziční poslanci zvolali mimoriadny zdravotnícky výbor, ktorý mal riešiť rekordnú stratu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Na výbor prišiel minister zdravotníctva Tomáš Drucker a zobral so sebou bývalého aj súčasného riaditeľa poisťovne.

Piatkové rokovanie však odignorovali šiesti koaliční poslanci vrátane predsedu výboru Štefana Zelníka (SNS), žilinského župana Juraja Blanára (Smer) či nového šéfa onkologického ústavu Jozefa Valockého (taktiež Smer). Zelník však hovorí, že opozícia nechala zvolať výbor na termín, keď on aj časť kolegov odcestovali, a pritom sa mohli s koalíciou dohodnúť na termíne, ktorý by vyhovoval všetkým.

„Žiadne ospravedlnenie neexistuje,“ vraví poslanec Beblavý na otázku, či slabá debata v pléne má racionálne vysvetlenie. „Diskusia vo výboroch nenahrádza plénum, pretože tam je do veľkej miery technická a týka sa konkrétnych pozmeňovacích návrhov. Zároveň aj vo výboroch sú diskusie o zákonoch čoraz kratšie, takže to ide ruka v ruke.“

Situáciu v parlamente kritizuje aj Natália Blahová z SaS. „Odborné témy potrebujú odbornú diskusiu. Zo strany vládnych poslancov ma mrzí to, že svoje názory k predkladaným materiálom vôbec nevyjadrujú. Veľmi zriedka sa vyjadria na podporu svojich vlastných vládnych návrhov a hlasujú zásadne proti opozičným návrhom. Bez jediného slova zdôvodnenia. To už nie je politika, ale politikárčenie.“

 

Teraz najčítanejšie