Veronika Prušová
Keď v januári 2005 prehliadali policajti kanceláriu sudcu Najvyššieho súdu Milana Lipovského, odsúdila to súdna rada aj Združenie sudcov Slovenska. Považovali to za hrubý zásah do sudcovskej nezávislosti.
Sudca bol podozrivý z brania úplatku, z čoho ho obvinil známy recidivista. Jeho obvinenia sa však nikdy nepotvrdili a Lipovského pre korupciu ani nesúdili. Naopak, on sa pre policajnú prehliadku dlhé roky súdil s generálnou prokuratúrou. Zažaloval ju za nesprávny úradný postup a žiadal od nej primerané odškodné. To teraz definitívne určili súdy na 100-tisíc eur.
Spor sudcu a prokuratúry sa na dva roky zasekol na Najvyššom súde, na ktorý sa s dovolaním obrátila prokuratúra. Chcela dosiahnuť zvrat v kauze, a tak mimoriadnym opravným prostriedkom napadla rozsudok Krajského súdu v Bratislave z leta 2014. Najvyšší súd minulý týždeň dovolanie odmietol, a tak platí, že prokuratúra musí Lipovskému platiť.
Prokuratúra čaká na písomný rozsudok
Generálna prokuratúra na rozhodnutie Najvyššieho súdu reagovala stručne. Hovorkyňa Andrea Predajňová vraví, že využili všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, keďže doterajšie rozhodnutia súdov nepovažovali za zákonné.
Zatiaľ však nehovorí, ako bude postupovať a čo spôsobí pre rozpočet prokuratúry, ak vyplatí odškodnenie pre Lipovského. Keďže ide o čerstvé rozhodnutie, nemá jeho písomné vyhotovenie, a tak sa nevedela Predajňová k otázkam vyjadriť.
Ďalšie tisíce bude zrejme generálna prokuratúra platiť aj bývalému predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi. V jeho spore s prokuratúrou pre potvrdenie existencie prepisu rozhovoru s narkobarónom Bakim Sadikim totiž Krajský súd v Bratislave v lete priznal nárok na odškodnenie. Výšku musí určiť okresný súd, čo sa zatiaľ nestalo.
Sudca chcel pôvodne 200-tisíc eur
Lipovský pôvodne žiadal odškodnenie 200-tisíc eur, no s tým neuspel ani na Okresnom súde Bratislava I. Ten mu prisúdil pôvodne 80-tisíc eur, krajskému súdu sa to zdalo nedostatočné, a preto prihodil ešte 20-tisíc eur navyše.
Prokuratúru zažaloval sudca preto, že dozorujúci prokurátor umožnil vyšetrovateľom prehliadku kancelárie, hoci im chýbal súhlas Ústavného súdu. Dozorujúci prokurátor sa síce bránil, že ak by žiadal súhlas, tak by sa zmaril účel prehliadky, no jeho argument súdy nepresvedčili.
Okresný súd tvrdil, že nevyžiadaním súhlasu Ústavného súdu došlo nielen k nezákonnému zásahu do výkonu sudcovského povolania a potlačeniu princípov právneho štátu prvkami policajného štátu, ale išlo aj o neprimeranú škandalizáciu sudcu a spochybnenie jeho bezúhonnosti, autority aj vážnosti. Súd pripomenul, že Lipovský pôsobil v justícii viac ako 30 rokov.
Pri výške odškodnenia si súd pomohol iným rozsudkom, ktorým okresný sudca vysúdil 50-tisíc eur. Preto sa mu zdalo primerané sudcovi Najvyššieho súdu prisúdiť sumu 80-tisíc eur.
Odškodnenie má odstrašiť od budúcich pochybení štátu
Táto suma sa Lipovskému málila a v odvolaní argumentoval aj tým, že „inštitút navýšenej náhrady ujmy v spojení so všeobecnou kompenzáciou plní funkciu nielen satisfakčnú, ale aj funkciu odstrašujúcu a sankčnú tak, aby sa už podobné konanie štátu voči dôstojnosti fyzickej osoby neopakovalo“. Argumentoval aj tým, že previnenie ohováraním, osočovaním či kriminalizovaním sudcovskej autority je najvážnejším porušením spravodlivosti.
Generálna prokuratúra sa v odvolaní snažila, naopak, brániť, že takéto odškodnenie je vyššie, aké môže dostať poškodený ako náhradu za smrť spôsobenú trestným činom. Bránila sa aj novelou, ktorá stanovuje maximálny strop pre odškodnenie za nesprávny úradný postup. Nemôže presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy, čo bolo v čase rozhodovania 16 885 eur.
Krajský súd v Bratislave ani tento argument neuznal, pretože strop začal platiť až potom, ako si Lipovský podal žalobu. Naopak, výšku odškodnenia ešte zvýšil, a to aj preto, že prokuratúra svojím nesprávnym postupom „jednoznačne zasiahla do najcennejších hodnôt osobnosti žalobcu ako sudcu Najvyššieho súdu“.
Súd v rozsudku tvrdí, že pochybenie etického správania, či „naznačenie korupčného správania sa sudcu spätého s výkonom jeho sudcovskej profesie, je najzávažnejším zásahom do profesijnej etiky, mravnosti, morálky či cti každého sudcu“.
Lipovský už na Najvyššom súde nesúdi. Medzičasom odišiel do dôchodku a toto leto ho z funkcie pre dosiahnutie veku 65 rokov odvolal z funkcie aj prezident Andrej Kiska.
Žúr v bare Bonnano a prepustený vrah
Lipovský je jedným zo sudcov, ktorí sa zúčastnili na medializovanom žúre právnikov v bare Bonnano, o ktorom písal Nový čas v v júni 2011. Aj od denníka žiadal Lipovský odškodnenie 100-tisíc eur. Na okresnom súde zatiaľ neuspel.
Lipovský pred odchodom do dôchodku čelil aj disciplinárnemu návrhu, ktorý súvisel s prepustením vraha Štefana Szabóa na slobodu. Lipovský s kolegami v senáte totiž zmeškali lehotu na rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby. Sudcovia argumentovali, že žiadosť v spise nebola, no neskôr sa tam našla. Disciplinárny senát nakoniec nikoho nepotrestal, pretože existovali pochybnosti o tom, či o tej žiadosti sudcovia vedeli, alebo nie.
S Lipovským sa redakcii nepodarilo skontaktovať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
