Denník N

Ešte k „Nežnej“, Budajovi a komunistom

Mám ďaleko od obhajoby komunistov, ale víťazstvo nad Mečiarom by zasa nebolo bez SDĽ možné.

Autor je poslancom Európskeho parlamentu

Sľúbil som pokračovanie k téme Havel, Budaj a komunisti.

Keď mi teda Jano v spomínanom bufete oznámil svoju kandidatúru na post predsedu SNR a Schuster mi potvrdil, že ho Budaj oficiálne informoval, bol som zmätený. Poznal som atmosféru medzi poslancami a Budajova popularita bola nízka. A to nielen medzi komunistami, ale aj nezávislými a aj kooptovanými poslancami za VPN. A Schusterova zasa vysoká.

Navyše Budaj spustil proces bez oficiálnej nominácie. Hneď som sa stretol s Gálom, Bútorom a Šimečkom mladším, v maďarskej vinárni na Hviezdoslavku, ešte teraz cítim tú chuť tokajského… Chlapci, ten Jano vám takýmto chuligánskym spôsobom neprejde, bolo moje konštatovanie v skratke. Šimečka starší bol niekde v zahraničí, keď sa vrátil, hneď sme sa stretli, zúril; následne zasadnutie KC VPN, ktorého som sa zúčastnil.

Budajovo úvodné slovo, dosť ostrá kritika na jeho adresu zakončená Gálovým razantným hlasom: Jano, počúvam ťa už dlho, hovoríš len v prvej osobe, ja, ja, ja! Ale kde je VPN? Nadobudol som až dojem, že tu vyvrcholil dlhšie tlejúci konflikt vo vnútri VPN.

Ani napokon neviem, či Jano získal nomináciu, ale situácia v SNR pre neho nebola vôbec priaznivá. Navyše kolovala konštrukcia, že celá akcia smeruje nielen k výmene Schustera, ale hlavne predsedu vlády Čiča s tým, že ho nahradí Mečiar. To poslancov ešte viac zneistilo.

Neviem, či Schuster niekde sľúbil, ako sa občas hovorí, že sa sám vzdá, ale môj návrh, podporovaný aj vtedajším vedúcim kancelárie a Schusterovým dôverníkom Richardom Schinom, znel jednoducho: Schuster musí byť odvolaný. Jednoduchý dôvod: ak bude dosť hlasov na odvolanie, znamená to, že bude aj Budaj zvoliteľný. Ak nebude odvolaný, znamená to, že by Budaj ani nemal šancu na zvolenie a ušetrí si tak hanbu.

O tejto konštrukcii hlasovania som Budaja informoval aj s tým, že horšie ako s funkciou 1. podpredsedu SNR tento postup nemôže skončiť. Konzultoval som to aj s Petrom Weissom, obaja sme horekovali, keby VPN bola navrhla Bútoru alebo Mikloška, celému tomuto cirkusu sme sa mohli vyhnúť…

A tú poslednú perličku si nemôžem odpustiť. Počas odvolávania vystúpil Jožo Dubníček; priam zúrivý antikomunista, nový predseda Demokratickej strany, skvelý rétor takého prvorepublikového razenia. Chcel Schustera vymeniť, odvolať, ale obsah jeho prejavu bol čistou chválou na Schusterovu prácu a dobrý charakter. A to bol pozitívny bod pre Schustera. Hlasovanie, skrutátormi, nebola elektronika: trikrát sa spočítavali hlasy a zakaždým bolo menej hlasov za Schusterovo odvolanie.

Túto prehru Budaj nevedel prehltnúť, nasleduje zatrpknutý míting s Mečiarom „Povedzme si pravdu“, míting plný avanturizmu, temných konšpirácií a hrozieb.

A tu sa vraciam k problému komunistov. Nepochybne situácia po novembri ’89 umožňovala dva prístupy: ten prvý, jednoduchý, zakázať KSČ, ba aj rozpustiť vtedajšie parlamenty, zvolať okrúhle stoly, ustanoviť nejakú dočasnú revolučnú moc a spustiť proces očistenia verejného života od komunistov…

A ten druhý, presadiť revolučnú vôľu prostredníctvom zákona, zaviesť demokratický režim a slobodné voľby a prirodzene podriadiť komunistov vláde zákona. Prijala sa táto druhá cesta, a to hlavne preto, že samotní komunisti plne akceptovali tento prechod, nepamätám si v SNR, že by brzdili prijatie zákonov o pluralite politických strán, demokratických voľbách, slobodnom združovaní a slobodnej tlači. A bol to aj výsledok tej spomínanej dohody havlovcov s Husákom.

V samotných komunistických stranách prebiehal vnútorný reformný proces a selektívna očista. Žiaden vážnejší odpor komunistov voči zmenám sa nezaznamenal. Vo VPN však bol prúd, ktorý nestaval ako prioritu zavedenie demokratického režimu, ale zbavenie sa komunistov, akúsi očistu. Patril k nemu práve Jano Budaj, ale napríklad aj Ladislav Kováč, neskorší minister školstva, atď.

Podporoval som cestu zákona a čo najrýchlejšie prijatie nového ústavného režimu. To preto, že každé predlžovanie „revolučného stavu“ nahráva avantúram, dobrodruhom, honu na čarodejnice a, samozrejme, zneužívaniu tohto procesu, vedie k novým krivdám, nenávisti a k túžbe po odplate. Kde nevládne zákon, vládne zvôľa a zločin. Videli sme, ako vytŕčal rožky zasa za Mečiara. A aký zápas bolo treba zviesť.

Mám ďaleko od obhajoby komunistov, ale víťazstvo nad Mečiarom by zasa nebolo bez SDĽ možné. Demokratická pravica na to sama nemala silu. A tak dzurindovci spolu s reformovanými komunistami kultivovali Mečiarov mafiánsky kapitalizmus. Lenže podľa neoliberálneho strihu, a to napokon týchto ľavičiarov SDĽ priviedlo k zániku. Takže skôr ako haniť, mali by sme im dať to pohrebné rozhrešenie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie