Denník N

Na zrušenie ypsilonu je už neskoro. Ako sa dostal do slovenčiny?

Jazykovedci hovoria, že dnes už je jednoduchšie sa poriadne naučiť gramatiku, než zrušiť ypsilon. Foto N – Vladimír Šimíček
Jazykovedci hovoria, že dnes už je jednoduchšie sa poriadne naučiť gramatiku, než zrušiť ypsilon. Foto N – Vladimír Šimíček

Niektorým jazykovedcom by tvrdé „y“ nechýbalo, ale ani oni si nevedia predstaviť, že by sa zrušilo.

Na jeseň v roku 1851 sa za jedným stolom v Bratislave stretlo sedem mužov. Ľudovít Štúr sa s dôverou zahľadel na jazykovedca a profesora Martina Hattalu a poveril ho sformulovať úpravy spisovnej slovenčiny. Práve Hattalu dnes učiteľky slovenčiny označujú za toho, kto vzkriesil ypsilon a môže tak za žiacke štvorky z diktátov. Nie je to však celkom tak.

„Martinovi Hattalovi títo siedmi kodifikátori povedali, že napíše to, na čom sa dohodli. Krátka mluvnica slovenská nie je jeho kniha, je to súborné dielo. A Hattala je teraz ten, ktorého za to každý mláti korbáčom,“ objasňuje historické nedorozumenie profesor Pavol Žigo z Katedry slovenského jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave.

Hattala mal teda smolu. Pred nadávkami ochránil známu trojicu Štúra, Hodžu a Hurbana, ale aj ďalších kolegov – Jána Palárika, Andreja Radlinského a Štefana Závodníka.

Ypsilon nechcel ani zakladateľ SAV

Proti ypsilonu sa dodnes zorganizovalo už niekoľko petícií a Strana priateľov vína mala jeho zrušenie dokonca aj vo svojom volebnom programe. Nezískala však dostatok hlasov a nakoniec splynula so stranou Mariana Kotlebu.

Môže sa zdať, že ypsilon trápi najmä tých, ktorí ho nevedia správne používať. Pravdou však je, že proti nemu brojilo aj množstvo jazykovedcov a vzdelancov. Zo slovenčiny ho vylúčili aj najznámejší kodifikátori – Anton Bernolák a Ľudovít Štúr. V ich prepise hymny z prvej polovice devätnásteho storočia sa ešte nad Tatrou „blískalo“ a burácali „bleski“.

O ypsilone s nadšením nehovoril ani zakladateľ Slovenskej akadémie vied a jazykovedec Ľudovít Novák. Takmer storočie po hattalovskej reforme tvrdil, že nové hlásky ako y, ä, ô slovenčinu zbytočne skomplikovali a odcudzili ju tak bežným ľuďom. Hattala tým vraj zmaril snahu Bernoláka a Štúra dať slovenskému ľudu jednoduchý jazyk. „Pomýlené jazykovedné teórie M. M. Hodžu, prevzaté zväčša nekriticky M. Hattalom, zavinili nastolenie zložitého pravopisného systému, zaťažujúceho náš spisovný jazyk v celku podnes,“ vysvetľuje Novák v časopise Kultúrny život v roku 1948.

Profesor Pavol Žigo kritiku ypsilonu chápe. „Novák vedel, že slovenčina má toľko rôznych jazykových, kultúrnych, historických a mentálnych znakov, že sa niektorým nositeľom jazyka môže zdať ťažká,“ vysvetľuje. Vývoj slovenčiny prirovnáva k obrazu, na ktorom sa farby počas maľovania zlievajú, prekrývajú, miznú alebo miešajú.

Hlas profesora Nováka zostal nevypočutý. V roku 1948 ho komunistický režim predčasne penzionoval a zakázal mu vedecky pracovať. Pre jeho náboženské presvedčenie ho dokonca načas uväznili. K jazykovede a učeniu na univerzite sa vrátil až po rehabilitácii v roku 1968.

Lingvista a teológ Martin Hattala je neprávom obviňovaný zo zavedenia ypsilonov.
Lingvistu a teológa Martina Hattalu neprávom obviňujú zo zavedenia ypsilonov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Srbi ani Chorváti ypsilon nemajú

Nebolo by fér považovať Hattalu za niekoho, kto chcel študentom zákerne sťažiť písanie. V čase, keď tvoril, sa Slovania snažili zmierniť dôsledky z porážky revolúcie, ktorá sa v polovici devätnásteho storočia prehnala celou Európou.

Počas revolučných rokov 1848 – 1849 žiadali slovenskí reformátori najmä zrušenie poddanstva a národné práva pre utláčaný ľud. Aby sa im podarilo presadiť aspoň používanie slovenčiny, museli ju upraviť tak, aby sa čo najviac podobala na jazyky ďalších slovanských národov – na češtinu, poľštinu a ruštinu, ktoré ypsilon v jazyku mali a vo výslovnosti ho aj odlišovali od mäkkého i. V tom čase prestali klásť dôraz len na zvukovú podobu jazyka, ktorú môžeme zjednodušene vyjadriť heslom „píš, ako počuješ“. Namiesto toho zdôrazňovali jeho pôvod.

„V roku 1851 sa zišli predstavitelia rôznych myšlienkových prúdov – bernolákovci, štúrovci, katolíci aj evanjelici. Dohodli sa, že porevolučný jazyk nás musí spájať bez ohľadu na kraj a konfesiu nielen ako Slovákov, ale aj s ostatnými Slovanmi,“ vysvetľuje zmenu pravopisu profesor Žigo.

Slovenčina bez ypsilonov

Rozhovor s lektorkou: Cudzinci si „y“ a „i“ nemýlia
Najčastejšie chyby: Kedy sa mýlime pri písaní „i“ a „y“

Počas revolúcie sa Slováci obracali k slovanským národom, ktoré nám boli najbližšie. O pár stoviek kilometrov ďalej si južní Slovania uzákonili jazyky bez ypsilonu. Chorváti, Slovinci aj Srbi ho pri výslovnosti neodlišovali od mäkkého „i“, a tak ho z pravopisu vynechali.

Takmer všetky jazykové reformy sa odohrali v časoch spoločenských prevratov. V Nemecku sa jazykovedci rozhodli prísť pred pár rokmi so zmenami v čase spoločenského zmieru. Neúspešne. „Jednou z hlavných zmien mala byť výmena ostrého ‚ß‘ dvoma ‚ss‘.  Ľuďom to nariadili, ale skrachovalo to. Niektorí Nemci jednoducho povedali, že sú zvyknutí písať inak a zmenu nechcú,“ opisuje profesor Žigo situáciu.

Kto vybral vybrané slová

Vybrané slová nie sú len výsledkom akejsi „tajnej“ dohody slovenských jazykovedcov. Sú to zvyčajne slová, v ktorých sa ypsilon písal ešte predtým, než sa ho Bernolák pokúsil z našej abecedy vymazať.

Staroslovienčina tvrdé „y“ a mäkké „i“ rozlišovala. V slove „ryba“ sa ypsilon písal už asi pred tisíc rokmi. A nielen písal, ale aj vyslovoval. Rozdielna výslovnosť ypsilonu a mäkkého „i“ zanikla len pred niekoľkými storočiami. Na rozdiel od Rusov, ktorí si rozdielnu výslovnosť ponechali dodnes.

U nás sa staroslovienčina postupom rokov menila tak, že ľudia na území dnešného Slovenska prestali rozlišovať výslovnosť tvrdého „y“ a mäkkého „i“. Bernolák pri kodifikovaní spisovnej slovenčiny nadobudol pocit, že ypsilon pre Slovákov stratil zmysel. Zo zvukového hľadiska mal pravdu.

Slovanské jazyky však mäkkosť rozlišovali napríklad aj pri písaní spoluhlások. V češtine sa „ř“ používa dodnes, a preto Česi nemajú vybrané slová po písmene „r“.

Všetky obojaké spoluhlásky, pre ktoré sa dnes učíme vybrané slová, kedysi existovali mäkké aj tvrdé. Keďže v slovenčine mäkkosť a tvrdosť pri mnohých hláskach zanikla, snažili sme sa ich rozlíšiť aspoň graficky. Ľahšie tak vieme určiť, či bol na rieke vodný vír alebo výr skalný.

Hrúbky vám môžu zmeniť život

Na dobrom pravopise záleží nielen jazykovedcom a učiteľom slovenčiny, ale aj personálnym agentúram. Hoci si všetky zamestnania dokonalý pravopis nevyžadujú, životopis bez chýb môže svedčiť aj o dôslednosti a svedomitosti uchádzača.

„Ak životopis s gramatickou chybou pošle programátor, ktorého pozíciu sa firma usiluje dlho obsadiť, alebo murár, hoci by robil majstra, ale dokáže viesť tím podriadených, z pohovoru ich nevyradia,“ hovorí Marcela Glevická z pracovného portálu Profesia.sk.

Problémy s ypsilonom sa však nevyhýbajú ani vzdelaným a verejne známym ľuďom. Mnohí si určite pamätajú na prípad bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý na výstave bonsajov v Nitre do pamätnej knihy napísal slovné spojenie „dom krási“. A aj Denník N vo svojom tlačenom vydaní vyrobil pri zmenách na poslednú chvíľu už dve hrúbky – v titule a raz v nadtitule.

Zápis textu dnešnej slovenskej hymny z roku 1851 bol  bez ypsilonov.
Zápis textu dnešnej slovenskej hymny z roku 1851 bol bez ypsilonov.

Pravopis nemusí byť dôležitý len v práci, ale aj v osobnom živote. Jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová pozná príklad, keď na ypsilon tvrdo doplatil mladý sympatický muž. „Raz mi študentka pri rozhovore o tom, ako vnímame človeka neovládajúceho pravopis, povedala krásny príklad. Začala sa stretávať s veľmi sympatickým chlapcom, no keď jej poslal esemesku s otázkou ‚Ideme do kyna?‘, nemala chuť v známosti pokračovať. Myslím si, že to nepotrebuje komentár.“

Ak by raz Slovákov rozhneval tak, že by sa ho chceli navždy zbaviť, išlo by o drahú záležitosť. Nielenže by sa museli meniť všetky učebnice a slovníky, ale aj občianske preukazy, pasy, zákony, tabule obcí, škôl, ulíc a mnoho ďalšieho. „Takúto radikálnu zmenu by navyše mnoho používateľov prijalo s nevôľou, a tí, ktorí by sa zrušeniu ypsilonu potešili, by zistili, že to nie je také ideálne, ako si predstavovali,“ hovorí Mislovičová.

Na zrušenie „y“ je už neskoro

Čo na používanie a zrušenie ypsilonu hovoria jazykovedci z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra?

Radovan Garabík si zrušenie ypsilonu predstaviť vie, ale nie v súčasnosti.

„Namiesto toho by možno viac pomohlo pokračovať v reforme z roku 1953 a zjednodušovať a sprehľadňovať pravidlá, kedy použiť mäkké a tvrdé y.“ Pripúšťa, že s rozvojom výpočtovej techniky a zánikom písania „rukou“ sa celý problém pravopisu môže stať o nejaký čas irelevantným.

Slovenčinu bez ypsilonu si vie predstaviť aj Katarína Balleková, nevidí to však reálne. „Neviem si celkom dobre predstaviť náklady, ktoré by bolo nutné vynaložiť napríklad v školstve. Učebnice pre verejné školy a akreditované odbory písané po slovensky musia byť napísané v spisovnom jazyku. Ich následné vydávanie by bolo finančne neúnosné. Potom by sa museli meniť aj osnovy a obsahová náplň vo vyučovaní slovenčiny na všetkých stupňoch škôl.“

Na vysoké finančné náklady sa odvoláva aj lexikologička Miroslava Avramovová, podľa ktorej by bolo zrušenie ypsilonu komplikované až nemožné.

Dôvody na zrušenie ypsilonu nevidí lexikografka Ľubica Balážová. Táto hláska patrí medzi písmená „s nožičkami“, vďaka ktorým sa text vizuálne nezlieva a dá sa dobre čítať. Ľudia by nemali mať problém s jeho osvojením: „Nositeľ každého jazyka musí ovládať pravopis, ak v ňom chce komunikovať písomne. Odmietanie a ignorácia ypsilonu sa mi zdá skôr ako móda či póza, a tie sú prirodzené pre každú mladú generáciu.“

Už 150 rokov

Zmysel v zrušení tejto hlásky nevidí ani Vladimír Benko: „Keď sa takáto reforma neudiala v 19. storočí, dnes je už neskoro. A myslím si, že to nie je otázka, ktorá by mohla mať väčšinovú podporu medzi používateľmi jazyka. Nehovoriac o nákladoch, ktoré by s tým boli spojené.“

Slavomír Ondrejovič si slovenčinu bez ypsilonu predstaviť vie. „Y sa vyslovuje rovnako ako i. Vo svojom systéme ho nemal ani Anton Bernolák, ani Ľudovít Štúr.“

V súčasnosti však podľa neho táto zmena nie je aktuálna: „Ypsilon používame bez väčších problémov viac ako 150 rokov. Pokiaľ viem, ani medzi jazykovedcami nie je vôľa na jeho zrušenie. Iniciatívy tohto druhu vychádzajú skôr od jednotlivcov zo širokej verejnosti.“ Upozorňuje na prieskum Slovenského rozhlasu, v ktorom sa väčšina respondentov vyslovila za ponechanie súčasnej slovenčiny s ypsilonom.

Historický pôvod a význam ypsilonu zase zdôrazňuje Mária Hrdličková.

Podľa nej sa práve preň dávnejšie snahy o odstránenie ypsilonu zamietli: „Ak sa na to pozrieme pragmaticky, stálo by nás to priveľa námahy – odstrániť všetky ypsilony v knihách, novinách, na internete či v úradných tlačivách. To už je jednoduchšie naučiť sa pravopis a tých pár vybraných slov. Alebo len stačí vedieť, že v Pravidlách slovenského pravopisu sa to dá kedykoľvek skontrolovať.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie