Denník N

Na zrušenie ypsilonu je už neskoro. Ako sa dostal do slovenčiny?

Jazykovedci hovoria, že dnes už je jednoduchšie sa poriadne naučiť gramatiku, než zrušiť ypsilon. Foto N – Vladimír Šimíček
Jazykovedci hovoria, že dnes už je jednoduchšie sa poriadne naučiť gramatiku, než zrušiť ypsilon. Foto N – Vladimír Šimíček

Niektorým jazykovedcom by tvrdé „y“ nechýbalo, ale ani oni si nevedia predstaviť, že by sa zrušilo.

Na jeseň v roku 1851 sa za jedným stolom v Bratislave stretlo sedem mužov. Ľudovít Štúr sa s dôverou zahľadel na jazykovedca a profesora Martina Hattalu a poveril ho sformulovať úpravy spisovnej slovenčiny. Práve Hattalu dnes učiteľky slovenčiny označujú za toho, kto vzkriesil ypsilon a môže tak za žiacke štvorky z diktátov. Nie je to však celkom tak.

„Martinovi Hattalovi títo siedmi kodifikátori povedali, že napíše to, na čom sa dohodli. Krátka mluvnica slovenská nie je jeho kniha, je to súborné dielo. A Hattala je teraz ten, ktorého za to každý mláti korbáčom,“ objasňuje historické nedorozumenie profesor Pavol Žigo z Katedry slovenského jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave.

Hattala mal teda smolu. Pred nadávkami ochránil známu trojicu Štúra, Hodžu a Hurbana, ale aj ďalších kolegov – Jána Palárika, Andreja Radlinského a Štefana Závodníka.

Ypsilon nechcel ani zakladateľ SAV

Proti ypsilonu sa dodnes zorganizovalo už niekoľko petícií a Strana priateľov vína mala jeho zrušenie dokonca aj vo svojom volebnom programe. Nezískala však dostatok hlasov a nakoniec splynula so stranou Mariana Kotlebu.

Môže sa zdať, že ypsilon trápi najmä tých, ktorí ho nevedia správne používať. Pravdou však je, že proti nemu brojilo aj množstvo jazykovedcov a vzdelancov. Zo slovenčiny ho vylúčili aj najznámejší kodifikátori – Anton Bernolák a Ľudovít Štúr. V ich prepise hymny z prvej polovice devätnásteho storočia sa ešte nad Tatrou „blískalo“ a burácali „bleski“.

O ypsilone s nadšením nehovoril ani zakladateľ Slovenskej akadémie vied a jazykovedec Ľudovít Novák. Takmer storočie po hattalovskej reforme tvrdil, že nové hlásky ako y, ä, ô slovenčinu zbytočne skomplikovali a odcudzili ju tak bežným ľuďom. Hattala tým vraj zmaril snahu Bernoláka a Štúra dať slovenskému ľudu jednoduchý jazyk. „Pomýlené jazykovedné teórie M. M. Hodžu, prevzaté zväčša nekriticky M. Hattalom, zavinili nastolenie zložitého pravopisného systému, zaťažujúceho náš spisovný jazyk v celku podnes,“ vysvetľuje Novák v časopise Kultúrny život v roku 1948.

Profesor Pavol Žigo kritiku ypsilonu chápe. „Novák vedel, že slovenčina má toľko rôznych jazykových, kultúrnych, historických a mentálnych znakov, že sa niektorým nositeľom jazyka môže zdať ťažká,“ vysvetľuje. Vývoj slovenčiny prirovnáva k obrazu, na ktorom sa farby počas maľovania zlievajú, prekrývajú, miznú alebo miešajú.

Hlas profesora Nováka zostal nevypočutý. V roku 1948 ho komunistický režim predčasne penzionoval a zakázal mu vedecky pracovať. Pre jeho náboženské presvedčenie ho dokonca načas uväznili. K jazykovede a učeniu na univerzite sa vrátil až po rehabilitácii v roku 1968.

Lingvista a teológ Martin Hattala je neprávom obviňovaný zo zavedenia ypsilonov.
Lingvistu a teológa Martina Hattalu neprávom obviňujú zo zavedenia ypsilonov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Srbi ani Chorváti ypsilon nemajú

Nebolo by fér považovať Hattalu za niekoho, kto chcel študentom zákerne sťažiť písanie. V čase, keď tvoril, sa Slovania snažili zmierniť dôsledky z porážky revolúcie, ktorá sa v polovici devätnásteho storočia prehnala celou Európou.

Počas revolučných rokov 1848 – 1849 žiadali slovenskí reformátori najmä zrušenie poddanstva a národné práva pre utláčaný ľud. Aby sa im podarilo presadiť aspoň používanie slovenčiny, museli ju upraviť tak, aby sa čo najviac podobala na jazyky ďalších slovanských národov – na češtinu, poľštinu a ruštinu, ktoré ypsilon v jazyku mali a vo výslovnosti ho aj odlišovali od mäkkého i. V tom čase prestali klásť dôraz len na zvukovú podobu jazyka, ktorú môžeme zjednodušene vyjadriť heslom „píš, ako počuješ“. Namiesto toho zdôrazňovali jeho pôvod.

„V roku 1851 sa zišli predstavitelia rôznych myšlienkových prúdov – bernolákovci, štúrovci, katolíci aj evanjelici. Dohodli sa, že porevolučný jazyk nás musí spájať bez ohľadu na kraj a konfesiu nielen ako Slovákov, ale aj s ostatnými Slovanmi,“ vysvetľuje zmenu pravopisu profesor Žigo.

Slovenčina bez ypsilonov

Rozhovor s lektorkou: Cudzinci si „y“ a „i“ nemýlia
Najčastejšie chyby: Kedy sa mýlime pri písaní „i“ a „y“

Počas revolúcie sa Slováci obracali k slovanským národom, ktoré nám boli najbližšie. O pár stoviek kilometrov ďalej si južní Slovania uzákonili jazyky bez ypsilonu. Chorváti, Slovinci aj Srbi ho pri výslovnosti neodlišovali od mäkkého „i“, a tak ho z pravopisu vynechali.

Takmer všetky jazykové reformy sa odohrali v časoch spoločenských prevratov. V Nemecku sa jazykovedci rozhodli prísť pred pár rokmi so zmenami v čase spoločenského zmieru. Neúspešne. „Jednou z hlavných zmien mala byť výmena ostrého ‚ß‘ dvoma ‚ss‘.  Ľuďom to nariadili, ale skrachovalo to. Niektorí Nemci jednoducho povedali, že sú zvyknutí písať inak a zmenu nechcú,“ opisuje profesor Žigo situáciu.

Kto vybral vybrané slová

Vybrané slová nie sú len výsledkom akejsi „tajnej“ dohody slovenských jazykovedcov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie