Denník N

Slovensko 2016: Rómske deti idú spať hladné, nechodia do škôlky, rodiny nemajú vodu ani toaletu

Dom rodiny Kalayovej v osade pri Zvolene. Foto N – Daniel Vražda
Dom rodiny Kalayovej v osade pri Zvolene. Foto N – Daniel Vražda

Medzinárodná agentúra urobila obrovský prieskum medzi tisícmi Rómov v deviatich krajinách Európskej únie.

Súčasnosť väčšiny európskych Rómov je katastrofálna, ale budúcnosť ich detí vyzerá ešte horšie. Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) zverejnila jeden z najrozsiahlejších prieskumov. Išli za tisíckami Rómov v deviatich krajinách Únie a z analýzy zistení dospela k záveru, že „deprivácia ničí životy Rómov“. Národné štáty ani Únia nedokázali tomu zabrániť.

Aký je rozdiel medzi „bielymi“ a rómskymi deťmi? Biele sú hladné po vzdelaní, rómske sú hladné aj bez vzdelania. To nie je čierny humor, je to realita, ku ktorej dospela agentúra po zozbieraní údajov o živote približne 34-tisíc náhodne vybraných Rómov. Na Slovensku skúmali situáciu v takmer 1100 domácnostiach. Viac bolo už len v Maďarsku a Rumunsku.

Najzávažnejšie zistenia: až osemdesiat percent z nich naďalej žije pod hranicou chudoby. Každý tretí Róm žije bez vodovodného kohútika a jedna z desiatich domácností bez elektriny. Každý štvrtý dospelý Róm a každé tretie dieťa žije v domácnosti, v ktorej niekto aspoň raz v mesiaci pocítil hlad.

Európa nedodržiava ľudské práva Rómov

V Bulharsku, Chorvátsku, Česku, Maďarsku, Grécku, Portugalsku, Rumunsku, Španielsku a na Slovensku žije osemdesiat percent únijnej rómskej populácie. Výsledky osemtisíc osobných rozhovorov poskytujú dostatočne reprezentatívnu vzorku pre nelichotivý a znepokojujúci záver.

Najväčšia etnická menšina Európy naďalej čelí diskriminácii a nerovnému prístupu k životne dôležitým službám. Väčšina európskych, rozumej aj slovenských Rómov, žije v 21. storočí na úrovni krajín tretieho sveta.

„Očividná neschopnosť dodržiavať ľudské práva našich rómskych komunít v Európe je neprijateľná. Miera deprivácie, marginalizácie a diskriminácie najväčšej menšiny v Európe je vážnym zlyhaním právnych predpisov a politiky v Európskej únii a jej členských štátoch,“ konštatoval riaditeľ agentúry Michael O’Flaherty.

Vyše tri štvrtiny pod hranicou chudoby

Aj napriek tomu, že Európska únia prijíma roky opatrenia na zlepšenie života Rómov, výsledky sú znepokojujúce. Niekde musí byť chyba, ak sa dá za úspech považovať už to, že sa podmienky nezhoršili.

Prieskum agentúry pre základné práva ukázal, že trvá ohrozenie väčšiny Rómov chudobou.

Porovnanie s prieskumom v roku 2011 ukázalo, že situácia sa zlepšila napríklad v Česku, Bulharsku, Maďarsku aj v Rumunsku. Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa situácia nezlepšila v niektorých ukazovateľoch ani za päť rokov.

Odporúčania Európskej komisie spred takmer troch rokov nie sú dostatočne efektívne. Ani nemôžu byť. Národné vlády totiž prijímajú opatrenia typu: do roku 2020 budú mať sprchovacie kúty v rómskych domácnostiach masážne hlavice, hoci deti z osád fascinujú tečúca voda a splachovací záchod v škole.

„Národné programy by mali zohľadňovať zraniteľnosť rómskych detí a zaistiť domácnostiam ako minimum prístup k vode z vodovodu a k elektrine,“ konštatuje správa.

Deti nechodia do škôlky, zo školy utekajú

Iba 18 percent rómskych detí navštevuje predškolské zariadenia a neskôr absolútna väčšina zaostáva vo vzdelaní vo všetkých ukazovateľoch oproti majorite. Predčasné ukončenie školskej dochádzky je neprimerane vysoké, polovica Rómov vo veku od šiestich do 24 rokov nechodí do školy. Ďalším problémom je segregácia.

„Problémom zostáva v Bulharsku, Grécku, Maďarsku a na Slovensku aj napriek právnemu zákazu tejto praxe,“ uvádza sa v správe.

Známym prípadom na Slovensku je aj súdom uznaná segregácia rómskych detí v Šarišských Michaľanochsúkromná špeciálna škola v Rokycanoch, ktorá podľa školskej inšpekcie brala aj deti bez postihnutia.

Neexistujú žiadne oficiálne štatistiky školskej segregácie. Agentúra FRA preto vychádzala z výpovedí Rómov, ktorí odhadovali podiel etnika medzi spolužiakmi.

Otázka znela, sú všetci alebo väčšina spolužiakov Rómovia? Na Slovensku sa odhady opýtaných pohybovali na úrovni 62 percent. Podobná situácia je ešte v Maďarsku a Bulharsku.

Segregácia v triedach kopíruje približne údaje o školách. Ak triedy, kde je väčšina žiakov rómskych, sú považované za segregované, tak na Slovensku je ich podľa prieskumu 63 percent. Agentúra však uviedla, že odpovede mohla ovplyvniť aj demografia lokality, v ktorej sa škola nachádza.

Čo zistili

  • 80 percent opýtaných Rómov je vystavených riziku chudoby (európsky priemer je 17 percent);
  • 30 percent žije v domácnostiach bez prívodu vody;
  • 46 percent nemá vnútornú toaletu, sprchu alebo kúpeľňu;
  • 30 percent opýtaných rómskych detí žije v domácnostiach, kde išiel niekto spať hladný aspoň raz za posledný mesiac;
  • 53 percent rómskych detí navštevuje predškolské zariadenie;
  • len 30 percent opýtaných Rómov je v platenom pracovnom pomere (priemerná miera zamestnanosti v EÚ bola v uplynulom roku 70 percent);
  • 41 percent Rómov má pocit, že boli počas posledných piatich rokov diskriminovaní v každodenných situáciách, napríklad pri hľadaní práce, v práci, v oblasti bývania, zdravotníctva a vzdelávania;
  • 82 percent Rómov nepozná organizácie poskytujúce pomoc obetiam diskriminácie.

Laboratórium problémov

Rúbanka v Muránskej Dlhej Lúke pri Revúcej by mohla byť laboratóriom na skúmanie takmer všetkých problémov.
Približne päťsto Rómov žije mimo obce v absolútnej chudobe. Ich deti chodia do čisto rómskej novej kontajnerovej školy pri osade, zvyšok „bielych“ detí navštevuje školy v okolí.

Pri vstupe do osady Rómovia pália odpad z preplnených kontajnerov. Niektorí žijú bez vody a elektriny. V lepších prípadoch im ju púšťajú aspoň dva razy do dňa, ráno a večer. Drevené latríny pri domoch završujú predstavy o vybavení príbytkov, ktoré sa dajú len veľmi ťažko nazvať domami.

Základná škola je čisto rómska. Učiteľka Monika Podolinská, od nedávna držiteľka ocenenia Biela vrana, hovorí, že „keď nie je s kým, nemôže to byť segregácia“, ale s rešpektom aj to, že v minulom roku získal prvý chlapec z osady výučný list…

Pracuje len málo žien a mladých

Iba jeden zo štyroch Rómov starší ako šestnásť rokov uviedol, že je zamestnaný, alebo je samostatne zárobkovo činná osoba.

Situácia mladých je podstatne horšia. V priemere 63 percent mladých Rómov vo veku od 16 do 24 rokov bolo nezamestnaných (priemer EÚ je 17 percent). Oveľa viac nezamestnaných je rómskych žien.

V poslednom čase sme prešli niekoľko rómskych osád a hovorili sme aj s ľuďmi, ktorí odtiaľ ušli, aby sa vrátili pomáhať. Podmienky v osadách sú neľudské.

Ľubica Belaiová zo Zvolena pochádza z osady a teraz pracuje ako asistentka zdravia. Na televízor sa pozrela prvý raz, keď mala štrnásť rokov. O tri roky dlhšie si hľadala zamestnanie. Sedemnásť rokov prežila na aktivačných prácach.
„Hľadala som si prácu, ale všetky voľné miesta boli zrazu, keď som prišla, obsadené. Oznam, že hľadajú zamestnancov, visel na dverách ešte týždeň po odmietnutí,“ spomína.

Fungujúci rómsky projekt

Ivan Mako zo Združenia mladých Rómov dlho rozmýšľal a pracoval na koncepciách riešení rómskej otázky. Pred niekoľkými rokmi prestal teoretizovať. Vo Valaskej, neďaleko Podbrezovej otvorili Multifunkčné centrum Horehronie s fungujúcou práčovňou a žehliarňou. Cez Elektronické trhovisko sa dostali dlhodobo nezamestnaní, zdravotne postihnutí a marginalizovaní k zákazkám, ktoré ich živia. Pracujú na dve zmeny.

„Neriešime farbu pleti, dvere majú otvorené všetci, ktorí potrebujú prácu,“ konštatoval.

Medzi mladými Rómami okolo Maka je dosť šikovných ľudí s vysokoškolským vzdelaním, ktorí študovali aj v zahraničí. Manažérka, s ktorou sme sa stretli, účelovo a pre istotu bola „biela“…

Každodenná diskriminácia

Štúdia potvrdila, že Rómovia čelia naďalej neznesiteľnej miere diskriminácie v každodennom živote. Či už hľadajú prácu, v práci, v školstve zdravotníctve aj v styku s verejnými orgánmi.

Takmer jeden z dvoch Rómov sa cítil diskriminovaný aspoň raz za posledných päť rokov. Jeden zo štyroch uviedol, že k diskriminácii došlo v poslednom roku. V priemere len dvanásť percent z nich diskrimináciu ohlásilo.

Vysvetlením by mohol byť údaj, podľa ktorého takmer tretina opýtaných nevedela nič o zákone zakazujúcom diskrimináciu a väčšina (80 percent) nepozná žiadnu z organizácií poskytujúcich pomoc a podporu obetiam diskriminácie.

Eva Kováčová vyštudovala strednú ekonomickú školu a diskrimináciu zažila na vlastnej koži. Vyše štyridsaťročná vzdelaná Rómka si roky, vlastne od skončenia školy, hľadala prácu, kým neskončila v pokladnici. Rozpráva príbehy o telefonátoch, kde jej povedali, že hľadajú sekretárku, ale keď prišla, zrazu bolo miesto obsadené.

„Tak som robila upratovačku. Žiadali odo mňa maturitné vysvedčenie,“ dodala.

Fico integrácii neprospieva

Premiér Robert Fico je s výnimkou dvoch rokov vlády Ivety Radičovej na čele štátu od roku 2006. Nielen on, ale žiadna z ponovembrových vlád sa ani len nepriblížili k systémovým riešeniam rómskeho problému. Zásadnú zmenu nedosiahol ani úrad splnomocnenca vlády pre menšiny, ktorého menuje a odvoláva vláda.

Desiatky miliónov eur z európskych fondov pretiekli až na pár výnimiek deravým sitom projektov takmer bez účasti Rómov a bez výraznejšieho efektu. A tak Fico v minulom roku len sucho konštatoval na oslavách SNP, že „my nie sme schopní integrovať ani vlastných rómskych spoluobčanov“ a venoval sa ďalej hrozbe utečencov.

V roku 2002 hovoril Fico pred voľbami o poriadku, o zlodejoch v lesoch a na poliach a o nezodpovednom raste rómskej populácie. Potom vystrašil majoritu bez bližšieho vysvetlenia, že niekedy v roku 2012 môže byť na Slovensku milión Rómov, a nezabudol pripomenúť, že prevažne bez vzdelania a nezamestnaných.

O pár rokov neskôr už garantoval ako bývalý predseda väzenskej komisie, že každý druhý väzeň je Róm a že extrémna situácia si vyžaduje extrémne opatrenia, vrátane takých, ktoré môžu vyvolať diskusie na tému ľudských práv, ako napríklad izolované internátne školy.

Kto „prifarbuje“ inak optimistické štatistiky nezamestnanosti? Podľa predsedu vlády Rómovia. Čuduje sa niekto, keď sa na internete objaví málo integračný inzerát „hľadáme 3ks, najlepšie biele ženy“ na upratovanie?

Agentúra FRA

Agentúru Európskej únie pre základné ľudské práva FRA zriadila Európska únia, aby poskytovala jej inštitúciám a členským štátom pomoc a poznatky založené na dôkazoch z oblasti ľudských práv. Agentúra je nezávislý orgán financovaný Úniou.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie