Denník N

Jedenapolmiliardová kupola je už na mieste, Černobyľ však zďaleka nie je bezpečný

Vydrží aj silnejšie zemetrasenie, kritici však upozorňujú, že na pocit bezpečia pred novou jadrovou katastrofou na Ukrajine to nestačí.

Riziková jadrová elektráreň, kde pred 30 rokmi vypukla najväčšia jadrová nehoda v histórii, má od utorka na sebe nový kryt. Oceľová kupola, ktorej výstavba stála 1,5 miliardy eur, je hotová. Vydržať by mala sto rokov.

Pohyblivá konštrukcia je najväčšia svojho druhu na svete, pre obrie rozmery sa skladá z dvoch častí.

Kupola New Safe Confinement

  • Váži 36-tisíc ton.
  • Pohyblivá konštrukcia je dlhá 162 metrov a vysoká 108 metrov.
  • Zakryla by aj parížsky štadión Stade de France či Sochu slobody v New Yorku.
  • Vyrobilo ju francúzske konzorcium Novarka.
  • Mala by vydržať aj zemetrasenie o sile šesť stupňov Richterovej škály.
  • Výbuch štvrtého bloku černobyľskej elektrárne v apríli 1986 zanieslo rádioaktívny spád až na tri štvrtiny Európy.
  • Okolo nej je 30-kilometrová neobývateľná zóna.
  • Do roku 2000 sa ešte v nepoškodených blokoch elektrárne vyrábala elektrina.

„Umiestnenie kovovej kupuly cez havarovaný štvrtý černobyľský reaktor je dôležitým, ale nie posledným krokom príbehu najhoršej jadrovej havárie v histórii jadrovej energetiky,“ povedala Denníku N Dana Mareková, ktorá sa venuje jadrovej bezpečnosti ako expertka CEE Bankwatch Network.

„Hlavným účelom kupoly bolo zakryť sarkofág, ktorý je v kritickom stave, a vytvoriť tak podmienky pre začatie prác na konečnom a bezpečnom vyradení reaktora,“ hovorí Mareková.

Aj po 30 rokoch od nehody je podľa nej stále potrebné rozobrať nestabilné časti sarkofágu a zvyšky zničeného reaktora. Na rozobratie konštrukcie a prepravu rádioaktívneho odpadu chýba celá infraštruktúra, systém na prepravu technológie a ďalšie medzisklady pre nebezpečný odpad.

„Nič z toho aktuálne nie je zabezpečené, a preto je predčasné hovoriť o tom, že ‚černobyľský problém‘ je vyriešený,“ dodáva expertka s tým, že Európska Banka pre Obnovu a Rozvoj spolu s ďalšími medzinárodnými donormi financujú výstavbu tejto konštrukcie, ale zatiaľ nie je jasné, odkiaľ Ukrajina vezme nemalé prostriedky na jej pravidelnú údržbu.

Ročné náklady sa odhadujú na 40 miliónov eur.

Ukrajinský jadrový priemysel, ako hovorí Mareková, neprispieva na proces vyraďovania černobyľských reaktorov a čo je rovnako dôležité, štátna firma Energoatom, ktorá stále prevádzkuje 15 jadrových reaktorov na Ukrajine, neposkytuje dostatok prostriedkov do fondu na ich bezpečné vyradenie.

Ekologickí aktivisti dlhodobo upozorňujú na to, že jadrový fond na vyraďovanie z prevádzky je zle nastavený a Ukrajina bude mať problém postupne vyraďovať zvyšné atómové reaktory.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Černobyľ

Svet

Teraz najčítanejšie