Žitňanskej (pre dnešok šťastná) voľba

Možno už nikdy v tomto volebnom období nebude mať slovenský parlament taký hviezdny deň ako v utorok 29. novembra 2016. So širokou podporou opozície prešli ministerke spravodlivosti dva zákony, ktoré pomôžu chudobným a uberú najmä zo ziskov niektorým právnikom, ktorí vďaka nedostatku charakteru a dieram v zákonoch na chudobných a neinformovaných ľuďoch slušne zarábali.

Ústavnou väčšinou prešla dokonca aj ministrovi financií novela, ktorá zakazuje vstup do herní poberateľom dávok v hmotnej núdzi a patologickým hráčom. Všetko zákony, ktoré zavádzajú komplikovanú, a teda riskantnú reguláciu, no s veľkou pravdepodobnosťou budú znamenať okamžitý pokrok.

V utorok schválené Žitňanskej zákony majú menší ohlas ako protischránková novela pred mesiacom, ale pre reálny život budú ich dôsledky oveľa väčšie. Predstava, že bojom so schránkami sa dramaticky pohne korupciou, je totiž prehnaná bez ohľadu na to, aký model odkrývania schránok sa zvolí.

Naproti tomu najmä zmeny v osobnom bankrote môžu veľmi rýchlo zmeniť život desaťtisícom ľudí a ich rodinám. Kto sa totiž zahrabal v dlhoch, a nie je trénovaný podvodník, má momentálne len veľmi malú šancu legálne začať druhý život.

Neriešme teraz príčinu, prečo sa zrejme až státisíce ľudí topia v exekúciách. Dôležité je, že ak im súd dlhy neodpustí, alebo si nedohodnú reálne splátkové kalendáre, títo ľudia aj tak dlhy splácať nebudú a zvyšky majetku prevedú na rodinu (väčšinou sa to už stalo).

Títo ľudia nemajú žiadnu perspektívu, nemôžu sa legálne zamestnať, žijú v neustálom strachu z exekútorov a pravdepodobnosť, že sa na nich nalepia ďalšie dlhy, závislosti a úžera, sa tak len zväčšuje. Najmenej päť rokov pritom už existovala odborná zhoda, že nemôžu prejsť formálnym bankrotom, lebo je komplikovaný a drahý. To sa mení až teraz zákonom, ktorý podporilo 141 zo 150 poslancov.

V tom istom zákone sa pár paragrafmi prakticky zastavujú reštrukturalizácie. Formálne budú pokračovať, ale iba v prípade, ak veriteľom dlžník sľúbi splatenie aspoň 50 percent pohľadávok. V slovenskej praxi to znamená, že všetky prípady bankrotov by končili konkurzom a vlastníkovi krachujúcej firmy by už nestačilo dohodnúť sa s bankami a reštrukturalizačnou mafiou.

Ešte pred polrokom by sa ako utópia zdalo aj to, že výber exekútora bude náhodný a že odmena sa obmedzí na výšku vymáhanej sumy, teda že záujmy exekútorov nebudú mať v exekúcii prednosť pre všetkým ostatným. Aj v tomto prípade si však Žitňanská mohla od koalície vybrať „útrpné“.

Vo vláde poslušne sedí v jednej miestnosti s Kaliňákom a nielen medzi svojimi známymi za to počúva prakticky čokoľvek. Keď však potom do parlamentu pošle zákony, má od začiatku isté všetky hlasy koalície a môže s opozíciou vymieňať podporu pozmeňovákov (Remišová, Beblavý, Pčolinský) za schválenie zákonov ústavnou väčšinou.

Stojí však takéto legislatívne pohodlie ambicióznej ministerky za podporu pochybnej vlády? To je možno ťažká, no určite primerane presná otázka.