Denník N

Naše 10-ročné deti vedia matematiku horšie, ako je priemer Únie, čoraz viac zaostávajú dievčatá a chudobní

Deti z chudobných rodín majú všade vo svete horšie výsledky, ibaže u nás sa tá priepasť zväčšuje.

Slovenskí žiaci štvrtého ročníka základných škôl sú v znalostiach z matematiky a prírodných vied pod priemerom svojich rovesníkov z krajín Európskej únie a OECD. Vyplýva to z testovania pre štúdiu TIMSS – Trendy v medzinárodnej štúdii matematiky a prírodných vied.

Hlavné zistenia:

  • naše deti zaostávajú viac v matematike ako v prírodných vedách,
  • rozdiel medzi chlapcami a dievčatami sa zväčšuje,
  • výsledky našich detí z chudobných rodín sa zhoršujú,
  • jedna z príčin môže byť slabá predškolská príprava.

Štúdiu robia každé štyri roky od roku 1995. Od roku 2007 píšu testy štvrtáci, predtým ich robili ôsmaci. Celkovo sa do testovania a medzinárodného porovnávania zapojilo 49 krajín. Z toho bolo 31 z Únie či OECD. V týchto krajinách sa dokopy testov zúčastnilo 375-tisíc žiakov a ich rodičov, 16-tisíc učiteľov a 10-tisíc riaditeľov škôl.

U nás sa do štúdie zapojilo 198 škôl a takmer 5800 žiakov, ich priemerný vek bol 10,4 roku.

Testy boli v matematike a prírodných vedách. „Súčasťou štúdie sú aj dotazníky pre školy, učiteľov, rodičov a žiakov, ktoré umožňujú dať do súvislosti bodové skóre žiakov s faktormi ich domáceho a školského prostredia a poskytnúť tak komplexnejší pohľad na dosiahnuté výsledky,“ píše Národný ústav certifikovaných meraní, ktorý má u nás testovanie na starosti.

Ako sme dopadli

V matematike naši žiaci získali 498 bodov. Najvyšší počet bodov získal Singapur – 618. Najmenej dosiahli žiaci Kuvajtu – 353. Výsledky našich žiakov sa za 12 rokov výrazne nezmenili. Oproti roku 2011 mali vlani o 9 bodov horšie výsledky.

Naši štvrtáci tak dosiahli horšie výsledky, ako je priemer Únie (527) či OECD (528). Porovnateľný počet bodov ako Slovensko dosiahlo Chorvátsko (502).

Z krajín Únie a OECD dosiahli výrazne menej bodov ako naši štvrtáci žiaci z

  • Nového Zélandu (491 bodov),
  • Francúzska (488 bodov),
  • Turecka (483 bodov) a
  • Čile (459 bodov).

 

 

V prírodných vedách naši štvrtáci dosiahli viac bodov ako pri matematike (520). Od priemeru Únie nás tak delí päť bodov, priemer OECD nám odskočil o sedem bodov. Vlani sme tak mali o 11 bodov horšie výsledky ako v roku 2011.

Porovnateľne s našimi žiakmi napísali testy žiaci v:

  • Dánsku (527 bodov),
  • Kanade (525 bodov),
  • Srbsku (525 bodov),
  • Austrálii (524 bodov),
  • Severnom Írsku (520 bodov),
  • Španielsku (518 bodov),
  • Holandsku (517 bodov) a
  • Taliansku (516 bodov).

Výrazne horšie ako Slovensko spomedzi krajín OECD a Únie skončili žiaci

  • Belgicka (Flámsko) (512 bodov),
  • Portugalska (508 bodov),
  • Nového Zélandu (506 bodov),
  • Francúzska (487 bodov),
  • Turecka (483 bodov),
  • Cypru (481 bodov) a
  • Čile (478 bodov).

 

Chlapci majú viac bodov

V štúdii porovnávali aj výsledky chlapcov a dievčat. „Tak ako vo väčšine krajín EÚ či OECD, dosiahli chlapci na Slovensku štatisticky významne lepší výsledok v porovnaní s dievčatami v každom doteraz realizovanom cykle,“ píše ústav. Nepríjemné je, že rozdiel vo výsledkoch slovenských dievčat a chlapcov v matematike sa postupne zvyšuje v prospech chlapcov.

„Kým v roku 2007 predstavoval rozdiel 6 bodov, v roku 2011 8 bodov a v roku 2015 je to 11 bodov. V prírodných vedách je tento rozdiel vo výsledkoch v prospech chlapcov v priebehu jednotlivých cyklov približne rovnaký a predstavuje 9 bodov (2007), resp. 8 bodov (2011 a 2015),“ napísali.

Veľa podpriemerných

Zvyšuje sa aj počet žiakov v takzvanej rizikovej skupine. Za rizikovú skupinu sa v štúdii považujú žiakov, ktorí nedosiahli priemernú úroveň, teda žiaci s nízkymi výsledkami a žiaci nedosahujúci ani nízku úroveň.

V matematike sa ich počet mierne zvýšil v porovnaní s rokom 2011. „Je alarmujúce, že viac ako tretina testovaných žiakov 4. ročníka  (35 % žiakov) patrí do rizikovej skupiny žiakov. Približne 23 percent žiakov dosahuje len nízku vedomostnú úroveň, ktorá reprezentuje základné matematické vedomosti a zručnosti, a 12 percent žiakov ani nízku vedomostnú úroveň a nemá tak ani základné matematické vedomosti a zručnosti,“ napísal vo svojej správe národný ústav. Pre porovnanie, priemer Únie aj OECD je 24 percent žiakov v rizikovej skupine.

V prírodných vedách je to lepšie. V rizikovej skupine je zhruba štvrtina našich žiakov – 17 percent žiakov dosahuje len nízku úroveň a 9 percent nedosahuje ani nízku úroveň. Počet žiakov v rizikovej skupine u nás, v Únii a OECD je tak porovnateľný. Na rozdiel od matematiky, v prírodných vedách významne stúpa počet žiakov v rizikovej skupine.

Deti z chudobných rodín majú horšie výsledky ako pred štyrmi rokmi

V štúdii sa autori pozreli aj na to, ako veľmi zasahuje bohatstvo rodiny do výsledkov žiakov. Rozdiely u nás sa medzi deťmi z bohatých a chudobných rodín prehlbujú.

„Žiaci patriaci do kategórie málo zdrojov v rámci nej dosahujú, či už v matematike, alebo prírodných vedách, najnižší výkon spomedzi všetkých krajín EÚ či OECD,“ napísal ústav. Lebo vo všetkých krajinách je veľký rozdiel medzi tým, aké výsledky majú žiaci v bohatších a chudobnejších rodinách. U nás sa však tieto rozdiely výrazne prehlbujú.

Rodina zaradená do kategórie veľa zdrojov má priemerne viac ako 100 kníh a viac ako 25 detských kníh, pripojenie na internet, žiak má vlastnú izbu a aspoň jeden z rodičov má ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a aspoň jeden z rodičov má odborné zamestnanie.

Rodina z kategórie málo zdrojov v priemere má doma najviac 25 kníh a najviac 10 detských kníh, nemajú internetové pripojenie a žiak nemá vlastnú izbu, ani jeden z rodičov nemá vyššie vzdelanie, než je ukončené stredoškolské, a ani jeden z rodičov nemá odborné alebo administratívne zamestnanie.

Všetci ostatní žiaci patria do kategórie priemerne zdrojov.

Podľa štúdie bolo 15 percent slovenských žiakov v kategórii rodín s veľkými zdrojmi (priemer Únie je 22 a OECD 26 percent). A osem percent našich žiakov je z rodín s málo zdrojmi (priemer Únie aj OECD sú 4 %).

„Rozdiel vo výkone medzi žiakmi z rodín s veľkými zdrojmi a žiakmi z rodín s málo zdrojmi sa v matematike zväčšil zo 126 bodov v roku 2011 na rozdiel 151 bodov a v prírodných vedách zo 132 bodov na 171 bodov. Tento nárast je pravdepodobne zapríčinený významným znížením výkonu žiakov, ktorí patria do kategórie málo zdrojov,“ napísal národný ústav.

Za štyri roky sa totiž výsledky žiakov, ktorí žijú v chudobnejších pomeroch, zhoršili – o 35 bodov v matematike a 47 bodov v prírodných vedách. „Vplyv domáceho zázemia žiaka na jeho výsledky má na Slovensku rastúci charakter,“ konštatujú.

Majú menej rady matematiku

Súčasťou štúdie boli aj dotazníky, ako rady sa deti učia matematiku a prírodné vedy. Ich radosť z učenia klesá.

graf

Okrem toho sa rodičov pýtali aj na to, aké matematické vedomosti mali deti predtým, ako nastúpili do prvého ročníka.

Naši žiaci skončili úplne na poslednej priečke v rebríčku. Do kategórie veľmi dobré matematické zručnosti sa zaradili len 4 percentá slovenských žiakov s priemerným počtom bodov 541. Do tejto kategórie patrilo v 10 krajinách EÚ či OECD 20 a viac percent žiakov.

Do kategórie slabé matematické zručnosti patrilo 55 percent našich žiakov s dosiahnutým priemerom 489 bodov. Iba v 6 krajinách EÚ či OECD do spomenutej kategórie patrilo 50 a viac percent žiakov. „V priemere krajín EÚ či OECD platí, že čím má žiak pri nástupe do 1. ročníka základnej školy lepšie matematické zručnosti, tým dosahuje vyšší výkon v matematike,“ napísal ústav.

skala

Podľa národného ústavu to má súvis aj s predškolskou dochádzkou. Čím dlhšie deti chodili do škôlky, tak mali lepšie výsledky.

Čo vedia podľa testov štvrtáci z matematiky

Podľa vysvetlenia v štúdii naši žiaci ovládajú matematiku priemerne. „Žiaci dokážu v jednoduchých úlohách použiť základné matematické vedomosti a zručnosti. Rozumejú prirodzeným číslam a do istej miery aj zlomkom a desatinným číslam,“ píše sa vo vysvetlení.

Ďalej dokážu sčitovať a odčitovať, rovnako ako aj násobiť a deliť jednociferným číslom v rôznych úlohách, vrátane dvojkrokových. Rozumejú zápisu vyjadrujúcemu jednoduché situácie. Dokážu nájsť súvislosti medzi dvoj- a trojrozmernými útvarmi a telesami a porovnať objemy telies vytvorených kockami. Poznajú a zvládnu narysovať útvary s jednoduchými vlastnosťami, vrátane pravých uhlov. Dokážu čítať a interpretovať údaje v stĺpcovom grafe a tabuľke.

Čo vedia podľa testov štvrtáci z prírodných vied

Žiaci na Slovensku tak testy urobili na vysokej úrovni. Podľa štúdie to znamená, že poznajú vlastnosti rastlín a živočíchov. Napríklad dokážu rozlíšiť živé organizmy od neživých vecí a uviesť, čo majú spoločné rastliny a živočíchy. Žiaci vedia interpretovať pozorovania a pomocou údajov, ktoré zozbierali pozorovaním, zistia, aká je funkcia rastlinnej stonky, a poznajú podmienky, v ktorých sa rastlinám darí najlepšie.

Žiaci majú určité vedomosti o životnom cykle rastlín a zvierat. Napríklad vedia, ktorá časť rastliny produkuje semená, opíšu jeden spôsob prenosu peľu, rozlišujú medzi zdedenými a získanými vlastnosťami a opíšu dva spôsoby, ktorými levy pomáhajú svojim mláďatám prežiť.

Napríklad vedia vysvetliť, že keď varíme vodu, tak sa vyparuje do vzduchu, a keď sa vodná para stretne s chladným povrchom, zmení sa na kvapôčky vody. Žiaci si spájajú povrchové zmeny kovových predmetov s procesom hrdzavenia a pri pokuse objasnia, že pevné látky (napr. cukrík) sa v teplej vode rozpúšťajú rýchlejšie než v studenej. Vedia určiť orientáciu pólov odpudzujúcich sa magnetov.

Žiaci vedia prakticky použiť vedomosti o prenose energie. Napríklad rozoznajú, ktoré bežné predmety vedú elektrický prúd, poznajú zdroje energie a vedia, ktoré z nich sa dajú použiť na výrobu elektrickej energie, a vedia tiež vysvetliť, akú úlohu má v elektrickom obvode batéria.

Vedia, ako použiť sveter, aby fľaša zostala studená. Žiaci na istej úrovni rozumejú silám a pohybu, napríklad vedia, ktorým smerom treba pôsobiť silou, aby sa zmenil smer pohybu telesa.

Teraz najčítanejšie