Letisko Piešťany dočasne odvrátilo likvidáciu, chaos pod dohľadom župana pokračuje

Piešťanské letisko, ktoré roky slúži potrebám najznámejších slovenských kúpeľov, je v jednej veci výnimočné. Je jediným medzinárodným letiskom na Slovensku, za ktoré nezodpovedá ani štát, ani súkromná firma.

Hlavné slovo tu má trnavský župan Tibor Mikuš (nezávislý s podporou Smer-SD, KSS, SNS), ktorý je od roku 2009 predsedom predstavenstva.

V utorok, po siedmich rokoch jeho pôsobenia v tejto funkcii, letisko na poslednú chvíľu odvrátilo Mikušom navrhovanú likvidáciu.

Návrh sa síce objavil na mimoriadnom valnom zhromaždení, no nakoniec sa o ňom nehlasovalo. „Bod ohľadom likvidácie sme z rokovania stiahli,“ oznámil Mikuš.

Prečítajte si

Hrozí zánik jedného z piatich slovenských letísk, kde môžu pristávať väčšie lietadlá

Mikuš tvrdí, že sa objavil nový záujemca o letisko, preto s likvidáciou ešte počkajú. V skutočnosti zrejme ustúpil tlaku médií, niektorých opozičných poslancov a domácich obyvateľov, ktorí spísali petíciu za záchranu letiska.

„Získali sme oddychový čas,“ komentoval to riaditeľ letiska František Varga.

Trhací kalendár

Na letisko Piešťany, ktoré existuje 90 rokov, dnes nelieta žiadna pravidelná linka, sem-tam na ňom pristane lietadlo s kúpeľnými hosťami, športovcami alebo biznismenmi.

Zviditeľňuje sa skôr tým, že sa stalo arénou, v ktorej sa stretávajú najrôznejšie záujmy, do ktorých zvonku nie je poriadne vidieť.

Len niekoľko konkrétnych príbehov. Letisko v súčasnosti dlhuje 600-tisíc eur na odmenách ľuďom, ktorí pôsobili alebo pôsobia v predstavenstve a dozornej rade firmy. A ktorí spolu so županom Mikušom zodpovedajú za súčasný stav.

Niektorí z nich – Peter Poláček a Darina Machovičová – už podľa riaditeľa svoje pohľadávky uplatnili aj na súde. „Pre takéto podania nám v súčasnosti môže hroziť exekúcia,“ hovorí Varga.

Medzi ďalších veriteľov patrí trnavský právnik Peter Sopko, ktorý pôsobí na letisku v trojjedinej úlohe: ako člen dozornej rady, ako človek, ktorý poskytuje právne služby, a ako vlastník niekoľkých pozemkov v areáli letiska.

Pôžička od Poóra

S ďalšími súvislosťami prišli opoziční poslanci, ktorí na letisku robili poslanecký prieskum. Podľa ich zistení je jedným z veriteľov letiska aj firma ŽOS Trnava, za ktorou stojí podnikateľ Vladimír Poór.

Letisku požičala 50-tisíc eur, ako zástavu si za ne zobrala napríklad detektor výbušnín a niektoré ďalšie prístroje.„Tieto prístroje nie sú síce nenahraditeľné, ale určite sú pre chod letiska dôležité,“ potvrdzuje Varga.

Vladimír Poór sa v spise Gorila spomína ako jeden z mecenášov Smeru, dlhodobo sa pohybuje aj v letectve. Jemu blízka firma VIP Handling má napríklad hangáre na letisku v Bratislave.

„Pán Poór môže prostredníctvom tejto pôžičky uplatňovať svoje záujmy alebo sa letisko rovno snažiť ovládnuť,“ hovorí poslanec OĽaNO Jozef Viskupič, ktorý na túto pôžičku upozornil.

Dlhá ranvej

Letisko by pritom do budúcna mohlo mať aspoň určitý potenciál, a to hlavne vďaka svojej pristávacej ploche, ktorá má dva kilometre. Vďaka nej tu môžu pristávať aj stredne veľké prúdové lietadlá ako Boeing 737 či Airbus A-320, ktoré patria medzi najrozšírenejšie na svete.

Na Slovensku sú takéto letiská už len štyri: Bratislava, Košice, Poprad a Sliač. Iné mestá im môžu závidieť.

Napríklad žilinské letisko má pristávaciu plochu sotva polovičnú, na jej rozšírenie by potrebovalo podľa odhadov až 80-miliónov eur.

Podľa leteckého experta Antonína Kazdu, ktorý pre piešťanské letisko vypracoval analýzu ďalšieho rozvoja, môžu byť Piešťany zaujímavé hlavne pre charterových dopravcov.

„V prvom rade sa ponúkajú lety bohatej klientely do kúpeľov, ktorú nemôžete nútiť, aby cestovala z hodinu vzdialenej Bratislavy,“ hovorí Kazda.

Tajomní záujemcovia

Pod vedením župana Mikuša sa však letisko nijako viditeľne nerozvíja. Mikuš to vysvetľuje tým, že mu nikto nechce poskytnúť dotácie. Zároveň však odmieta vypísať otvorený tender na firmu, ktorá by mohla do letiska vstúpiť ako strategický partner.

Záujemcovia pritom podľa Mikuša sú, akurát sa o nich mnoho nevie. V utorok sa napríklad objavila málo známa spoločnosť Katex Technical Finans, za ktorou stojí skupina ruských podnikateľov, ktorá by vraj do letiska investovala.

„Spolupráca s ňou by nám mohla priniesť peniaze minimálne na tri mesiace prevádzky letiska,“ hovorí Mikuš.

O firme sa však z verejných zdrojov mnoho vyčítať nedá; iba to, že má pobočku v Piešťanoch. „Viem, že nám dala nejaké ponuky, inak o nej veľa neviem,“ hovorí o tom Varga.

Ide už o druhého neznámeho záujemcu v poradí. V uplynulých týždňoch podľa riaditeľa Vargu kontaktovala letisko aj americká spoločnosť FIC Business Centre New York. Tá podľa neho tiež prejavila záujem o dlhodobú spoluprácu.

Pri takýchto aktivitách je bežné, že je do celej veci zapojená aj ambasáda príslušného štátu. Americká ambasáda však Denníku N napísala, že s touto firmou nie je v žiadnom kontakte.

Ministerstvo: nás sa nepýtajte

Trnavská župa má v letisku takmer 60-percentný podiel. Ďalších 20 percent vlastní mesto Piešťany, s ktorým sa Mikušovo vedenie často nevie zhodnúť.

Zostávajúci podiel si ponecháva ministerstvo dopravy. Rezort, ktorý vedie Arpád Érsek (Most-Híd), však nevie, čo s letiskom robiť.

Na priamu otázku, či by nemal štát prevziať vlastníctvo pod seba, ministerstvo ponúklo len všeobecnú odpoveď.„Určite preferujeme riešenia, ktoré zachovajú funkčnosť letiska,“ odpovedalo ministerstvo.

Nateraz by ministerstvo malo letisku poskytnúť aspoň jednorazovú dotáciu vo výške 160-tisíc eur, ktorá by mu mala pomôcť pokryť výplaty pre tridsiatku zamestnancov a odvrátiť hrozbu exekúcie.