Denník N

Prípad Gaulieder – ako Mečiar s Gašparovičom pred 20 rokmi lámali demokraciu

Vľavo Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar, vpravo František Gaulieder v 90. rokoch a dnes. Foto – TASR a Peter Kováč

Parlament pred 20 rokmi protiústavne zbavil poslaneckého mandátu vnútrostraníckeho kritika HZDS Františka Gauliedera. Stačilo na to, že do Národnej rady prišiel list, v ktorom údajne oznámil, že končí v parlamente. Jeho upozornenia, že nič také nenapísal, vládna koalícia nepočúvala. Pred 20 rokmi Mečiar a Gašparovič už vážne ohrozovali demokraciu na Slovensku.

Text vyšiel 4. decembra 2016

V budove Národnej rady bola 4. decembra 1996 už od rána hustá atmosféra a zlá nálada. Dusno vzniklo pre jedného poslanca, nenápadného a útleho štyridsiatnika Františka Gauliedera, ktorý len krátko predtým opustil vládne HZDS. A hoci opoziční poslanci stáli ešte pár dní predtým v boji s vládou Vladimíra Mečiara na úplne inej strane barikády ako Gaulieder, situácia sa razom zmenila a bojovali za jeho práva. Vtedy už totiž išlo o to, či je Slovensko právny štát a demokratická krajina.

Bola to absurdná situácia – hlasmi poslancov z koalície HZDS, SNS a Združenia robotníkov Slovenska prišiel proti svojej vôli o poslanecký mandát. Meno Gaulieder sa stalo symbolom brutálnej mocenskej politiky Mečiarovej koalície. Kto prestal Mečiara poslúchať, musel skončiť. V tomto prípade na to stačil komplot ako z „béčkového“ filmu – do parlamentu dorazil list v mene Gauliedera, že sa vzdáva mandátu.

Gaulieder (vpravo) s Vladimírom Mečiarom. foto - archív F.G.
Gaulieder (vpravo) s Vladimírom Mečiarom. Foto – archív F. G.

Za normálnych okolností by sa opozícia odpadlíka z Mečiarovej strany sotva zastala, veľa o ňom nevedeli a nikdy sa k nim otvorene nehlásil. O normálnych okolnostiach sa po únose Michala Kováča mladšieho v auguste 1995 a vražde Róberta Remiáša v apríli 1996 hovoriť nedalo, pomery v krajine sa preklápali z demokracie k diktatúre. Tento prípad navyše predstavoval precedens, po ktorom by už mečiarovci pokojne mohli rozpustiť parlament a vládnuť, ako vtedy vládol Alexander Lukašenko v Bielorusku alebo Slobodan Miloševič v Srbsku.

Od VPN k Mečiarovi

František Gaulieder vstúpil do politiky krátko po Novembri 1989, keď sa stal ako člen VPN šéfom Okresného národného výboru (predchodca okresných úradov) v Galante. Po rozpade VPN zakladal HZDS a dnes hovorí, že od začiatku mal výhrady voči Mečiarovi a hlavne jeho pravej ruke Ivanovi Lexovi, z ktorého sa stal riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS).

„Vždy som bol principiálny, mal som svoj názor a nikdy som nebol servilný. A ľudia ako ja neboli až tak blízko k Mečiarovi. Mal som na neho svoj pohľad, akceptoval som ho ako predsedu hnutia, ale niekoľkokrát som v rozhovoroch s ním naznačil

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie