Denník N

Prípad Gaulieder – ako Mečiar s Gašparovičom pred 20 rokmi lámali demokraciu

Vľavo Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar, vpravo František Gaulieder v 90. rokoch a dnes. Foto – TASR a Peter Kováč
Vľavo Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar, vpravo František Gaulieder v 90. rokoch a dnes. Foto – TASR a Peter Kováč

Parlament pred 20 rokmi protiústavne zbavil poslaneckého mandátu vnútrostraníckeho kritika HZDS Františka Gauliedera. Stačilo na to, že do Národnej rady prišiel list, v ktorom údajne oznámil, že končí v parlamente. Jeho upozornenia, že nič také nenapísal, vládna koalícia nepočúvala. Pred 20 rokmi Mečiar a Gašparovič už vážne ohrozovali demokraciu na Slovensku.

Text vyšiel 4. decembra 2016

V budove Národnej rady bola 4. decembra 1996 už od rána hustá atmosféra a zlá nálada. Dusno vzniklo pre jedného poslanca, nenápadného a útleho štyridsiatnika Františka Gauliedera, ktorý len krátko predtým opustil vládne HZDS. A hoci opoziční poslanci stáli ešte pár dní predtým v boji s vládou Vladimíra Mečiara na úplne inej strane barikády ako Gaulieder, situácia sa razom zmenila a bojovali za jeho práva. Vtedy už totiž išlo o to, či je Slovensko právny štát a demokratická krajina.

Bola to absurdná situácia – hlasmi poslancov z koalície HZDS, SNS a Združenia robotníkov Slovenska prišiel proti svojej vôli o poslanecký mandát. Meno Gaulieder sa stalo symbolom brutálnej mocenskej politiky Mečiarovej koalície. Kto prestal Mečiara poslúchať, musel skončiť. V tomto prípade na to stačil komplot ako z „béčkového“ filmu – do parlamentu dorazil list v mene Gauliedera, že sa vzdáva mandátu.

Gaulieder (vpravo) s Vladimírom Mečiarom. foto - archív F.G.
Gaulieder (vpravo) s Vladimírom Mečiarom. Foto – archív F. G.

Za normálnych okolností by sa opozícia odpadlíka z Mečiarovej strany sotva zastala, veľa o ňom nevedeli a nikdy sa k nim otvorene nehlásil. O normálnych okolnostiach sa po únose Michala Kováča mladšieho v auguste 1995 a vražde Róberta Remiáša v apríli 1996 hovoriť nedalo, pomery v krajine sa preklápali z demokracie k diktatúre. Tento prípad navyše predstavoval precedens, po ktorom by už mečiarovci pokojne mohli rozpustiť parlament a vládnuť, ako vtedy vládol Alexander Lukašenko v Bielorusku alebo Slobodan Miloševič v Srbsku.

Od VPN k Mečiarovi

František Gaulieder vstúpil do politiky krátko po Novembri 1989, keď sa stal ako člen VPN šéfom Okresného národného výboru (predchodca okresných úradov) v Galante. Po rozpade VPN zakladal HZDS a dnes hovorí, že od začiatku mal výhrady voči Mečiarovi a hlavne jeho pravej ruke Ivanovi Lexovi, z ktorého sa stal riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS).

„Vždy som bol principiálny, mal som svoj názor a nikdy som nebol servilný. A ľudia ako ja neboli až tak blízko k Mečiarovi. Mal som na neho svoj pohľad, akceptoval som ho ako predsedu hnutia, ale niekoľkokrát som v rozhovoroch s ním naznačil niektoré veci, ktoré sa mi nepáčia,“ spomína po rokoch.

Video: Gaulieder: Lexa robil to, čo Mečiarovi na očiach videl
Autorka: Martina Koník

Keď v roku 1994 nastúpil do parlamentu, stal sa členom výboru, ktorý kontroloval Lexovu tajnú službu. Mečiarovci postupne pritvrdzovali. Viedli otvorenú vojnu proti prezidentovi Michalovi Kováčovi. Ten sa previnil tým, že si ich dovolil kritizovať.

V roku 1995 už Gaulieder nedržal stranícku líniu. V parlamente odmietol čítať správu tajnej služby, ktorá kritizovala bývalého riaditeľa Vladimíra Mitra a kriminalizovala opozíciu, a ako člen výboru ju aj odmietol podpísať. „Vtedy som Mečiarovi povedal, že Lexa bude jeho politická smrť.“

Riaditeľka premiérovho sekretariátu Anna Nagyová a vedúci Úradu vlády Ivan Lexa, ktorý to dotiahol na šéfa SIS. foto - TASR
Riaditeľka premiérovho sekretariátu Anna Nagyová a vedúci úradu vlády Ivan Lexa, ktorý to dotiahol na šéfa SIS. Foto – TASR

Ako v tom čas fungoval štát a ako previazaná bola vtedajšia politická moc na políciu a bezpečnostné zložky, opisuje príbehom, ktorý nasledoval po tom, čo odmietol správu podpísať. Ozvala sa mu premiérova šéfka kancelárie Anna Nagyová s tým, že ho volá sám Mečiar. Bolo to večer, Gaulieder bol doma v Galante a dal si pivo, aby mal výhovorku, že už nemôže šoférovať. „A tak pani Nagyová zabezpečila okresného riaditeľa policajného zboru. O pol hodinu prišiel ku mne domov v uniforme a s autom, že dostal príkaz zobrať ma do Bratislavy na úrad vlády. Išli sme s majákom.“

Autor únosu mu bol jasný

Gaulieder ako poslanec HZDS sledoval zblízka aj únos prezidentovho syna. Lexa vtedy podľa neho robil to, čo videl Mečiarovi na očiach. Spomína na rokovania úzkeho kruhu vybraných ľudí, kde sa preberala otázka Kováča mladšieho po tom, ako vznikla kauza Technopol. Išlo o prípad, keď prezidentovho syna za zvláštnych okolností obvinili v Nemecku z podvodu voči tejto firme a Interpol naňho vydal zatykač. O kauze doteraz panujú dohady, že za ňou stála SIS. Nemecké súdy neskôr Kováča oslobodili.

„Niekto v tej spoločnosti naznačil, že jediným možným riešením je, aby Michal Kováč vycestoval do zahraničia a tam by Interpol urobil, čo je potrebné, a zatkli by ho,“ opisuje Gaulieder schôdzku na úrade vlády, ktorej sa zúčastnil. Hovorí, že na schôdzke bol aj Lexa. Kto prišiel s myšlienkou „vycestovania“ Kováča mladšieho, exposlanec hovoriť nechce.

V deň únosu sa v parlamente stretol s Lexom. „Povedal som mu: bola to profesionálna myšlienka, ale amatérsky zbabraná. Nechcem použiť tie oplzlé slová, ktoré mi povedal, ale pýtal sa ma, či si myslím, že ho dal uniesť,“ vraví Gaulieder, ktorý je odvtedy presvedčený, že Lexa za únosom bol. A netajil sa s týmto názorom ani v HZDS.

Skritizoval a vystúpil

Do akej miery bol Gaulieder disidentom v HZDS, je dnes už ťažké posúdiť. V každom prípade bol jedným z mála poslancov, ktorí otvorene a verejne vystúpili proti tomu, čo sa na Slovensku odohrávalo. „Prečo jednoducho a hlavne jednoznačne neodpovieme na otázky, prečo transparentná privatizácia je netransparentná? Prečo a komu sa za smiešne peniaze predávajú akcie strategických podnikov? Prečo nedokážeme vyšetriť závažné trestné činy? Prečo urážame zahraničných diplomatov? Prečo prijímame zákony, ktoré sú protiústavné?“ pýtal sa v novembri 1996 v pléne parlamentu a zároveň oznámil, že vystupuje z poslaneckého klubu HZDS.

František Gaulieder (9)
František Gaulieder je dnes nezávislým miestnym poslancom v Galante. Foto N – Peter Kováč

Ešte predtým sa podľa neho odohralo iné stretnutie – prišiel za ním jeden z „veľkopodnikateľov“ blízkych hnutiu a vyzval ho, aby sa za úplatok vzdal mandátu. Videl iba kufrík na zadnom sedadle Mercedesu, nie sumu; odhaduje, že v prepočte to mohlo byť niekoľko miliónov eur. Odmietol. Zakrátko sa proti nemu spustila kampaň v provládnych médiách.

Jeho prejav a odchod z klubu vyprovokoval Mečiarovu stranu k pomste. Gaulieder o zámere vylúčiť ho z Národnej rady najprv nevedel.

List za listom

Na zámery mečiarovcov ho upozornil predseda SNS Ján Slota. „Jemu sa páčila moja politika voči Mečiarovi, hoci si ako koaličný partner plnil povinnosti vyplývajúce z koaličnej dohody, ale aj z privatizácie.“ Slota na jednej zo spoločenských akcií Gauliederovi po predsedovi opozičnej Demokratickej únie (DÚ) Jozefovi Moravčíkovi odkázal, že sa ho HZDS chystá vylúčiť z parlamentu na základe podpisu uloženého u notára na Dunajskej ulici. „Napísal som list Gašparovičovi, že ak by prišiel list o mojom vzdaní sa mandátu, nezakladá sa na pravde.“

Rezignačný list do parlamentu skutočne dorazil. Išlo o krátky oznam, že Gaulieder sa vzdáva mandátu. Bol napísaný na stroji s dátumom 26. novembra, podpísaný bol rukou. Predseda parlamentu Ivan Gašparovič mal list u seba a informoval o tom novinárov. Prekvapený nezaradený poslanec poslal predsedovi ďalší list, že sa v žiadnom prípade mandátu nevzdáva.

archívna snímka archív slávnostný akt prijatie podpis podpísanie Slovenská národná rada SNR poslanci signatár slovenský premiér Vladimír Meèiar predseda SNR Ivan Gašparoviè ministerka O¾ga Keltošová minister Milan Kòažko ¼udovít Èernák Jozef Moravèík
Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar. Foto – TASR

Už cesta listu vyvolávala podozrenia. Neprišiel Gašparovičovi, ale predsedovi klubu HZDS Tiborovi Cabajovi. Gaulieder pritom už týždeň nebol členom hnutia, takže nebol žiaden dôvod posielať ho šéfovi parlamentnej frakcie, do ktorej už nepatril. Od Cabaja sa dostal k predsedovi parlamentu a ten ho poslal na mandátový a imunitný výbor. Koaličná väčšina v ňom odhlasovala, že sa Gaulieder vzdal kresla napriek tomu, že prvý list ďalšími dvoma poprel. Rozhodovať malo plénum parlamentu.

Gašparovič ako hlavný kat

O odhodlaní HZDS vyhodiť kritika z parlamentu svedčila debata v parlamente. „Nikdy som nezaslal žiaden list predsedovi Národnej rady, v ktorom sa vzdávam mandátu poslanca. Tento list, ktorý je podvrhom, som dostal vo fotokópii dnes, je písaný 26. novembra. Takýto list som nikdy neodoslal, nenapísal predsedovi parlamentu. Predsedovi parlamentu som napísal list, v ktorom píšem, že sa poslaneckého mandátu nevzdávam, verejne tu vyhlasujem, pred plénom Národnej rady, že poslaneckého mandátu sa nevzdám do konca prvého volebného obdobia Národnej rady,“ hovoril pred poslancami Gaulieder.

Predseda poslaneckého klubu HZDS Tibor Cabaj. foto - TASR
Predseda poslaneckého klubu HZDS Tibor Cabaj. Foto – TASR

A predseda parlamentu, ktorý bol neskôr celé desaťročie prezidentom, vytrvalo opakoval, že listy iba doručil výboru. „Teraz a v tejto chvíli nesiete vy, predseda parlamentu Ivan Gašparovič, plnú zodpovednosť za tento bezprecedentný postup,“ varoval ho poslanec za KDH František Mikloško. „List, ktorý máme k dispozícii, vykazuje celkom viditeľné znaky úpravy, dodatočnej úpravy. (…) Vlastný text listu je písaný iným písacím strojom ako dátum a adresa predsedu Národnej rady,“ hovoril šéf kresťanských demokratov Ján Čarnogurský.

„Pán predseda, vy ste založili a chystáte sa založiť precedens, že ani jeden poslanec tohto parlamentu si nie je istý svojím kreslom, pretože neveríte poslancovi, keď vám povie: ja som tento list neposlal,“ apeloval na Gašparoviča ďalší opozičný poslanec z Demokratickej únie Roman Kováč.

„Skúste si predstaviť situáciu, vážený pán predseda, že by ste dostali list, že pán Gaulieder zomrel. On by prišiel sem do tejto snemovne a tvrdil by, že žije. A vy by ste dali hlasovať o tom, že žije? To je absurdné, čo tu predvádzate,“ pýtal sa Milan Kňažko.

Záväzok pred voľbami

Počas rozpravy sa začalo hovoriť o tom, že podpis môže pochádzať z dokumentov, ktoré vraj museli podpisovať kandidáti za HZDS – zaviazali sa písomne, že sa vzdajú mandátu, ak by vystúpili z klubu. Aj to by bolo protiústavné a navyše právne nezáväzné. Poslanec mal už vtedy slobodný mandát: mohol si hovoriť, čo chcel, hlasovať, ako chcel, a keď chcel, smel bez akéhokoľvek postihu vystúpiť z klubu.

Fotografia Františka Gauliedera z roku 1995. foto - TASR
Fotografia Františka Gauliedera z roku 1995. Foto – TASR

Gaulieder po 20 rokoch spomína, že aj jemu dali takýto papier podpísať a Gašparovič mu tvrdil, že ide len o právne nezáväzný dokument, ktorý slúži len nato, aby poslancov varoval pred opustením klubu. Do parlamentu však podľa exposlanca prišiel úplne iný list so sfalšovaným podpisom.

Parlament nakoniec poslanca vylúčil z parlamentu, keďže hlasovaním zobral na vedomie správu výboru. Za bolo 77 zo 136 prítomných poslancov, teda takmer všetci koaliční poslanci vrátane Gašparoviča.

Vylúčenie poslanca bolo medzinárodným škandálom. Už na konci roku 1996 to Slovensku vyčítal komisár EÚ Hans van den Broek a šéf spoločného výboru Národnej rady a Európskeho parlamentu Herbert Bosch varoval svojho kolegu Augustína Mariána Húsku, že Gauliederovo vylúčenie jednoznačne ovplyvní termín, keď Slovensko vstúpi do Európskej únie.

V dnešnom parlamente je iba jeden vtedajší koaličný zákonodarca, ktorý za vylúčenie Gauliedera hlasoval. Je ním Jaroslav Paška – prvý podpredseda SNS. „Nie som si istý, mám taký pocit, že som sa zdržal,“ hovorí dnes. Keďže išlo o spory vnútri inej strany, postoj SNS bol podľa neho pomerne neutrálny.

Paška sa v skutočnosti nezdržal a podľa zápisnice z hlasovania bol jedným z tých, čo nechali Gauliedera vyhodiť z parlamentu.

Medzi tými, čo „zobrali na vedomie“ správu výboru, je aj súčasný sudca Ústavného súdu Peter Brňák či kandidáti z posledných volieb Marián Andel (SNS) a za kotlebovcov Eva Zelenayová a Ján Cuper, ktorý dodnes vyučuje na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.

Mečiar a Gašparovič mlčia

Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič sa k prípadu vyjadrovať nechceli. Ani jeden z nich nereagoval na otázky zaslané emailom.

Gašparovič kauzu Gaulieder roky banalizuje. „To nemáte iný problém?“ pýtal sa moderátorov TA3 v roku 2009, keď druhýkrát kandidoval za prezidenta a dostal otázku na túto tému. Tvrdil, že došlo k „určitej procesnej chybe“, tá sa však po rozhodnutí Ústavného súdu „napravila“.

Prečo Gašparovič nebránil Gauliedera? Exposlanec má na to rôzne vysvetlenia, napríklad aj podozrenia z Gašparovičovej spoluúčasti na privatizácii Nafty Gbely, ktorá skončila v rukách podnikateľa Vladimíra Poóra. „Keby si nebol zobol, môže sa inak postaviť aj k mojej kauze.“

Hlasným rečníkom proti Gauliederovi bol poslanec Dušan Macuška, ktorý sa po roku 1998 z politiky vytratil. Dnes je predsedom predstavenstva Ipeľských tehelní v Lučenci. „Že vás to ešte baví, dovidenia,“ odvrkol a zložil telefón. „Ale prosím vás, dajte pokoj s takýmito vecami,“ reagoval podobne Ján Ľupták, predseda koaličného Združenia robotníkov Slovenska. Aj on hlasoval za protizákonný koniec Gauliedera.

Cabaj ešte aj dnes vraví, že „to si on (Gaulieder) musí rozmyslieť, čo porobil“. Zodpovednosť za túto kauzu necíti a stále si myslí, že jeho niekdajší kolega list podpísal. „Ja som mu nedržal ani ruku, ani som nebol pri ňom, to je jeho záležitosť.“
hlasovanie

Nálož na dvore

Gaulieder hovorí, že sa mu nikto zo 77 poslancov, ktorí ho protizákonne vylúčili z parlamentu, nikdy neospravedlnil. „Gašparovič sa mi nikdy neospravedlnil za to, čo urobil, on bol v prvom rade zodpovedný za moje vylúčenie z parlamentu. Bol predsedom parlamentu, ktorý nemusel zaradiť tento bod do programu rokovania. A on bol vykonávateľom želania Vladimíra Mečiara.“

Deň po vylúčení poslanca z parlamentu o štvrť na jednu v noci na verande jeho rodinného domu v Galante vybuchla nálož z plastickej trhaviny. Našťastie nikoho nezranila. „Päťročný syn bol chorý, takže spal s nami v posteli na poschodí. Ak by nálož bola umiestnená o desať centimetrov bližšie k múru, poškodí plynové potrubie a bol by ešte väčší problém.“

Gaulieder nezabudol, ako sa explózie chytili promečiarovské médiá. Začali hovoriť o „samovýbuchu“. Ohlásil sa „svedok“, ktorý bol zapletený aj do únosu Kováča mladšieho, a vypovedal, že si Gaulieder objednal výbušniny cez prostredníka v Nitre.

Výbušnina explodovala tesne vedľa plynovej prípojky. Foto - archív F.G.
Výbušnina explodovala tesne vedľa plynovej prípojky. Foto – archív F. G.

Po výbuchu zobral bývalý poslanec rodinu do zahraničia. Ozval sa mu aj vtedajší americký veľvyslanec na Slovensku Ralf Johnson, ktorý mu ponúkol, aby sa s rodinou odsťahoval do Spojených štátov, čo odmietol. V tom čase v USA študoval jeho syn a Gaulieder tvrdí, že tajná služba mala pripravený plán jeho kompromitácie a vyhostenia a chcela mu v škole podstrčiť drogy.

Vyhodený poslanec sa sťažoval na Ústavnom súde, ten však rozhodol v jeho prospech až po tom, ako sa mu skončilo volebné obdobie. Obrátil sa preto na Európsky súd pre ľudské práva, aby od Slovenskej republiky žiadal ušlú mzdu s úrokmi, náklady na právnikov a symbolickú jednu korunu ako odškodné. Gaulieder vraví, že túto korunu mu dal Dzurinda, ktorý si ju vytiahol z vrecka so slovami „nech sa ti páči“. „Túto korunu som mu o niekoľko dní vrátil v obálke prilepenú sekundovým lepidlom, veď to bolo nedôstojné.“

Fico tak aj naopak

V schizofrenickej situácii sa v súvislosti s Gauliederom ocitol Robert Fico. V rokoch 1994 až 2000 bol poslancom za SDĽ a zároveň zastupoval Slovensko pred Európskym súdom pre ľudské práva. Ako poslanec hlasoval proti tomu, aby zbavili Gauliedera mandátu. Keď sa však exposlanec súdil so Slovenskom v Štrasburgu, Fico zastupoval štát proti nemu a poslanca označil za notorického sťažovateľa. Gaulieder vtedy žiadal jeho odvolanie z funkcie agenta a Fica neskôr z tejto funkcie aj odvolali.

gaspi-fico-01
Politici futbalisti – Gaulieder je na snímke tretí zľava, úplne vpravo stojí Robert Fico, vedľa neho Ivan Gašparovič. Foto – archív F. G.

František Gaulieder chvíľu podnikal a potom desať rokov pracoval v Telekome, kde bol viceprezidentom a šéfom bezpečnosti firmy. V globálnej nemeckej firme patril k manažérom, ktorých postihol škandál, o ktorom informovali médiá na celom svete – nemecké bezpečnostné oddelenie preverovalo svojich ľudí prostredníctvom detektívnej kancelárie s prepojením na bývalú komunistickú tajnú službu Stasi. Telekom preto Gauliedera za tento nezákonný postup odškodnil.

Dokumenty má v trezore

Čo robí Gaulieder teraz? Je nezávislým poslancom v Galante a je ho v meste vidieť. Hovorí, že sa nezmenil a stále žije podľa hesla „radšej byť osamelý vlk ako poslušná ovca“. Fico podľa neho stratil súdnosť a jeho vláda je odrezaná od reálneho života v krajine, Gašparovič sa stal prezidentom s podporou Smeru vďaka tomu, „že keď nie je kôň, aj somár je dobrý“. Jediným politikom, ktorého si váži, je exminister zahraničia Eduard Kukan.

Vraví, že má doteraz v trezore v zahraničí zbierku dokumentov, ktoré ukazujú prepojenia a konkrétne informácie o privatizácii, ktoré by preukázali rozkrádanie štátu. „Tie dokumenty som v tom čase ponúkol Mikulášovi Dzurindovi a jeho odpoveď bola taká, že má rodinu a tak.“ Kufrík s dokumentmi vraj už nikomu neponúkol a dnes ho má pre vlastnú bezpečnosť.

František Gaulieder. Foto N - Peter Kováč
František Gaulieder. Foto N – Peter Kováč

Vtedajší poslanci opozície, ktorí Františka Gauliedera bránili v parlamente, majú na prípad rovnaký názor aj po 20 rokoch.

„Mal mandát, do ktorého ho zvolili ľudia, a ostatní kolegovia si robili nárok, že ho z parlamentu vyhodia. Bolo to šliapanie po základných demokratických princípoch,“ hovorí bývalý poslanec SDĽ a neskorší primátor Bratislavy Milan Ftáčnik.

Kto za kauzu Gaulieder nesie zodpovednosť? „HZDS, Mečiar. Mali predstavu, že človek, ktorý sa im vzoprie, musí ísť preč. Fero Gaulieder mal odvahu na to, aby im povedal, čo si myslí, že nesúhlasí s tým, čo robia, a že sa tomu nechce podriadiť, tak si čistili vlastné rady,“ myslí si Ftáčnik. Gašparovič je podľa neho spolupáchateľom, lebo sa nepostavil ako predseda parlamentu proti.

„Zásadný vplyv na tú kauzu mali takzvaní renomovaní právnici – Katarína Tóthová, Cuper, Gašparovič, skrátka ľudia, ktorí mali titul JUDr., sa dokázali povzniesť nad právo a splnili politickú úlohu. Od tých je to ešte väčší prehrešok,“ vraví vtedajší poslanec DÚ Milan Kňažko.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie