Ten „cikán z Prahy“ má pravdu

„Lepší tleskat nacistům než cikánům, špína černá, táhni do plynu.“ Aj takéto pozdravy od českého národa si našiel rapper Radek Banga na svojom Facebooku. Je dosť možné, že ich posielali presne tí, ktorí svojimi hlasmi dostali kapelu Ortel na českom Zlatom slávikovi na pódium.

Nemusíte byť práve z N. C. I. S., aby ste z textov tohto plzenského boybandu pochopili, že rasizmus a xenofóbia sú asi jediné dve nevulgárne slová, ktoré stručne charakterizujú jeho obsahový odkaz. Napriek tomu sa Ortel od prizerajúcich sa českých umelcov dočkal potlesku. Nie všetky ruky však tlieskali. Gipsy, ako Bangu skôr poznáme, chlapcov v čiernych košeliach s bielymi lebkami vypískal a na protest opustil sálu.

Neviem, čo je na tom celom tou smutnejšou správou. Či to, že jediný, komu pripadá čudné tlieskať neonacistom v priamom prenose, je rómsky rapper, alebo to, že susednú krajinu pred prúserom roka – Zlatý slávik pre extrémistov – musí zachraňovať Karel Gott. Lebo „já chci žít nonstop“ už zjavne nestačí na „pro Alahovou slávu uříznou ti hlavu“. Človeka nerozosmeje ani to, že vášniví diskutéri považujú výsledky asi najnezáživnejšej ankety sveta za víťazstvo prostého ľudu nad pražskou kavárnou a slniečkarmi. Lebo áno, v Slávii už partiu okolo Taberyho nič netrápi viac ako to, či Žbirka, alebo Nohavica.

To najpodstatnejšie v tom celom sa však deje až teraz. Keď na rozdané sošky padá prach, cez ktorý ani Lucie Bílá nevidí, že sa de facto zastáva kapely, ktorej sa pri jej „kluci s klukama, holky s holkama“ dvíha pravica, ak nie rovno otvára nôž vo vrecku. Keď sa na českej hudobnej scéne len horko-ťažko hľadá niekto, kto by povedal, že ten „cikán z Prahy“ má vlastne pravdu. Incident z českého slávika nehovorí ani tak o tom, kam sa až s rasizmom dá prebrodiť. Ukazuje skôr, ako ľahko sa v tom našom bahne dá vymeniť vlastný názor za lajky a hlasy od tých, ktorých iný názor vôbec nezaujíma. Čo na tom, že ich pohľad na svet nám naháňa strach? Ich peniaze a hlasy predsa neurážajú, nefackujú ani nepľujú do tváre.

Ten istý Banga, ktorý pred viac než desiatimi rokmi ešte ako Syndrom Snopp (díky, Bene) spieval „fak se nediv, že utíkáme do Kanady“, dnes Daniele Drtinovej vysvetľuje, že neverí, že tá žumpa pod jeho statusom je väčšina krajiny, v ktorej sa narodil. A že stačí, aby sa ozval jeden, a prestane mlčať aj ten zvyšok. Takto verí Česku človek, ktorého viacerí spoluobčania za odvahu posielajú cez Facebook do plynu. Niežeby som nezdieľal jeho optimizmus, ale čo má človek čakať v krajine, kde by nás pred podobným prúserom zachraňoval Jožo Ráž?