Denník N

Zlý rok? Pred dvesto rokmi pre sopku jedli v Európe seno, v Čachticiach piekli chlieb z lišajníkov

Sopka v Indonézii ovplyvnila život v Európe. Ilustračná kresba - Robert Wood
Sopka v Indonézii ovplyvnila život v Európe. Ilustračná kresba – Robert Wood

Rok bez leta, neúroda, hlad, cholera, vznik obchodu s ópiom aj zrod Frankensteina. To všetko nepriamo zapríčinil výbuch sopky v Indonézii, ktorý označujú za jednu z najväčších environmentálnych katastrof v dejinách.

Británia odchádza z Európskej únie, miliardár Donald Trump sa chystá zasadnúť na post najmocnejšieho muža na svete. A aj tá Zem je ešte horúcejšia ako vlani, s rekordne malou ľadovou pokrývkou v Arktíde.

Mnohí ľudia si môžu myslieť, že rok 2016 už nemohol byť horší. Podobné pocity museli v západnom svete panovať aj presne pred dvomi storočiami. Rok 1816 bol rovnako rokom, na ktorý vtedajší ľudia chceli čo najskôr zabudnúť.

V Európe a Severnej Amerike sa označuje aj ako rok bez leta. V mnohých krajinách zažili rekordne studené leto, počas ktorého často pršalo, bolo chladno a hmla, na mnohých miestach ešte v júni snežilo a v auguste mrzlo. Zničená úroda spôsobila hladomor, ktorý historik John Post nazval „poslednou veľkou potravinovou krízou západného sveta“.

Hlad, aj keď nie taký výnimočný, zaznamenávali aj kroniky na Slovensku.

Dôvodom pochmúrneho roku 1816 bola udalosť, ktorá sa odohrala rok predtým na opačnom konci sveta a o ktorej v tom čase vedel len málokto. Výbuch sopky Tambora v Indonézii označujú za jednu z najväčších environmentálnych katastrof v dejinách ľudstva. A ukázal, aký veľký vplyv môže mať jedna sopka na život na celej planéte.

Ako streľba z kanóna

Thomas Stamford Raffles bol v roku 1815 viceguvernérom Británie na indonézskom ostrove Jáva. Muža, ktorý rád skúmal miestnu prírodu, v podvečer 5. apríla prekvapili explózie. Podobne ako mnohí na ostrove si myslel, že ide o streľbu z kanónov pár kilometrov ďalej.

Sopka Tambora v súčasnosti, jej kráter má rozmery šesť krát sedem kilometra. Foto - Wikimedia
Sopka Tambora v súčasnosti, jej kráter má rozmery šesť krát sedem kilometra. Foto – Wikimedia

Neboli to však delá a nebolo to pár kilometrov. Viceguvernér Raffles to pochopil už na druhý deň, keď pred úsvitom pršal na zem popol.

Ani on však vtedy netušil, že sa v skutočnosti prebudila sopka Tambora, ležiaca 1300 kilometrov od ostrova Jáva. V tom čase ju miestni podľa knihy Rok bez leta považovali za vyhasnutú.

To hlavné však prišlo o pár dní neskôr, 10. apríla o siedmej hodine večer. Tambora začala chrliť lávu a popol s takou silou, ako zrejme žiadna sopka na Zemi za posledných 500 rokov. Sopka vyvrhla 30 až 50 štvorcových kilometrov lávy. Sila erupcií dosiahla siedmy stupeň na 8-stupňovej škále.

Vrch sa pod tlakom prepadol a z asi 4300 metrovej sopky (skoro ako Matterhorn) zostal 2850-metrový kopec (ako Gerlach) s kráterom šesť krát sedem kilometrov. Láva, popol a následná neúroda a hlad zabili odhadom 70- až 100-tisíc domorodých obyvateľov v blízkom okolí.

Málokto v Európe však o tom vtedy tušil. Starý kontinent sa chystal na inú kanonádu. Pár týždňov predtým sa do Paríža triumfálne vrátil z exilu Napoleon a zhromažďoval svoju armádu na bitku pri Waterloo v júni.

No kým o vplyve Napoleona na európske dejiny vieme mnoho, vplyv sopky Tambora na Európu a Severnú Ameriku vedci začali chápať až o sto rokov neskôr. A podľa mnohých nebol oveľa menší ako stopa francúzskeho generála.

Stupeň Celzia

Výbuch sopky Tambora v roku 1815 bol zrejme najsilnejší za posledných 750 rokov. Silnejšia bola naposledy erupcia sopky Samalas rovnako v Indonézii v roku 1257.

„Erupcie Tambory síce trvali len necelých 48 hodín, no dokázali vyprodukovať 30-krát viac sopečného popola a prachu a asi 6-krát viac síranových aerosólov ako známa erupcia sopky Pinatubo z roku 1991. Erupcia bola natoľko prudká, že sopečný popol sa bez problémov dostal až do výšky viac ako 45 kilometrov a v priebehu 24 hodín sa rozšíril na plochu väčšiu ako Austrália,“ povedal pre Denník N slovenský klimatológ Jozef Pecho.

Mapa indonézskeho ostrovu Sumbawa, kde leží Tambora. Zdroj - sadalmelik/wikimedia
Mapa indonézskeho ostrova Sumbawa, kde leží Tambora. Zdroj – sadalmelik/wikimedia

V priebehu mesiacov sa tento oblak rozšíril do viacerých kútov Zeme. Spôsobil, že časť slnečného žiarenia sa odrážala naspäť, podľa Pecha o pol percenta viac ako roky predtým. Stačilo to však na to, aby globálna teplota Zeme klesla o jeden stupeň Celzia.

Oveľa viac sa však ochladili kontinenty ako oceány. Teplota výrazne poklesla v tropických oblastiach a veľmi chladné a daždivé leto bolo v západnej Európe a na východnom pobreží Spojených štátov. Leto v týchto oblastiach v roku 1816 jednoducho neprišlo.

Sneh v júni

Na východe Severnej Ameriky bolo leto chladnejšie o dva stupne ako priemer za tri storočia. V júni zasiahla túto oblasť snehová búrka.

„Mráz a sneh boli v júni bežné. Takmer každá zelená rastlina zahynula, zničilo to takmer všetko ovocie. V New Yorku a v Massachusetts napadlo 10 centimetrov snehu, v Maine 30 centimetrov,“ píše článok v novinách z Ann Arbor z konca storočia. Miestni farmári tento rok nazývali aj Tisíc osemsto a umri od hladu (eighteen hundred and starve to death).

Úroda bola veľmi zlá, čo prinútilo mnohých ľudí odísť na západ a osídľovať nové územia Spojených štátov.

Zlé počasie a vysoké ceny potravín dokonca prispeli aj k prvej americkej ekonomickej depresii v roku 1819. „Nikdy sme neprežívali také zlé časy,“ napísal vtedy bývalý prezident Thomas Jefferson.

Nemenej zlý bol rok 1816 v západnej Európe. Najviac postihnuté bolo Švajčiarsko, kde teplota klesla až o 3,5 stupňa oproti priemeru. Aj keď, ako spomína štúdia vedcov z Bernskej univerzity, sopka bola len čiastočne zodpovedná za výrazné ochladenie.

Európa bola po napoleonských vojnách v zlom stave a studené leto prispelo k tomu, že sa šíril hladomor a v južnom Francúzsku aj rebélie.

Rekonštrukcia teploty v lete 1816 v celej Európe. Rekordne chladné bolo najmä leto na západe kontinentu. Zdroj – Wikimedia

Pršalo od Medarda

Český profesor Rudolf Brázdil s kolegami publikoval štúdiu, ktorá skúmala počasie a úrodu v roku 1816 a 1817 v Čechách a na Morave.

„Pokiaľ ide o priemerné teploty v strednej Európe (priemer staníc v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Rakúsku a Česku), išlo o najstudenšie leto (mesiace jún až august) za obdobie rokov 1775 až 2007. Pokiaľ ide o teploty namerané v Prahe-Klementíne, išlo o piate najstudenšie leto,“ odpísal pre Denník N.

Aj v štúdii sa píše, že v Čechách to nebolo až také hrozné ako vo Švajčiarsku.

Aj v Česku však v tom čase veľa pršalo. Ani nie silne, no veľmi často a vytrvalo. „Začalo pršať na Medarda (8. júna) a pršalo osem týždňov v kuse. Bolo vzácne, aby jeden deň z týždňa nepadal dážď. Okolo svätého Jána, v čase žatvy, Boh zadelil pár dobrých dní,“ zaznamenal kronikár Ján Mašek z Řenče.

Kronikár z dediny Buchlovice na Morave, nie ďaleko od slovenských hraníc, zaznamenal počasie takto. „Jún – daždivo, veľmi veterno, chladno a málo tepla. Júl – málo tepla, väčšinou dážď a silné vetry, ľudia hnaní chudobou začali skorú žatvu. August – okrem pár dní daždivé a chladné počasie, žatva pokračovala veľmi dlhé obdobie.“

Počasie spôsobilo, že úroda bola slabá až žiadna, čo malo za následok drahotu a hlad. Ceny niektorých potravín stúpli v rokoch 1816 a 1817 dvoj- až trojnásobne.

Nárast potravín v Čechách a na Morave. Zdroj - Brádzil a spol.
Nárast ceny obilia v guldenoch v Prahe (ružová) a na Morave (modrá) – pšenica, raž, jačmeň a ovos. Zdroj – Brázdil a spol.

„Bieda bola taká veľká, že ľudia jedli tie najčudnejšie potraviny. Miesto polievky poslúžil odvar zo sena, len trochu osolený. Jedli sa aj skazené odpadky mäsa. Mnoho ľudí podľahlo chorobám, ktoré vznikli následkom takejto stravy,“ píše sa v kronike dediny Oldřichov.

„V mnohých malých dedinách ľudia pripravujú trávu s horúcim mliekom a jedia otruby,“ píše kronika dediny Chrást. Podľa štúdie dokonca úrady pre nedostatok obilia zakázali páliť pálenku. Obilie dovážali do Česka z územia Ruska a súčasného Poľska, kde bola úroda hojnejšia.

Ako na Slovensku

No nie celá Európa bola zasiahnutá zimou. Čím viac na východ bolo leto teplejšie, v Rusku ho zaznamenali mierne nadpriemerné.

Ako to bolo na území súčasného Slovenska? Podobná štúdia ako v Česku u nás nevznikla. Podľa Jozefa Pecha však bolo leto na Slovensko chladnejšie asi o jeden stupeň oproti priemeru 20. storočia (vychádza z okolitých staníc ako vo Viedni, u nás sa vtedy nemeralo). Nebol to teda úplný extrém.

„V našich podmienkach boli dokonca ešte chladnejšie letá v rokoch 1813 a 1821, a predovšetkým 1829. Najchladnejšie letá za posledných 300 rokov sa v strednej Európe vyskytovali v 20. rokoch 20. storočia,“ hovorí Jozef Pecho.

Bohatí švajčiarski gurmáni s oddávajú jedlu počas hladomoru. Autor kresby - Rudolf Tanner
Bohatí švajčiarski gurmáni s oddávajú jedlu počas hladomoru. Autor kresby – Rudolf Tanner

Napriek tomu, či už to bolo vplyvom Tambory, alebo inými faktormi, sa roky 1816 a 1817 u nás rovnako ako v Česku označujú za hladové. O neúrode a hlade sa píše v kronikách dedín od Starej Turej po Dlhé nad Cirochou. Hladový rok 1817 spomína neskôr aj Ján Hollý, ktorý v tom čase pôsobil ako farár v dedine Madunice pri Trnave.

Záznamy z Čachtíc hovoria, že v tomto roku ľudia „pečú chlieb z lišajníkov“. O hlade a neúrode písal v denníku aj baník zo Španej Doliny Adam Žilla. „Bola veľká drahota a veľký hlad, takže ľudia vo veľkej biede aj trávu jedli. Varilo sa bez múky a bez soli,“ uverejnil jeho záznamy časopis Bystrický Permon.

Prvý zväzok Dejín Slovenska píše, že v tom roku len v piatich východoslovenských stoliciach zahynulo od hladu 44-tisíc roľníkov.

Na rozdiel od západnej Európy však nešlo o posledný hladomor na našom území, bieda a hlad sa vrátili aj v predrevolučných rokoch 1846 až 1847.

Cholera a ópium

Hlad a neúroda neboli jediné javy, ktoré indonézska sopka nepriamo priniesla do Európy. Americký historik Gillen D’Arcy Wood napísal o jej dôsledkoch knihu s názvom Tambora: Erupcia, ktorá zmenila svet. Tvrdí napríklad, že Tambora môže nepriamo aj za epidémiu cholery, ktorá postihla Európu o 15 rokov neskôr.

Tambora narušila systém monzúnov v Ázii. Cholera bola v Bengálskom zálive bežná, no ako napísal Wood pre The Convesation, práve „toto bizarné počasie (najskôr sucho, potom záplavy mimo sezóny) zmenilo mikrobiologickú ekológiu oblasti. Cholera zmutovala, miestni na nový kmeň nemali žiadnu rezistenciu, a smrteľná choroba sa tak rozšírila nielen v Ázii, ale napokon prenikla aj do Európy“.

Hľadujúci ľudia vítajú dovezené vozy s obilím v roku 1817. Autor - G. J. Edinger
Hladujúci ľudia vítajú dovezené vozy s obilím v roku 1817. Autor – G. J. Edinger

Na Slovensko prišla choroba v lete 1831. Ako napísal historik Anton Liška pre Historyweb, v celom Uhorsku sa nakazilo pol milióna ľudí, z toho polovica rýchlej nákaze podľahla.

Leto bez monzúna v Ázii však malo aj ďalšie dôsledky. Veľké sucho v čínskej provincii Jün-nan spôsobilo, že zúfalí ľudia podľa Wooda svoje deti predávali do otroctva alebo zabíjali. Zistili však, že existuje plodina, ktorá sa dá pestovať aj v extrémnych podmienkach a volá sa mak. Nápad sa rýchlo rozšíril na územie súčasnej Barmy a Laosu. „A tak vznikol zlatý trojuholník medzinárodnej výroby ópia,“ napísal Wood.

Tambora však mala aj pozitívne dôsledky. Traja britskí spisovatelia prežívali upršané a studené leto vo vile pri Ženeve, kde si krátili čas hororovými historkami. Práve tu Mary Shelleyová (vtedy ešte Godwinová) napísala svetoznámy príbeh o Frankensteinovi.

Aerosóly v atmosfére spôsobovali krásne zafarbený západ slnka, ktorý kreslili maliari ako J. M. W. Turner. Jeho diela sa považujú za predvoj impresionizmu.

Turnerov Chichester canal z roku 1828. Zdroj - Wikimedia
Turnerov Chichester canal z roku 1828. Zdroj – Wikimedia

Neúroda spôsobila aj veľký úbytok koní, ktoré nebolo čím kŕmiť. Práve to inšpirovalo nemeckého vynálezcu Karla Draisa, aby vymyslel alternatívu. Vznikol tak akýsi predchodca bicykla, dvojkolesový dopravný prostriedok bez pedálov, ktorému dnešné deti hovoria odrážadlo.

A bolo to práve koncom katastrofálneho roku 1816, keď pri Salzburgu napísal mladý kňaz Joseph Mohr text piesne, ktorú čoskoro celý svet spozná pod názvom Tichá noc.

Zopakuje sa?

Samozrejme, nedá sa povedať, že tieto veci by bez sopky Tambory neexistovali. Cholera by možno zmutovala tak či tak, a rovnako výhody ópia by čínski farmári určite skôr či neskôr objavili. No rovnako sa podľa Wooda nedá spochybňovať, že Tambora mala na tieto veci vplyv.

Karl Dreis vynašiel v roku 1817 ako alternatívu konskej dopravy predchodcu bicykla. Zdroj - Wikimedia
Karl Drais vynašiel v roku 1817 ako alternatívu konskej dopravy predchodcu bicykla. Zdroj – Wikimedia

Sopky na Zemi vybuchujú od jej počiatku a budú aj v budúcnosti. Tlačí sa teda otázka, či je svet pripravený na podobnú erupciu ako pred 201 rokmi.

Magazín Economist napísal, že na rozdiel od iných katastrof ako zemetrasenie sa výbuch sopky dá do istej miery predvídať. Preto by sa priamym obetiam dalo zabrániť a ľudí evakuovať. Rovnako by nemusel spôsobiť hladomor, potraviny by sa dali dovážať z iných krajín. Navyše vlády sú oveľa aktívnejšie v riešení prípadného hladu svojich obyvateľov ako pred dvesto rokmi.

V každom prípade by to bola udalosť, ktorá by ovplyvnila svet na pár rokov. Spomeňme si len, ako islandská sopka Eyjafjallajokull zastavila leteckú dopravu nad Európou v roku 2010. A to jej erupcie dosiahli len štvrtý stupeň z ôsmich.

„Udalosti spojené s výbuchom Tambory v roku 1815 nám ukázali, že ľudstvo je stále mimoriadne zraniteľné na dôsledky náhlych klimatických zmien, či už spôsobených vulkanickými erupciami, alebo inými faktormi,“ hovorí Jozef Pecho.

Šanca, že podobná sopka niekde na Zemi vybuchne v priebehu najbližších 50 rokov, sa odhaduje na desať percent. Je to málo alebo veľa? Ťažko povedať, v každom prípade to nie je oveľa menej ako pravdepodobnosť, ktorú v roku 2016 dávali americké médiá, že sa istý Donald Trump stane americkým prezidentom.

 

Hlavné zdroje: 

Raible a spol.: Tambora 1815 as a test case for high impact volcanic eruptions: Earth system effects. DOI: 10.1002/wcc.407

Brázdil a spol.: Climatic effects and impacts of the 1815 eruption of Mount Tambora in the Czech Lands. DOI: 10.5194/cp-12-1361-2016

Brönnimann a spol.: Tambora and the „Year Without a Summer“ of 1816. DOI:10.4480/GB2016.G90.01

 

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko, Svet, Veda

Teraz najčítanejšie