Denník N

Traditional? Revival? Áno aj, ale hlavne All (old) stars

Traditional Club na džezovom festivale v belgickom Comblain La Tour, 1966. Horný rad zľava Fero Galán (tlmočník), Pavol „Mulica“ Molnár, Štefan „Piťo“ Popluhár, Peter „Citrón“ Móric, Milan „Tutus“ Vašica, Karol Závodný, dolný rad zľava Igor Čelko, Vlado Vizár, Boleslav Boška. Foto - archív V. V.
Traditional Club na džezovom festivale v belgickom Comblain La Tour, 1966. Horný rad zľava Fero Galán (tlmočník), Pavol „Mulica“ Molnár, Štefan „Piťo“ Popluhár, Peter „Citrón“ Móric, Milan „Tutus“ Vašica, Karol Závodný, dolný rad zľava Igor Čelko, Vlado Vizár, Boleslav Boška. Foto – archív V. V.

Niekoľko jubileí si členovia legendárnych bratislavských skupín tradičného džezu pripomenú vo štvrtok a v nedeľu veľkolepými koncertmi.

„Moja prestíž presného Švajčiara je totálne zruinovaná,“ povedal so smiechom slovenský džezmen Igor Čelko, keď na stretnutie ohľadne pripravovaného veľkolepého bratislavského dvojkoncertu tradičného džezu (1. a 4. decembra) dorazil s niekoľkominútovým meškaním. „Presným Švajčiarom“ sa tento klavírista, ale aj hráč na klarinet a saxofón stal po okupácii Československa, keď sa nevrátil zo švajčiarskeho turné Traditional Clubu, ktorého bol zakladateľom a lídrom.

„To sme už vedeli, že s našou kapelou je koniec,“ dopĺňa ho trombonista Vlado Vizár. „Krátko predtým sa z predošlého zájazdu vo Švajčiarsku nevrátil Paľo Molnár, to sa nám však podarilo utajiť, aby sme neprišli o ďalšiu schválenú cestu do tejto krajiny.“ Kapela vycestovala a Čelko s ďalším muzikantom Petrom Móricom už vedeli, že zostanú v Zürichu. Na záver zájazdu pred Casa Barom došlo k definitívnej rozlúčke. „Domov sme sa vrátili len Boleslav Boš­ka, Piťo Popluhár a ja,“ hovorí Vizár. Po ôsmich rokoch Traditional Club prestal účinkovať.

Prvé jubileum

Tých osem rokov však stálo za to. Na prelome 50. a 60. rokov džez určite v Československu nepredstavoval práve tú hudbu, ktorú by komunisti preferovali, no niekedy mu predsa len pomohla argumentácia, že ide o muziku utláčaného černošského obyvateľstva v USA. Argumentom v boji s kultúrnymi funk­cionármi bol aj fakt, že prevažne išlo o inštrumentálnu hudbu bez textov, a teda bez „imperialistickej“ angličtiny.

A tak sa popri nadšencoch, hrajúcich moderný džez, ako boli Miloš Jurkovič, Laco Déczi, Milan Belan a ďalší, ktorí si postupne vydobyli priestor na vystupovanie v Tatra revue či v Redute, začali hlásiť o slovo aj len o niečo mladší vyznávači tradičného džezu.

Po niekoľkých pokusoch o systematickejšie hranie sa nakoniec koncom roka 1961 vykryštalizovala zostava študentov, ktorá sa predstavila pod názvom Traditional Club. „Bol to komický názov, aj som to čoskoro oľutoval. Nedával žiadny zmysel, nemalo to nijakú logiku, nechali sme sa strhnúť v tom čase vlnou názvov ako Rytmus Club, Melody Club a podobne,“ hovorí Čelko. Kapela však bola na svete a v týchto dňoch uplynulo od jej vzniku 55 rokov. To je prvé jubileum bratislavského tradičného džezu.

Druhé (takmer) jubileum

Časť Revival Jazz Bandu v roku 1963. Vpredu zľava Marián Čekovský, Vlado Vizár, Helena Príbusová a Milan Juhász.
Časť Revival Jazz Bandu v roku 1963. Vpredu zľava Marián Čekovský, Vlado Vizár, Helena Príbusová a Milan Juhász.

Len o rok neskôr – a to je druhé (takmer) jubileum – vznikla v Bratislave ďalšia (no nie jediná) džezová kapela. Pomenovala sa Revival Jazz Band, založil ju trubkár Marián Čekovský a znamenala ďalšiu, kvalitatívne veľmi významnú vetvu slovenského tradičného džezu. „Orchester sa žánrovo inšpiroval najmä anglickou revivalistickou školou Chrisa Barbera, Acker Bilka či Kennyho Balla, a nepredstavoval teda pre Traditional Club, spočiatku orientovaný na klasický neworleansky džez, štýlovú konkurenciu,“ vysvetľuje Vizár, ktorý do Revivalu prišiel z Banskej Bystrice v roku 1962 po nástupe na vysokú školu.

V Revivale sa podľa neho uplatňovala individuálna improvizačná tvorba sólistov so silnou inklináciou k swingu. „Hráči nekopírovali svoje vzory, ale čerpali z nich a inšpirovali sa nimi. Revival Jazz Band sa takisto zakrátko etabloval ako špičkový slovenský orchester, ktorý neskôr posilnila aj sólová speváčka Helena Príbusová.“

Pravda, personálny pohyb v kapelách, spôsobený najmä odchodmi muzikantov na vojenčinu po skončení štúdia, priniesol okrem iného aj prestup ­Vizára do Traditionalu. „Nám odišiel na vojnu trombonista Fero Karnok, a tak sa Vlado stal jasným tipom na zlanárenie z Revivalu k nám. V tom čase prišiel aj bubeník Piťo Popluhár,“ dodáva Čelko.

Chris Barber v Bratislave

Už predtým však v strmej kariére Traditional Clubu zohrala veľkú úlohu návšteva špičkového britského orchestra Chris Barber Jazz Band na Slovensku. „Dovtedy sme sa snažili hrať taký ortodoxnejší tradičný džez,“ spomína Čelko. „No keď sme ho tu osobne zažili, čo bol na tie časy malý zázrak, uvoľnilo sa aj to naše hranie.“

Samozrejme, jeho hudbu slovenskí džezmeni poznali z platní, no ako hovorí Vizár, „Barberova návšteva bola vyvrcholením nášho obdivu k anglickému tradičnému džezu, vyznačujúcemu sa swingom a voľnosťou, čo nám imponovalo“. Čelko spomína, že londýnska kapela odohrala v Bratislave dva vypredané koncerty v PKO a potom ďalšie v Košiciach, no medzitým mala pauzu. „Tú sme využili, v bývalom Divadielku Za rampami sme zorganizovali pre Britov náš koncert, prišli takmer všetci a boli veľmi spokojní s hudbou i celkovou atmosférou. Párkrát som Chrisa potom v Zürichu stretol a on si na to rád spomínal, aj na slivovicu, s ktorou sme ich zoznámili. Bola to výborná kapela a úplne normálni ľudia.“

Na pódiu s najväčšími hviezdami

Dobré časy Traditional Clubu podčiarkujú popri množstve domácich vystúpení aj napríklad koncert v Športovej hale na Pasienkoch s pražskou rockovou skupinou Olympic, účinkovanie na 1. jazzovom festivale v Prahe v roku 1965 a následné pozvanie na prvý zájazd na Západ, na džezový festival do Viedne, turné po Maďarsku či opakované hrania v Mníchove.

O rok neskôr hral Traditional na trojdňovom open-air festivale v belgickom Comblain La Tour popri Sextete Bennyho Goodmana, Kvartete Stana Getza a ďalších svetových džezových hviezdach. Kapela sa objavila v americkej televízii NBC a doma sprevádzala aj Milana Lasicu s Júliusom Satinským v ich Večeroch pre dvoch.

Popri už spomínanej Helene Príbusovej sa v tejto ére podieľali na vokálnej produkcii aj Gabriela Hermélyová či Eva Sepešiová, ktorú Traditionalu poradil Dežo Ursiny, a upravené slovenské ľudovky spievali aj samotní muzikanti. „Napríklad tesne po okupácii, keď sme hrali v Zürichu, bolo mesto vyzdobené československými zástavami, všade mená a portréty Dubčeka a Svobodu, a mnohí našinci, čerství emigranti alebo tí, ktorí sa o emigrácii práve rozhodovali, si žiadali slovenské ľudové pesničky. Tak sme niektoré zdžezovali aj priamo tam,“ hovorí Čelko.

Nakoniec pod jednou strechou

T&R Band, 1990. Peter Lipa, Pavol Bodnár, Fedor Frešo, Vlado Vizár, Karol Sucháň, Juraj Lehotský, Jaroslav „Country“ Červenka.
T&R Band, 1990. Peter Lipa, Pavol Bodnár, Fedor Frešo, Vlado Vizár, Karol Sucháň, Juraj Lehotský, Jaroslav „Country“ Červenka.

„Keď sa zo Švajčiarska vrátila len polovica Traditionalu, postavili sme kapelu Nový Traditional, pričom paralelne a nepretržite fungoval Revival Jazz Band,“ spomína Vizár. V polovici 80. rokov došlo potom k fúzii kapiel pod názvom T&R Band, ktorý v rôznych zostavách hral sedemnásť rokov na džezových štvrtkoch v bratislavskej Starej sladovni, no vystupoval napríklad aj v Kalifornii či opakovane na dlhých šnúrach v Španielsku.

To sme už v dobe porevolučnej, T&R Band stále hrdo nesie vlajku tradičného džezu, pričom domov si prichádzali občas zahrať so svojimi bývalými kolegami aj emigranti. Rôzne zoskupenia kamarátov z Traditionalu a Revivalu sa predstavili napríklad v roku 2000 na nevšednom koncerte v Redute v rámci Bratislavských hudobných slávností či na niektorých ďalších výročných podujatiach.

Takými sú aj spomínané koncerty 1. a 4. decembra v Rock Café v areáli kúpaliska Rosnička v bratislavskej Dúb­ravke, tentoraz je dobrým dôvodom 55 rokov od vzniku Traditional Clubu, 30 rokov založenia a fungovania spojenej formácie Traditional & Revival Band a s prižmúrením oka aj takmer jubileum, „len“ 54 rokov od vzniku Revival Jazz Bandu.

O štvorhodinové produkcie sa postará približne pätnásť hudobníkov – ako inak v niekoľkých kombináciách, ktoré vyvrcholia vo finálovej zostave All (old) stars.

——————————————————

Nehrajúci člen

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
V čase, keď vznikali Traditional Club a Revival Jazz Band, mal budúci elektroinžinier Ján Petrík niečo vyše desať rokov a svojich neskorších kamarátov poznal len z časopisov. „Moja predstava o kapele bola tri gitary a bicie, skupina, ktorá mala trúbku, klarinet, trombón a bendžo, mi pripadala prinajmenšom podozrivo,“ spomína Petrík, v nasledujúcich desaťročiach neodmysliteľný zvukár a nehrajúci člen špičkových kapiel bratislavského tradičného džezu. „Naša spolupráca sa začala od 70. rokov vo V-klube, kde piatky patrili práve tradičnému džezu, a po istej odmlke sme sa stretli na tentoraz džezových štvrtkoch v Starej sladovni.“
To už bola éra spojenej formácie T&R Band, s ktorou Petrík absolvoval aj množstvo zájazdov. „V Slovkoncerte mala kapela dobré meno, naše turné neboli vnímané ako prioritne zárobkové zájazdy, predstavovali sme dôstojnú reprezentáciu džezu,“ hovorí Petrík, ktorý pridáva informáciu, že k aktuálnym jubileám tradičného džezu sa radí aj 45 rokov jeho spolupráce s týmito kapelami.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie