O rozdiele medzi Benčíkom a udavačmi

Ján Benčík vytrvalo sleduje slovenských extrémistov a píše články o ich verejných prejavoch. Slovíčko verejných je v tomto prípade mimoriadne dôležité. My, čo na to nemáme žalúdok, vďaka tomuto blogerovi vieme, že mnohí fašisti, proruskí bojovníci na Donbase, ich prívrženci a ďalší sa až trasú, kým budú môcť stavať nepohodlných k múru a vešať ich na kandelábre. A nijako sa tým netaja.

Pán Benčík za svoju odvahu právom dostal ocenenie Biela vrana. Okrem neho si však vyslúžil aj hanlivé prezývky, z ktorých ŠtBenčík a udavač sú tie najmiernejšie. Ako to teda je, je bloger udavačom, akými pohŕdame pri čítaní zväzkov ŠtB? Čo vlastne robili oni a čo robí Benčík?

Prisluhovači tajných služieb totalitných mocí sa vyznačovali tým, že pôsobili v utajení. Náš bloger naproti tomu hrá otvorenú hru. Považujem vás za nebezpečných pre slušných ľudí a chcem, aby o vás vedela celá spoločnosť, odkazuje extrémistom priamo do očí.

Konfidenti ŠtB či gestapa za svoje služby získavali materiálne a nemateriálne výhody, Benčík dostáva len vyhrážky smrťou od vojaka Cudzineckej légie a jemu podobných. Samozrejme, luza je presvedčená, že aj peniaze od Sorosa, ale tých sa nikdy nedočká a ani nie sú jeho motiváciou.

Agenti ŠtB sa snažili odhaliť odporcov režimu, ktorí sa pre jeho charakter museli skrývať. Zákerne sa vtierali do ich priazne, aby im mohli škodiť a aby im komunisti mohli ešte viac zničiť životy. Dnešní internetoví hrdinovia sa svojimi názormi otvorene chvália na svojich facebookových profiloch. Sami sebe sú tak udavačmi. Benčík je len kronikárom ich úbohosti.

Najdôležitejšie je, že poskokovia totalít pomáhali režimom, ktoré svojich občanov zatvárali, okrádali a vraždili. Ján Benčík obhajuje demokraciu, ktorá paradoxne chráni aj obdivovateľov nebezpečných ideológií. Žiaľ, skôr hrozí, že demokracia sa v tomto prípade nedokáže rovnako dobre postarať o svojho obhajcu.

Nie, Ján Benčík nie je udavač a zaslúži si, aby mu štát zabezpečil bezpečnosť.