Denník N

Konšpirácie, liberálna demokracia a Rusko. Čo ukázal výskum na Slovensku?

Foto – TASR
Foto – TASR

Veľmi zjednodušene platí, že počet rusofilov na Slovensku nenarastá, ale podpora orientácie na Západ klesá.

Autor je sociológ, pracuje v SAV

Výsledky reprezentatívneho výskumu Sociologického ústavu SAV uskutočneného v septembri a októbri 2014 agentúrou Focus na vzorke 1156 respondentov naznačujú, že takmer polovica respondentov (45,4 percenta) sa prikláňa k výroku „Skutočnosť je zväčša iná, než sa nám podsúva, svetom hýbu mocné tajné skupiny podľa utajeného scenára“.

Naopak, iba o niečo málo viac ako štvrtina respondentov (25,9 percenta) sa prikláňa k výroku: „Svet je síce zložitý, ale o zásadných udalostiach vieme to podstatné“.

Prívržencov konšpiratívnych vysvetlení je teda na Slovensku relatívne veľa, čo potvrdzuje napríklad i starší výskum Inštitútu pre verejné otázky z roku 2013, kde boli porovnávané tri krajiny (Francúzsko, Maďarsko, Slovensko) a slovenskí respondenti najviac sympatizovali s výrokom, ktorý hovoril o tom, že nevieme, kto v skutočnosti krajinu z ústrania ovláda.

Kto sú prívrženci konšpiratívnych vysvetlení?

Podľa nášho výskumu vzdelanie pri konšpiračných presvedčeniach nehrá významnejšiu úlohu, čo korešponduje so zisteniami zahraničných výskumov. Zaujímavosťou však je, že starší ľudia (nad 65 rokov) sa ku konšpiráciám prikláňajú o niečo menej ako celá populácia.

Možná hypotéza na vysvetlenie tohto zistenia je, že dôležitým médiom na šírenie konšpiračných presvedčení je internet, ktorý starší ľudia používajú v menšej miere. Túto hypotézu však z výsledkov nášho výskumu nedokážeme overiť, pretože otázka na používanie internetu nebola jeho súčasťou.

Nevoliči veria viac v konšpiračné vysvetlenia ako občania, ktorí sa zúčastnili posledných volieb.

Z parlamentných strán veria voliči OĽaNO v porovnaní s priemernou populáciou viac v konšpiračné vysvetlenia a voliči KDH zasa naopak, že o svete vieme to podstatné. Respondenti, ktorí sa označili ako konzervatívci, tiež viac veria, že o svete vieme to podstatné.

Súvislosť medzi zaradením sa na pravicovo-ľavicovej škále a vierou v konšpiračné teórie nie je veľmi silná. Možným vysvetlením je, že existujú tak „pravičiarske“ konšpiračné teórie (napríklad globálne otepľovanie je výmysel ekoaktivistov), ako i „ľavičiarske“ konšpiračné teórie (napríklad AIDS vytvorila a rozšírila CIA). Podľa viacerých psychologických výskumov viera v jednu konšpiračnú teóriu automaticky zvyšuje pravdepodobnosť viery v ďalšie konšpiračné teórie.

Nejde teda o izolovaný fenomén a je veľmi pravdepodobné, že človek, ktorý verí jednej konšpiračnej teórii, vo všeobecnosti stráca dôveru v transparentné vysvetlenie sveta a je ochotný uveriť i ďalším konšpiračným teóriám.

Prívržencov konšpiratívnych vysvetlení sveta spája najmä nedôvera k autoritám (politickým, ekonomickým, vedeckým, medicínskym, kultúrnym a pod.). S tým sa pravdepodobne spája i odmietanie štandardnej politickej scény a politických strán definovaných na pravicovo-ľavicovej škále a, naopak, príklon k nesystémovým a „protestným“ stranám.

Konšpirátori nechcú liberálnu demokraciu

Zaujímavým zistením je skutočnosť, že prívrženci konšpiračných vysvetlení zároveň odmietajú liberálnu demokraciu ako politický režim. Zistili sme totiž mimoriadne silnú a štatisticky významnú súvislosť medzi inklináciou ku konšpiračným vysvetleniam a preferenciou alternatívneho politického systému, ktorý by na rozdiel od liberálnej demokracie zabezpečil v krajine väčší poriadok, rovnosť a sociálnu spravodlivosť, hoci aj za cenu obmedzenia niektorých slobôd.

Až 59,1 percenta respondentov z tých, ktorí veria v zatajovanú skutočnosť, mocné skupiny a utajené scenáre, sa zároveň prihovára za prechod k takémuto politickému režimu.

Možná interpretácia takejto výraznej korelácie medzi podporou alternatívneho politického režimu, ktorý by podľa našej otázky neakcentoval slobodu a deľbu moci tak ako liberálna demokracia, a konšpiračnými presvedčeniami, spočíva v tom, že prívrženci konšpiratívnych vysvetlení jednoducho v slobodu a deľbu moci v liberálnodemokratickom politickom režime veľmi neveria.

Konšpiratívne vysvetlenia obvykle bagatelizujú či spochybňujú možnosť ovplyvniť zásadné udalosti slobodným vyjadrením názoru voličov. Prívrženci konšpiratívnych teórií preto obmedzenie niektorých slobôd nepovažujú za významnú stratu.

Rusko či Západ?

V našom výskume sme sa v súvislosti s udalosťami na Ukrajine respondentov pýtali, či by malo Slovensko stáť na strane Ruska, Západu (Európska únia, NATO) alebo či by sa malo usilovať o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom.

Väčšina respondentov (59,5 percenta) sa prikláňa k názoru, že Slovensko by sa malo usilovať o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom, 30,6 percenta respondentov si myslí, že Slovensko by malo stáť na strane Západu a iba 9,9 percenta respondentov si myslí, že Slovensko by malo stáť na strane Ruska. Výrazne prozápadnejší ako celá populácia boli mladí respondenti do 35 rokov.

K interpretácii týchto výsledkov však treba dodať i zaujímavé zistenie, že dokonca aj respondenti, čo v otvorenej otázke spontánne uviedli Rusko na prvom mieste ako krajinu, ktorá môže byť pre Slovensko nebezpečná, sa väčšinovo (52,3 percenta) prikláňajú k vyváženej pozícii.

Zdá sa teda, že odpovede respondentov na túto otázku sú výrazne ovplyvnené obavami z konfliktu na Ukrajine a možného angažovania sa Slovenska v tomto konflikte na strane západných aliancií.

Takúto interpretáciu môžu čiastočne potvrdzovať i výsledky staršieho prieskumu Národného osvetového centra ešte z roku 2001, kde bol podiel respondentov, ktorí by chceli na Slovensku posilniť vplyv Ruska, približne rovnaký ako v našom výskume (okolo desať percent).

Iné však vtedy boli podiely prozápadných respondentov (takmer 50 percent chcelo posilniť vplyv Západu) a tých, ktorí sa nepridali na žiadnu stranu (asi tretina respondentov chcela zabrániť všetkým vplyvom zvonka).

Pri veľkom zjednodušení by sme po porovnaní týchto dvoch výskumov s nerovnakými otázkami a trinásťročným odstupom mohli konštatovať, že počet rusofilov na Slovensku nenarastá, ale podpora orientácie na Západ klesá.

Pravičiari sú prozápadní, konšpirátori chcú vyvažovať

Z parlamentných strán sú najprozápadnejší voliči SaS a KDH, voliči Smeru sa najviac prikláňajú k odpovedi „usilovať sa o vyváženú pozíciu medzi Západom a Ruskom“ (64,1 percenta), ale i medzi nimi je viac prívržencov prozápadnej (22,4 percenta) ako proruskej (13,5 percenta) orientácie.

Prozápadnejší ako priemerná populácia sú respondenti, ktorí sa označili ako konzervatívci, pravičiari, a tiež respondenti, ktorí sa minimálne raz do týždňa zúčastňujú bohoslužieb. Toto zistenie je v rozpore s niektorými názormi, ktoré v súvislosti s nedávnym referendom spájali kresťansko-konzervatívne postoje s odmietaním príliš liberálneho Západu či dokonca s orientáciou na Rusko. Prívrženci ľavice zase o niečo viac preferujú úsilie o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom a štatisticky významne menej preferujú geopolitickú orientáciu na Západ.

Ak porovnáme geopolitickú orientáciu s konšpiračnými presvedčeniami, tak prívrženci geopolitickej orientácie na Západ sú zároveň častejšie presvedčení o tom, že o svete vieme to podstatné. Respondenti, ktorí sa prihovárajú za vyváženú pozíciu Slovenska medzi Ruskom a Západom, sú zasa častejšie presvedčení o tom, že svet riadia mocné skupiny podľa utajeného scenára.

Je tiež zaujímavé, že prívrženci geopolitickej orientácie na Rusko sa od celej populácie pri konšpiračných presvedčeniach príliš neodlišujú. Tieto zistenia sa dajú interpretovať i tak, že konšpiračné presvedčenia nevedú k proruskej orientácii, ale skôr k postojom, ktoré odmietajú dôveru v mocenskú autoritu tak Západu, ako i Ruska.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie