7 vecí, ktoré musí Facebook zmeniť, aby nešíril nenávisť, lži a konšpirácie
Facebook nesmie posudzovať, čo je pravda a čo lož. Môže však robiť iné veci, aby obmedzil šírenie neprávd a agresivity.
Videá a živé vysielanie boli pre Facebook tento rok hlavnou a najviditeľnejšou prioritou. Sociálna sieť im venovala veľký priestor v „newsfeedoch“ svojich používateľov a investovala do nich milióny dolárov. Peniaze nešli len do vývoja technológií, ale aj niektorým svetovým médiám, aby častejšie vysielali naživo – CNN si tak za 12 mesiacov prilepší o 2,5 milióna, New York Times o 3 a Buzzfeed až o 3,1 milióna dolárov.
Vplyv Facebooku je taký veľký, že za niekoľko mesiacov ovplyvnil priority médií po celom svete. Tie dnes kladú väčší dôraz na videá, vytvárajú vlastné oddelenia novinárov zameraných na živé vysielania, produkujú stovky a tisícky minút videozáznamov mesačne. Tradičné printové médiá urobili najväčší krok k „televíznemu“ vysielaniu za veľmi dlhú dobu.
Rok 2016 mohol byť pre Facebook veľkým rokom videa. Situácia sa však zmenila a pri koncoročnom bilancovaní môže dominovať téma, ktorú Facebook dlhodobo zľahčoval.
Po brexite a amerických voľbách sa hlavnou témou pre Facebook stalo šírenie falošných správ. Vo svete to pritom nie je nový problém. Aj Európa – najmä stredná a východná – dlho upozorňovala, že čelí rastúcemu vplyvu konšpiračných a prokremeľských médií, hovorila o hybridnej vojne, pýtala sa, čo chce Facebook urobiť so šírením hoaxov a s armádou platených trollov, ktorí zaplavujú internetové diskusie. Zamestnanci Facebooku však problém podceňovali, nevyvinuli žiadnu výraznejšiu aktivitu a dnes, keď lži ovplyvňujú výsledky plebiscitov v Británii a USA, čelia silnej kritike.
Západ sa zobudil do postfaktuálnej doby a sociálne siete (!) šíria paniku o vplyve sociálnych sietí. Čo robiť, ak sa na webe klamstvá šíria rýchlejšie ako pravda? Čo robiť, ak sa väčšina ľudí dostáva k správam cez sociálne siete? A môže „facebookizácia“ médií destabilizovať demokraciu?
Hneď na úvod treba povedať, že Facebook nemôže za všetky súčasné spoločenské problémy. Nemôže za to, že ľudia sa uzatvárajú do svojich bublín a že sú medzi sebou rozhádaní. Internetové diskusie nie sú rodiskom nenávisti a agresivity. Web nie je miestom, kde sa prvýkrát objavili falošné správy. Facebook nemôže za to, že americké voľby vyhral Donald Trump, a ani nemôže – nesmie! – urobiť čokoľvek, aby sa to už nezopakovalo.
Avšak Facebook dorástol do takej veľkosti, že by mal mať viac na zreteli svoju spoločenskú zodpovednosť. Mark Zuckerberg môže naďalej opakovať, že neriadi médium, ale len technologickú firmu, mal by však cítiť povinnosť niektoré veci zlepšovať.
Odborníci na médiá a informačné technológie, novinári a angažovaní občania dnes hľadajú spôsoby, ako sociálne siete vylepšiť. Začať by sa dalo napríklad aj tým, že keď nabudúce napíše šéf Facebooku status o boji s dezinformáciami, nebudú hneď vedľa neho svietiť falošné reklamy.
Samozrejme, možností je viacero. Tie najlepšie nápady sme vybrali.
1. Facebook nesmie posudzovať, čo je pravda
Prvým odporúčaním, čo by mal Facebook robiť, je paradoxne dôležité upozornenie, aby sa niektoré veci nikdy nepokúšal robiť. Nemal by napríklad posudzovať, čo je pravda a čo lož. „Dávajte si pozor na to, čo si želáte,“ napísal americký profesor žurnalistiky Jeff Jarvis. „Naozaj chceme, aby Facebook a Google cenzurovali svet? Naozaj chceme, aby posudzovali, čo je skutočné a čo falošné, pravda a lož?“
Facebook nemôže overovať všetky informácie, ktoré na ňom ľudia šíria (nie je to ani fyzicky možné). Jeho administrátori nemôžu mazať, blokovať či penalizovať články len preto, že nadobudnú dojem, že sú nesprávne či nevhodné. Takáto liečba by totiž bola ešte horšia ako choroba samotná, upozorňuje novinár Jack Shafer (Politico).
2. Facebook potrebuje vlastného editora
Facebook nevyhnutne potrebuje zamestnať renomovaného editora. Ten by nemal vyrábať obsah, nemal by nič editovať, nemal by určovať, čo má verejnosť vedieť. Novinárka Margaret Sullivanová vysvetľuje, že Facebook svojho editora vôbec nemusí volať editorom. „To je v poriadku. Volajme túto osobu ‚chief sharing officer‘ alebo ‚engagement czarina‘. Nech už bude názov akýkoľvek, Facebook potrebuje niekoho, kto vie odlíšiť fotku ocenenú Pulitzerovou cenou od detskej pornografie.“
Jeff Jarvis dodáva, že úlohou facebookového editora nemá byť ani PR a dohodovanie spolupráce, ale priniesť do firmy zmysel pre zodpovednosť voči verejnosti: „Niekto musí pripraviť, vysvetliť, zdôvodniť a nastaviť štandardy pre to, čo (Facebook) robí – nie v záujme značky a firmy, ale v záujme verejnosti. To je to, čo editori robia alebo majú robiť. To je dôvod, prečo Facebook a iní potrebujú novinárov.“
3. Viac transparentnosti
Buzzfeed pár dní pred americkými voľbami odhalil, že na internete funguje viac ako 100 pro-Trumpových webov, ktoré sú ovládané z Macedónska. Jeden z takýchto portálov sa volal Denver Guardian a šíril napríklad správu o tom, že agent FBI, ktorý vyšetroval Hillary Clintonovú, zomrel. Správa sa veľmi dobre šírila sociálnymi sieťami, avšak bola celá vymyslená. Samotný web denverguardian.com vznikol len pár mesiacov predtým a dnes už je úplne bez obsahu.
Facebook by mohol čitateľom pomôcť a dať im vedieť, že stránka, ktorá správu šíri, vznikla len pred pár dňami a má len pár fanúšikov. Mohol by sprístupniť aj celý záznam toho, ako sa v minulosti volala – teda či nejde o kúpenú stránku, ktorá sa jedného dňa premenovala a zmenila zameranie. Veď čo je na tom, ak by sme vedeli, že napríklad niektoré facebookové stránky portálu Teraz.sk sú staršie ako web samotný a kedysi nemali s touto značkou nič spoločné, ale boli to stránky mladých ľudí zdieľajúce vtipy?
Navyše každá informácia, ktorá nám pomôže odlíšiť zavedené médiá s dlhšou históriou (napríklad Denver Post) od účelovo a nedávno vytvorených stránok (Denver Guardian), môže byť pri odhaľovaní falošných správ užitočná.
Facebook čakajú v oblasti otvorenosti a transparentnosti ešte veľké úlohy – napríklad aj pri vysvetľovaní závažných prešľapov, ktoré v minulosti urobil.
4. Vylepšiť nahlasovanie falošných správ
Facebook už dnes umožňuje nahlásiť falošné správy, avšak táto možnosť je pomerne skrytá a nikto presne nevie, či to niečomu pomôže. Človek, ktorý na vymyslenú správu upozorní, nedostane ani len spätnú väzbu, či Facebook toto nahlásenie zaevidoval a ako bude ďalej postupovať. Ak chceme, aby ľudia sami prispeli k upozorňovaniu na problematický obsah, mal by Facebook upraviť fungovanie nahlásení takým spôsobom, aby v tom videli zmysel.
Jeff Jarvis dodáva, že niektoré informácie, ktoré Facebook zbiera, by mohol poskytnúť aj ostatným používateľom, napríklad by vás mohol informovať, že 20 vašich priateľov skrylo príspevky z určitej stránky. Je to informácia, ktorú môže človek ignorovať, ale môže ju tiež zobrať na vedomie predtým, ako bude zdieľať niečo z nie úplne známeho zdroja.
5. Umožniť poslať upozornenie na aktualizáciu
Z času na čas sa stane, že aj ten najzodpovednejší jednotlivec či seriózne médium zverejnia na Facebooku informáciu, ktorá je neúplná, nepresná alebo sa časom ukáže ako úplne nepravdivá. Bohužiaľ, ak aj chybu opravíte, väčšina ľudí sa už o aktualizácii nedozvie.
V takýchto situáciách by veľmi pomohlo, ak by bolo možné upozorniť všetkých, ktorí príspevok zdieľali (lajkovali či komentovali), že bol opravený. Facebook a ostatné sociálne médiá by podľa Jeffa Jarvisa mali urobiť všetko pre to, aby „umožnili zodpovedným používateľom, ktorí chcú opraviť svoje chyby, aby tak mohli urobiť“.
6. Pomoc v boji s nenávisťou a agresivitou
Facebook sa stal živnou pôdou na šírenie extrémistických a agresívnych myšlienok. Mnohé, aj keď sú nepríjemné, by nemali byť zmazané a cenzurované, ale slobodná spoločnosť by sa s nimi mala vyrovnať inými prostriedkami. Na druhej strane však Facebook neposkytuje svojim používateľom dostatočnú ochranu pred obťažovaním a útokmi. „Podľa našich skúseností sú reakcie Facebooku absolútne nedostatočné,“ hovorí Klára Kalibová, riaditeľka českej organizácie In Iustitia, ktorá poskytuje právnu ochranu osobám vystaveným násiliu. Facebooku podľa nej niekedy veľmi dlho trvá, kým stiahne nenávistné príspevky a stránky, čo ovplyvňuje ochotu ľudí takýto obsah nahlasovať.
Sociálna sieť navyše nespolupracuje s políciou, nerešpektuje miestne zákony, chráni osobné údaje páchateľov, ale dôstojnosť a psychické zdravie obetí riešiť nechce. „Právne možnosti poškodeného sú veľmi obmedzené – nemôže podať žalobu na ochranu osobnosti, pretože nevie, koho presne žalovať, a jeho podanie je teda vopred odsúdené na neúspech,“ dodáva Kalibová.
„V Európe je sloboda prejavu garantovaná každému, kto ním nezasahuje do práv a dôstojnosti iných ľudí. Ľudia, ktorí šíria nenávisť a vyzývajú na násilie, sa sami tejto slobody zbavili. Nie je dôvod im poskytovať ochranu, ktorá v inom priestore (napríklad na námestí alebo v konvenčných médiách) uplatniteľná nie je,“ vraví Kalibová.
Na jednej strane Facebook nedostatočne pomáha štátnym orgánom v riešení nenávistných prejavov, na druhej strane však vie prejaviť dobrú vôľu, pokiaľ mu ide o biznis – pred dvoma týždňami bola napríklad zverejnená informácia, že Facebook umožní cenzurovať obsah v nejakom regióne, aby mohol expandovať aj na čínsky trh.
7. Mať ľudí pre každý jazykový región
Stalo sa už smutnou zvyklosťou, že Facebook človeka potrestá rýchlejšie, ak zverejní nevinnú fotku, na ktorej vidno bradavku, ako keď napíše, že chce niekoho zastreliť. Na druhej strane je pochopiteľné, že vhodnosť fotografie vie v mnohých prípadoch posúdiť aj administrátor niekde v Indii, zatiaľ čo na posudzovanie písomných prejavov je potrebná znalosť jazyka a jeho špecifík.
Nevieme s istotou, či na Slovensku alebo v Česku pôsobí tím administrátorov, ktorí rozumejú jazyku a vedia fundovane posúdiť nahlásené príspevky. Prax a výsledky administrátorov však naznačujú, že takýchto ľudí Facebook nemá, alebo posudzujú len zlomok slovenských príspevkov.
Mala by to pritom byť jeho povinnosť. Ak tu chce firma zarábať, mala by byť pripravená odborne posudzovať sťažnosti.
Každá z vyššie uvedených zmien má svoje za a proti. Všetky môžu vzbudzovať oprávnené obavy a veľmi záleží na detailoch, ako by boli zavádzané do praxe. Ich spoločným menovateľom je to, že nedávajú Facebooku väčšiu moc, ako má dnes. Nevolajú ani po cenzúre, ale práve po zodpovednosti. A ich cieľom je, aby sme vedeli ľahšie pomenovať lži a nemuseli sa báť vstúpiť do verejnej diskusie.
Ako napísal americký novinár Sam Biddle: „Menej jedovatý Facebook je uskutočniteľný. Menej jedovatý Facebook je kľúčový. Menej jedovatý Facebook je to najmenej, čo by sme mali požadovať od ľudí, ktorí na ňom zbohatli.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
