Denník N

Mirovi Kusému k narodeninám

Jedinečnosť Mira Kusého spočíva v tom, že jeho životná stopa je priama, a sú to, naopak, naše dejiny, ktoré okolo nej kľučkujú a rôzne ju križujú.

Najprv tri krátke obrazy zo života Mira Kusého v osemdesiatych rokoch.

Obraz prvý: keď komunisti zavreli v roku 1981 môjho otca, jeho najlepšieho priateľa, Miro sa rozhodol čeliť svojej zúrivosti tým, že začal na záhrade kopať pivnicu. Zeminu vyvážal ručne na dvojkoláku k trati vzdialenej päťsto metrov. Za rok vykopal pivnicu takú veľkú, že z jednej miestnosti urobil vináreň a do druhej postavil pingpongový stôl.

Obraz druhý: keď sa môj otec vrátil, Miro si musel nájsť ďalší dôvod na fyzickú prácu, tak si pri tej trati prenajal zanedbaný pozemok a začal na ňom pestovať zeleninu. Keďže tam nebol vodovod, vyrobil kladkostroj s veľkým závažím, ktorým vrážal do zeme rúru až k hladine spodnej vody. Jedného dňa mu závažie rozdrvilo konce dvoch prstov. V nemocnici mu ich zašili a večer už hral s otcom šachy.

Obraz tretí: občas sme si s Mirom privyrábali tým, že sme pre jedného chlapíka lovili červíky ako krmivo pre rybičky (on ich potom dodával do obchodov). Najlepšie loviská boli v bahenných brehoch Malého Dunaja, bolo však treba vojsť po pás do vody, naberať kolónie červíkov a vypraté klbká zvíjajúcích sa nitiek hádzať do vedra. Raz sme takto v decembri lovili celý deň. Ja som bol mladý a silný, ale Miro mal po päťdesiatke. Tento filozof však so mnou držal tempo s takou uvzatosťou, akú som nikdy u nikoho predtým ani potom nevidel.

Poučenie z týchto troch obrazov? Miro Kusý je človek, ktorý natoľko prekračuje hranice bežnej ľudskej odolnosti, že komunistický režim proti nemu vlastne nemal šancu. Proti takej tvrdohlavosti sa nedá bojovať.

Priama stopa

Niežeby povojnové Slovensko nebolo plné tvrdohlavcov. Problém je, že mnohí z nich – na rozdiel od Mira Kusého – neboli dosť odolní. Odolní voči moci, jej lákadlám či hrozbám, odolní voči spoločenskej vylúčenosti, odolní voči bolesti, únave, chorobám či alkoholu. Niektorí žili vinou svojej tvrdohlavosti príliš krátko, dlhá brázda tých ďalších zasa pripomína kľukatú stopu zblúdilca v tmavom lese.

Jedinečnosť Mira Kusého spočíva v tom, že jeho životná stopa je priama, a sú to, naopak, naše dejiny, ktoré okolo nej kľučkujú a rôzne ju križujú. V skutočnosti je to on, kto vďaka svojej stope dáva našim dejinám zrozumiteľnú logiku: od komunizmu v päťdesiatych rokoch, kde začínal ako mladý straník a marxistický filozof, cez koniec šesťdesiatych rokov, keď patril k reformátorom, cez normalizáciu, keď podpísal Chartu 77 a, súc disidentom, používal naďalej marxistickú metodológiu na dekonštrukciu „reálneho socializmu“, cez november 1989 a potom deväťdesiate roky, keď sa vďaka svojej obhajobe menšín a ľudských práv vystavil opäť nevraživosti režimu, tentoraz mečiarovského, a navyše nevraživosti veľkej časti spoločnosti posadnutej nacionalizmom, až po súčasnú dekádu, keď svojou odolnosťou zdolal aj najzarytejších odporcov a zaslúžene sa stal celonárodnou autoritou.

Miro Kusý je súčasťou generácie (ročník narodenia tesne okolo roku 1930), ktorá mala na osud moderného Slovenska vplyv ako žiadna iná. Formoval ju zážitok rozpadu Československa, zániku demokracie a nástupu fašizmu, formovalo ju Povstanie, oslobodenie Sovietskym zväzom a nástup komunizmu. To všetko stihla táto generácia zažiť za prvých dvadsať rokov života. Niet divu, že bola dravá a stmelená spoločnou skúsenosťou.

Generačný tmel sa však rozpadol už koncom šesťdesiatych rokov a postupne ubúdalo tých odvážnych. Nikdy som celkom nerozumel tomu, z čoho vlastne mali príslušníci tejto generácie strach – po tom všetkom, čo prežili za prvé dekády svojich životov. Tak či onak až príliš mnohí tomuto strachu podľahli. Vzdali sa, lebo neboli dosť odolní.

Namiesto prípitku

Mal som v živote obrovské šťastie, že som dospieval v blízkom okolí Mira Kusého, kde sa jeho osobná odolnosť a odvaha stali normatívnou výzvou pre všetkých v jeho okruhu. A toto šťastie má dnes aj celé Slovensko, lebo tento filozof zemitej postavy i povahy je tu už dlho dostupný všetkým aj vďaka textom, ktoré píše s takou neúnavnou odolnosťou voči lenivosti, akú sám sebe často pripisuje.

Miro Kusý sa 1. decembra dožíva 85 rokov a dnes už je jasné, že práve on reprezentuje to najlepšie zo svojej nesmierne silnej generácie. Križuje naše kľukaté dejiny svojou priamou stopou vedenou Kantovým mravným imperatívom a dáva svojím životom celému tomu chaosu zmysel, na ktorý sa môžeme spoľahnúť. Teraz ide už len o to, aby odolal pokušeniu, ktoré prichádza s vekom. Takže namiesto prípitku: Miro, ešte nemáš právo na odpočinok!

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie