Čo je iné, optimalizujte!

Autorka je knižná editorka

Je naozaj ťažké uveriť, kam sa v priebehu len niekoľkých rokov posunul celkom verejný slovník niektorých spoluobčanov, medzi ktorými nechýbajú jedinci s politickými ambíciami a dokonca so vzdelaním.

Slovo „optimalizácia“ zvyčajne značí opis bežného fungovania hocakého oslíka: trmácať sa životom s presvedčením, že robí všetko pre zlepšenie situácie. Respektíve, ak sa s dôverou obrátime na kodifikačné príručky, je to optimálne, teda najlepšie riešenie.

Ján Benčík upozornil aj na výroky Róberta Šveca, podľa ktorého treba „optimalizovať“ médiá, tretí sektor a napokon prišlo aj na „počet ľudí“ a „počet kolaborantov“. Čo asi tak slovíčko značí v ústach šéfa klubu špicatých topánok a červenej kravaty?

Po uvedení súvislosti s kandelábrami nejde o nič menšie ako spratať určitý „počet ľudí“ zo sveta. Vyzerá to, že pánko v slušnom oblečení sa plánuje dostať do kolízie s viacerými závažnými paragrafmi. Ty kokso, ako hovoria deti aj dospelí v ťažkom rozrušení. To je podľa patričných orgánov v poriadku? Veď je to to isté ako „konečné riešenie“ (v origináli Endlösung), čiže eufemizmus pre kynoženie.

;–

Ešte aj keď nájdeme extrémistu, ktorý dokáže vytvoriť vetu s podmetom a prísudkom, je zaujímavé pozorovať, ako si stále precvičujú učivo a opakujú určité slovíčka. Podobne ako v literatúre pre intelektuálne nenáročných sú vlasy vždy neposlušné, smiech zvonivý, jablone si vystierajú holé ruky a vietor si hudie svoju pieseň, v podaní týchto dobrákov sú médiá dočasné, kultúra a umenie sú dekadentné, každý s iným (liberálnym) názorom kolaborant, ktorý sa „v budúcnosti“ podrobí „spravodlivému súdu“, Brusel predstavuje synonymum Mordoru (u nás má prisluhovačov), novinári aj odborníci sú pre zmenu údajní či samozvaní, dokonca takzvaní.

A tieto slovíčka sa opakujú do osprostenia alebo ad nauseam (nehodiace sa škrtnite).

„Kolaboranti“ nie sú nič iné ako ľudia spolupracujúci s deštruktívnym elementom cudzieho pôvodu proti svojej krajine, čiže brnkanie na rovnako nízky pud ako Ficovo „protislovenské“ označovanie. Má tu ešte vôbec zmysel hovoriť, že je, naopak, proslovenské, ak upozorníme na plytvanie? Ťažko, a to je práve desivé.

No aby sme dnes bez jazykového poučenia neostali: pozor na superlatív, to jest tretí stupeň stupňovania prídavných mien, lebo za určitých okolností sa stáva somarinou. Slová „ideálny“ a „optimálny“ vyjadrujú to „naj“ už implicitne, takže „najideálnejší“ a „najoptimálnejší“ nepoužívame ani teraz, ani v ospevovanej budúcnosti so spravodlivými súdmi. Ostáva len veriť, že dekadentné orgány takzvane činné v údajnom trestnom konaní v budúcnosti konečne raz optimalizujú, t. j. optimálne vyriešia túto nepriaznivú situáciu.