Denník N

Globálne otepľovanie prispelo k spusteniu občianskej vojny v Sýrii

Klimatické zmeny zrejme viedli k dlhotrvajúcemu suchu v Sýrii. Bez vody boli ľudia nútení opustiť svoje domovy a usídlili sa na perifériách miest, na okraji spoločnosti. Netrvalo dlho a ich frustrácia vybublala na povrch.

Konflikt v Sýrii vstupuje tento mesiac do piateho roku svojej existencie. Na jeho počiatku v marci 2011 boli pokojné demonštrácie v rámci takzvanej arabskej jari, ktoré postupom času prerástli do krvavej občianskej vojny.

Tá si doteraz vyžiadala takmer 200-tisíc obetí, vytvorila viac ako tri milióny utečencov, destabilizovala región a prispela ku vzniku extrémistického Islamského štátu v Sýrii a Iraku.

Príčiny tohto konfliktu majú svoj pôvod v politickom usporiadaní Sýrie a jej diktátorskom režime Bašara Asada. Vedci sa však domnievajú, že objavili aj celkom iný, významný faktor, ktorý takpovediac vstúpil do hry. Ide o globálne otepľovanie.

Tento pondelok o tom Colin Kelley a tím z University of California, Santa Barbara a Columbia University publikovali článok v prestížnom vedeckom časopise PNAS.

Úrodný polmesiac

Pred zhruba 11-tisíc rokmi sa ľudia po prvýkrát v dejinách začali venovať poľnohospodárstvu. Bolo to na území „úrodného polmesiaca“, kam spadá aj dnešná Sýria. V tejto oblasti panovali podmienky mimoriadne vhodné na rozvoj civilizácie.

Lenže to už neplatí.

Vedci si totiž všimli, že v ostatnom období zasiahli toto územie nevídané obdobia sucha. Tri zo štyroch súch, ktoré Sýriu postihli od roku 1901, odkedy máme k dispozícii merania, nastali za ostatných 30 rokov. A úplne najhoršie sucho decimovalo krajinu v rokoch 2007 až 2010, čiže v období, ktoré predchádzalo vypuknutiu nepokojov. Neexistuje tu istá súvislosť?

Nárast mestskej populácie

Kelley si myslí, že áno. Keď ľudia na vidieku úplne vyčerpali zdroje vody a vo svojom bydlisku sa už nedokázali uživiť, odsťahovali sa a presunuli na periférie veľkých miest. Štúdia uvádza, že tak urobilo viac ako 1,5 milióna ľudí. K tomu pripočítajme ďalších až 1,5 milióna utečencov z Iraku, ktorí v rokoch 2003 až 2007 utiekli pred vojnou.

V rokoch 2002 – 2010 tak v Sýrii došlo k nárastu mestskej populácie o 50 percent: z 8,9 na 13,8 milióna ľudí, píše Mashable.

A tu sa začali veľké problémy, pretože krajina si s touto obrovskou masou migrantov nedokázala celkom poradiť. „Nepomohla“ korupcia ani skutočnosť, že najviac postihnutými oblasťami boli územia s vysokým podielom Kurdov – dlho ignorovanou menšinou v krajine.

„Bavíme sa tu o 1,5 milióna ľuďoch migrujúcich z vidieckeho severu do miest,“ povedal pre Daily Telegraph spoluautor štúdie Richard Seager z Columbia University. „Tento faktor prispel k sociálnym nepokojom, ktoré v konečnom dôsledku viedli k občianskej vojne.“

Scenár bol zhruba nasledujúci: ľudia opustili svoje domovy a boli nútení presťahovať sa do miest, kde ich však nečakalo nič iné ako nezamestnanosť, život v obrovskej chudobe a na okraji spoločnosti. Netrvalo dlho a pohár pretiekol – frustrácia si vyžiadala svoju daň.

Modelovanie vplyvu otepľovania na sucho

Vedci vypracovali niekoľko klimatických modelov regiónu, ktoré buď obsahovali, alebo neobsahovali premennú v podobe zvýšenej koncentrácie skleníkových plynov (dôsledok globálneho otepľovania).

Z výsledkov vyplynulo, že pri modeloch s globálnym otepľovaním bol výskyt dlhých, viacročných súch dvojnásobný až trojnásobný.

Štatistická analýza dát tiež ukázala, že dlhotrvajúci trend nárastu teploty a suchšej klímy viedol k väčšej pravdepodobnosti výskytu súch, ktoré mali navyše ťažší priebeh.

Aj keď nie je možné pripísať výskyt sucha v Sýrii so 100 % istotou na vrub globálnemu otepľovaniu, všeobecný konsenzus je ten, že to tak s najväčšou pravdepodobnosťou bolo.

„Tento článok nám poskytuje silné dôkazy, že existuje kauzálny vzťah medzi vplyvom človeka na klímu a nárastom pravdepodobnosti sucha v Sýrii,“ povedal pre New York Times Martin Hoerling, meteorológ z National Oceanic and Atmospheric Administration.

Budúcnosť regiónu a sveta

Budúcnosť regiónu nevyzerá vôbec dobre. Ak sa predpovede vedcov naplnia, bude sa celé východné Stredomorie vrátane Sýrie, Turecka, Libanonu, Izraela a Jordánska naďalej otepľovať a zrážky budú ubúdať.

Globálne otepľovanie tak môže prispieť k destabilizácii celej oblasti Blízkeho východu. Situácia v Sýrii sa preto môže čoskoro zopakovať, ale v oveľa väčšom meradle.

„Tento región [úrodného polmesiaca, pozn. red.] bude stále suchší a teplejší, čiže ide o problém, ktorý sa bude iba zhoršovať,“ povedal pre Mashable hlavný autor štúdie Kelley.

Že globálne otepľovanie začína dramatickým spôsobom ovplyvňovať životy miliónov ľudí, potvrdzuje aj správa Medzinárodného panelu o zmene klímy z roku 2014, v ktorej sa píše, že „klimatické zmeny budú čoraz viac ohrozovať bezpečnosť ľudí“.

Zmenám klímy neodolali ani veľké ríše

Toto nie je prvý raz, čo si vedci všímajú vzťah medzi klimatickými zmenami a sociálnymi nepokojmi. V minulosti vzniklo viacero štúdií, ktoré odhalili súvislosť medzi rastom alebo pádom viacerých ríš – vrátane Rímskej, Kmérskej či Akkadskej – a náhlymi zmenami podnebia.

„Dôkazy svedčia o tom, že Akkadská ríša – ktorá sa rozprestierala nad Sýriou a Irakom – sa s veľkou pravdepodobnosťou zrútila pod vplyvom viacročného, neúprosného sucha,“ povedal pre Mashable Solomon Hsiang z Berkeley.

Najnovšia štúdia od Kelleyho a tímu je však nová v tom, že sucho v Sýrii považuje za prejav vplyvu ľudskej činnosti na globálnu klímu.

Dostupné z: doi: 10.1073/pnas.1421533112

Klimatická zmena

Vojna v Sýrii

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie