Do Rakúska sa vracia nacionalizmus, naši susedia volia plyšového Haidera

Hoci sa až v nedeľu definitívne rozhodne, kto bude novým rakúskym prezidentom, už teraz je jasné, že nacionalistická, populistická a protiutečenecká Strana slobodných (FPÖ) je hneď za našimi hranicami na koni a dosahuje nebývalé výsledky.

Kandidát strany, ktorá bola kedysi silná hlavne na hraniciach so Slovinskom, Norbert Hofer, valcuje liberálneho súpera len niekoľko kilometrov od nášho hlavného mesta – v spolkovej krajine Burgenlandsko i na východe Dolného Rakúska.

V nedeľu sa opakuje druhé kolo volieb, ktoré po májovom tesnom víťazstve bývalého šéfa Zelených Alexandra Van der Bellena anulovali pre chyby v sčítaní hlasov. Prečo sa však vedľa našich hraníc darí Hoferovi a môže nakoniec voľby vyhrať?

45-ročný Norbert Hofer je inžinier a neskorší profesionálny politik, ktorý stelesňuje zdanlivo príjemnejšiu a civilizovanejšiu tvár posthaiderovskej FPÖ.

Stále sa usmieva, je slušný, úctivý a uráža len politických súperov. Avšak jeho agenda je rovnaká ako agenda strany a jej predsedu Heinza-Christiana Stracheho: zastavenie migrácie, nie transatlantickej obchodnej dohode TTIP, viac priamej demokracie, ale i zblíženie s Ruskom. A hlavne „Rakúsko na prvom mieste“, teda rovnaké heslo, s akým bojoval symbol európskeho populizmu Jörg Haider.

Náš človek

Obec Edelstal, ktorá leží 15 kilometrov od centra Bratislavy, je bežnou dedinou na severovýchode Rakúska. V upravenej a bohatej vinohradníckej obci je navyše silný a úspešný zamestnávateľ – stáčajú v nej najznámejšiu rakúsku minerálku Römerquelle. Nejde teda  o žiadnu hladovú dolinu.

Edelstal je v najsevernejšom cípe spolkovej krajiny Burgenlandsko, ktorá sa ťahá až k slovinským hraniciam a ide o región, ktorý bol desaťročia typicky „červený“ – volili v ňom hlavne socialistov. Práve Burgenlandsko sa však stáva novou baštou nacionalistov.

Hofer v spolkovej krajine v máji v druhom kole volieb, ktoré sa bude opakovať pre formálne nedostatky túto nedeľu, dostal 61,4 percenta hlasov, teda najviac v celom štáte. Boli v ňom však aj okrsky, kde získal aj viac ako 80 percent.

Výsledky v Edelstali naznačovali blízkosť k nacionalistovi už v prvom kole, v ktorom získal 40 percent. Nasledoval ľudovec (23 %) a socialista (16 %). Neskorší druhý finalista volieb, zelený liberál Alexander Van der Bellen, v Edestali dostal len osem percent. Hoci na zvolenie Van der Bellena apeloval celý zvyšok politickej scény a desiatky osobností, v druhom kole tu Hofer Van der Bellena úplne prevalcoval v pomere 73,4 k 26,6 percenta.

Výsledku druhého kola volieb sa čuduje aj obyvateľ Edelstalu, šesťdesiatnik Gerhard Baar. Vraví, že medzi miestnymi sa o tom, kto koho a prečo volil, hovorí tradične málo a svoju voľbu Denníku N neprezradí ani on.

Hoferovo víťazstvo v obci si vysvetľuje hlavne tým, že „modrý“ kandidát je z Burgenlandu rovnako ako oni a že tradičné veľké strany – socialisti (SPÖ) a ľudovci (ÖVP) – nedokázali postaviť dobrých kandidátov. Až na poslednom mieste je strach miestnych z utečencov.

O neschopnosti socialistov a ľudovcov postaviť dobrého kandidáta hovorí aj zamestnankyňa miestnej radnice a aj ona dodáva, že Hofera ľudia zrejme volili, lebo je tiež z Burgenlandu.

Mimochodom, v tejto obci utečencov nemajú. Býva v nej len pár desiatok Slovákov, z ktorých časť parkuje pred peknými domami svoje mercedesy a audi. Najbližší utečenci boli umiestnení v tábore na rakúsko-slovenskej hranici v Bergu.

Hoferova geografická blízkosť k obciam na hranici so Slovenskom tiež nie je úplne jasná. Narodil sa v Štajersku, väčšinu života prežil v Pinkafelde 150 kilometov južne od Edelstalu, hoci nakoniec na pár rokov skončil v neďalekom Eisenstadte.

Regionálna identita ľudí z Burgenlandska, ktoré má roky pocit, že je na okraji záujmu Rakúska, je však pomerne silná a mnohí Rakúšania sa k nim správajú s miernym dešpektom a robia si z nich žarty. Bývali aj terčom vtipov, podobne ako naši Záhoráci.

V mestečku výpredajov strašia utečenci

Hofer v druhom kole valcoval v mnohých ďalších obciach. V Parndorfe, v ktorom žije početná chorvátska menšina a Slováci ho poznajú hlavne pre „výpredajové“ mestečko, volilo Hofera 63,1 percenta ľudí.

Oproti Edelstalu boli ich motivácie zrejme trochu iné. Denník N sa rozprával s niekoľkými miestnymi. Tí hovorili hlavne o obavách z utečencov. Parndorf leží vedľa diaľnice medzi Budapešťou a Viedňou, ktorá je stále jednou z hlavných trás prevádzačov utečencov. V katastri obce pri tejto diaľnici sa navyše odohrala jedna z najdesivejších utečeneckých tragédií v Európe – v zaparkovanom nákladnom aute sa tu zadusilo 71 migrantov.

„Plakala som vtedy, keď sa to stalo,“ hovorí o aute plnom mŕtvych utečencov štyridsiatnička z Parndorfu. Myslí si, že za podporou Hofera v ich mestečku sú práve obavy z utečencov. Vysvetľuje si to však tak, že „pokiaľ by sem nechodili, nestala by sa im taká hrozná vec“.

Dvojica asi 19-ročných mladíkov pri miestnom supermarkete otvorene Denníku N hovorí, že Hofera volili a hlas mu dajú opäť. Aj oni hovoria o utečencoch, ale dodávajú, že Hofer je „náš človek“ na rozdiel od nejakého starého dedka – profesora z Viedne (rozumej 72-ročný Van der Bellen).

Na rozdiel od Edelstalu viacerí obyvatelia Parndorfu dávajú na prvé miesto medzi dôvodmi na voľbu nacionalistu práve zastavenie migrantov. Obec pritom žije do značnej miery z cudzincov, ktorí vo výpredajovom mestečku utrácajú veľké peniaze.

Príčinou môžu byť hranice

Norbert Hofer však nebodoval len v Burgenlandsku, ktoré hraničí po svojej celej dĺžke s Maďarskom a na severe s nami. Hlasy vo veľkom zbieral aj v susednom Dolnom Rakúsku a opäť aj na hraniciach so Slovenskom. Napríklad v prihraničnom Kittsee získal v prvom kole 41 percent a v druhom takmer 65 percent. V obci žijú stovky Slovákov, veľká väčšina však nemá rakúske občianstvo, takže voliť nemohli.

„Dôvod je podobný ako ten, prečo ľudia na Slovensku volia populistov, alebo dokonca aj Kotlebu. Majú pocit, že tí, ktorí vládnu, sa o nich nestarajú a v prihraničných oblastiach hlavne menej kvalifikovaní ľudia viac cítia dôsledky otvorenia hraníc,“ hovorí o hlasoch pre Hofera rakúsky novinár Christoph Thanei, ktorý býva roky práve v Kittsee.

Thanei vraví, že hoci celoštátne štatistiky v Rakúsku hovoria o pozitívnom efekte otvorenia hraníc, hlavne ľuďom pri hraniciach s nižšou kvalifikáciou Maďari či Slováci pracovné miesta jednoducho berú. „A keď príde niekto, kto hovorí, že treba zatvoriť hranice, aby tam neprišli ľudia z východu a ešte horšie – tí migranti z Blízkeho východu, tak sa to tým ľuďom páči.“

Thanei hovorí, že nástup FPÖ v Rakúsku má aj ďalší dôsledok – doteraz bolo xenofóbne vyjadrovanie v Rakúsku tabu, teraz však mnohí ľudia získali pocit, že sa takto vyjadrovať môžu.

Hofer má veľkú šancu pokaziť meno krajine

V nedeľu sa môže pokojne stať, že sa rakúskym prezidentom stane práve „plyšový Haider“ Norbert Hofer. Podľa posledných prieskumov sú šance oboch kandidátov mimoriadne vyrovnané – dokonca v niektorých sondážach ide presne o 50:50. Viacerí analytici pritom píšu, že situácia hrá skôr v prospech Hofera, ktorého voliči vidia skôr ako „nášho človeka“.

„Obávam sa, že Hofer môže naozaj vyhrať a budeme opäť v situácii ako za Kurta Waldheima, že sa budeme musieť v zahraničí hanbiť za to, koho máme za prezidenta,“ vraví novinár Thanei o období medzi rokmi 1986 až 1992, keď bol prezidentom človek s nacistickou minulosťou.