Denník N

Štát priznal, že pri živelnej smršti by nastal chaos: záchranári by volali na pevné linky

Hoci na rádioaktívne útoky sa dlhodobo špecializuje slovenská armáda, záchranné zložky na tento typ ohrozenia pripravené nie sú. Foto – TASR
Hoci na rádioaktívne útoky sa dlhodobo špecializuje slovenská armáda, záchranné zložky na tento typ ohrozenia pripravené nie sú. Foto – TASR

Rozsiahle cvičenie ukázalo, že pri výpadku internetu a mobilných telefónov v okolí Mochoviec by krízové štáby zmätkovali. Chýbali by satelitné telefóny aj policajné zátarasy.

Cvičenia v jadrových elektrárňach zvyčajne veľký záujem nevzbudia, jedno z nich si však pozornosť zaslúži. Úrad pre jadrový dozor zorganizoval vlani v decembri dvojdňové cvičenie v jadrovej elektrárni Mochovce. Simulovali situáciu, keď by oblasť zasiahlo extrémne počasie.

Tentokrát nešlo o test systémov v elektrárni, ale o to, ako by na krízu reagoval štát: politici, úradníci, policajti, hasiči i zdravotníci, teda ministerstvá, okresné úrady a všetky záchranárske zložky. Test bol súčasťou série medzinárodných cvičení, ktoré iniciovala organizácia OECD.

Vyhodnocovanie trvalo takmer rok a s jeho závermi sa tento týždeň zoznámila vláda. Výsledok? Krízové štáby by nemali vopred ujasnené, ako majú postupovať, a mali by problém dorozumievať sa s ľuďmi v teréne.

Mohlo by dochádzať až k absurdným situáciám, keď by záchranári museli volať na pevné linky alebo by sa obyvatelia dostali na miesta, kde nemajú čo robiť, pretože by policajtom chýbali zátarasy.

Na kritickú správu upozornil Martin Dubéci z Progresívneho Slovenska.

Čo narobí víchrica

Scenár simulácie predpokladal takúto situáciu: po víchrici s dlhotrvajúcim dažďom vypadnú počítačové siete, internet, mobilný signál aj televízne vysielače.

Všetko by sa odohrávalo v Nitrianskom kraji, v okolí jadrovej elektrárne Mochovce. Nebolo by teda jasné, či nedochádza aj k úniku radiácie a k ohrozeniu ľudí škodlivými látkami.

Úrad pre jadrový dozor skúmal, čo by po prírodnej pohrome nasledovalo. „Takéto cvičenia majú za úlohu otestovať a zlepšiť národnú a medzinárodnú odozvu na jadrové a radiačné havárie,“ vysvetľuje hovorkyňa Zuzana Hosťovecká z Úradu pre jadrový dozor.

Pevné linky v roku 2016

Štát by zlyhával vo väčšine sledovaných oblastí. Napríklad: podľa úradu chýbajú počítačové databázy, do ktorých by záchranári mohli v reálnom čase zapisovať údaje o škodlivých látkach. Miesto toho by museli každú chvíľu telefonovať na krízové štáby a diktovať, aké hodnoty namerali v teréne.

„Telefonické podávanie veľkého množstva informácií, ktoré sa neustále menia, je bez možnosti počítačového spracovania nevyhovujúce. V prípade nehody by nebolo možné efektívne rozhodovanie,“ píše sa v správe.

Hasièi z Pezinka cez víkend - 8. a 9. marca 2013 opä zasahovali na Šúrskom kanáli v oblasti Svätého Jura, okres Pezinok. Na hladine sa opä objavila olejová škvrna. Nie je však jasné, èi ide o pozostatok z piatkovej (8.3.) udalosti, alebo je to nový prípad. Olejová škvrna sa tiahla od Pezinka až po Svätý Jur. Zdrojom zneèistenia hladiny bola kanalizaèná rúra, asi kilometer od Pezinka. Na snímke meranie radioaktivity dozimetrom pri neznámom poklope neïaleko miesta, kde sa objavili stopy po ropných látkach v Pezinku 11. marca 2013. FOTO TASR - Michal Svítok *** Local Caption *** ropa únik olejová škvrna
Záchranárom podľa Úradu jadrového dozoru chýbajú napríklad dozimetre, ktoré sa používajú na meranie rádioaktivity. Foto – TASR

Nie je však isté ani to, či by sa záchranári vôbec dovolali. Cvičenie odhalilo, že štát je takmer úplne závislý od mobilných operátorov. Pokiaľ by ich siete nefungovali, zostávali by už len klasické pevné linky.

„V prípade výpadkov mobilných telefónnych sietí sú k dispozícii na krízovú komunikáciu iba pevné siete,“ píše úrad. Štátu preto navrhol, aby si obstaral viac moderných vysielačiek a satelitných telefónov.

Krízovým štábom by mohlo hroziť, že by pracovali potme. Na okresných úradoch i ministerstvách chýba dostatok generátorov, ktoré by zabezpečili dodávky elektriny v prípade rozsiahleho výpadku. „Táto situácia nebola nikdy plošne riešená,“ konštatoval Úrad jadrového dozoru.

Chronický nedostatok pomôcok

Najväčšiu kritiku utŕžil rezort vnútra, pod ktorý patria hasiči, policajti aj okresné úrady. Podľa úradu sú pracovníci nedostatočne pripravení aj nedostatočne vybavení.

Hasičom, policajtom i záchranárom napríklad chýbajú malé prístroje na meranie rádioaktivity. O nič lepšie na tom nie sú ani s ochrannými pomôckami. „Nie sú dostatočne vybavení prostriedkami individuálnej ochrany, ako sú celotelové obleky alebo dýchacie masky,“ zistil úrad.

Podobné je to aj s vybavením na starostlivosť o ľudí zasiahnutých nebezpečnými látkami. „Medzi permanentne neriešené problémy patria nedostatky v zabezpečení očisty kontaminovaných osôb, deaktivácia dopravných prostriedkov či likvidácia kontaminovanej vody, ktorá sa použije na očistu,“ vymenováva úrad.

Nákupom nových tatroviek sa Kaliňák zavďačil hasičom. Foto - TASR
Minister vnútra Robert Kaliňák pred voľbami obchádzal slovenské obce a slávnostne odovzdával hasičské autá. Na ochranné pomôcky v prípade rádioaktívneho poplachu sa príliš nemyslelo. Foto – TASR

Štát podľa úradu nemá ujasnené ani to, ako informovať obyvateľov, čo sa deje. Krízové štáby by v takomto prípade museli využívať médiá, lenže na to nemajú žiadny jednotný manuál.

„Chýba plán komunikácie s verejnosťou v prípade havárie na jadrovom zariadení alebo závažnej radiačnej udalosti. Postupy na jednotné informovanie verejnosti a médií sú nedostatočné,“ konštatuje úrad.

Vysielačky máme

Ministerstvo vnútra vo svojej reakcii napísalo, že o nedostatkoch vie, a vysvetľuje ich tým, že im chýbajú peniaze. „Kapacity napríklad na hygienickú očistu osôb či dezaktiváciu dopravných prostriedkov sú nepostačujúce. Budovanie kapacít je náročné najmä z hľadiska zvyšovania potreby finančných prostriedkov,“ píše tlačový odbor ministerstva.

Rezort Roberta Kaliňáka (Smer) však odmieta, že by napríklad chýbali náhradné zdroje elektriny alebo komunikačné systémy.

„Podotýkame, že strediská záchranného systému a záchranné zložky sú vybavené rádiovým systémom SITNO a náhradnými zdrojmi elektrickej energie pre prípad výpadku energie.“

Na otázku, čo so zistenými nedostatkami urobí, ministerstvo ponúklo len nekonkrétnu odpoveď. „Na základe pridelených finančných prostriedkov budú postupne dovybavované záchranné zložky potrebným materiálno-technickým vybavením podľa priorít vychádzajúcich z bezpečnostnej situácie,“ napísalo ministerstvo.

Úrad jadrového dozoru navrhol štátnym inštitúciám celkovo 22 rôznych opatrení. „Týkajú sa všetkých relevantných orgánov štátnej správy, ktoré sa podieľali na cvičení. Preto sa opticky zdá, že ide o rozsiahly súbor,“ uvádza hovorkyňa Hosťovecká.

Z vládneho materiálu však nevyplýva, že by bol stanovený aj nejaký záväzný termín.

Celé vyjadrenie ministerstva vnútra

Pripúšťate nedostatky, na ktoré poukázal Úrad pre jadrový dozor? 

Cvičenie poukázalo na to, že kapacity napríklad na hygienickú očistu osôb či dezaktiváciu dopravných prostriedkov sú nepostačujúce aj vzhľadom na zvyšujúcu sa pravdepodobnosť vzniku hybridných hrozieb. Budovanie daných kapacít je náročné najmä z hľadiska navyšovania potreby finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo vnútra SR túto situáciu postupne rieši.

V súčasnej dobe sú dovybavované záchranné zložky osobnými dozimetrami pre záchranné práce v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami, ktoré majú charakter radiačného ohrozenia. Toto materiálno-technické zabezpečenie bude pokračovať ešte aj v roku 2017.

V súvislosti so závermi cvičenia podotýkame, že operačné strediská, koordinačné strediská integrovaného záchranného systému a záchranné zložky MV SR sú vybavené rádiovým systémom SITNO a náhradnými zdrojmi elektrickej energie pre prípad výpadku elektrickej energie na zabezpečenie komunikácie s verejnosťou a varovanie obyvateľstva v prípade hrozby alebo vzniku mimoriadnej udalosti.

Čo sa týka komunikácie s verejnosťou, ako aj s orgánmi krízového riadenia, tú ministerstvo vnútra zabezpečuje v súlade s platnou legislatívou. Verejnosť je o mimoriadnej udalosti informovaná z úrovne obcí, okresných úradov, ministerstva vnútra, ako aj ďalších ústredných orgánov štátnej správy. Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s RTVS informuje obyvateľstvo o ohrození a prijatých opatreniach.

Je dôležité, aby informácie pre verejnosť boli poskytované včas, aby boli pravdivé, podané zrozumiteľne, aby sa predišlo šíreniu fám a nepravdivých informácií. Je však potrebné doriešiť jednotnosť informovania zo strany štátnej správy a sústrediť sa hlavne na fázu prevencie – zvyšovať povedomie obyvateľstva a zavŕšiť už rozbehnutý proces zvyšovania informovanosti všetkých kategórií obyvateľov, nielen tých, ktorí sa nachádzajú v pásme ohrozenia jadrového zariadenia.

V záujme zvýšenia ochrany obyvateľstva jódovou profylaxiou aj za oblasťou ohrozenia sa pre celé územie Slovenskej republiky pripravuje vykonanie analýzy, na základe ktorej sa stanovia ďalšie postupy realizácie tohto opatrenia z hľadiska efektívnosti na zdravie a určenia skupín obyvateľstva. (V oblasti ohrozenia jadrovým zariadením na území SR je v súčasnosti zabezpečená v okruhu 21 km okolo jadrového zariadenia Jaslovské Bohunice a 20 km v okruhu okolo jadrového zariadenia Mochovce profylaxia obyvateľstva jodidom draselným pre obyvateľstvo všetkých vekových skupín vrátane päťpercentnej rezervy pre náhodných návštevníkov ohrozených obcí, ako aj pre zasahujúce záchranné zložky. )

Kto je za nedostatky zodpovedný? 

Za materiálno-technické vybavenie záchranných zložiek sú zodpovedné príslušné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a odvíja sa od pridelených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo vnútra SR zodpovedá za materiálno-technické vybavenie záchranných zložiek iba vo svojej pôsobnosti.

Čo s tým budete robiť? Plánujete aj na základe tohto hodnotenia investície do potrebnej techniky a vybavenia? Resp. o aké investície by presne malo ísť?

Na základe pridelených finančných prostriedkov v ďalšom rozpočtovom období budú postupne dovybavované záchranné zložky potrebným materiálno-technickým vybavením podľa priorít vychádzajúcich z bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike a v zahraničí.

Finančné prostriedky sú každoročne plánované v rozpočte rezortu na zvyšovanie úrovne materiálno-technického vybavenia záchranných zložiek, rovnako tak sa aj ministerstvo vnútra zapája do projektov financovaných z Európskej únie zameraných na zvyšovanie bezpečnosti občanov, ako napr. Fond pre vnútornú bezpečnosť.

Zabezpečenie spoľahlivého a rýchleho informačného toku v reálnom čase o vzniku, následkoch a priebehu mimoriadnej udalosti a krízovej situácie, ako aj o prijatých opatreniach na ich riešenie medzi orgánmi krízového riadenia bude riešené vytvorením jednotného informačného systému krízového riadenia. MV SR plánuje toto zabezpečiť cestou projektov Európskej únie na základe výzvy.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie