Denník N

Smrť utopizmu: Castrova limonáda, klamstvá o komunizme a krčenie plecami

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

V apríli 1959 Castro tvrdil, že s komunizmom nemá nič, v júli už boli na kubánskych vojenských autách červené hviezdy.

Po tom, čo predminulý piatok zomrel Fidel Castro, môžeme dúfať, ak už nie priamo očakávať, že sme boli svedkami odchodu posledného z charizmatických totalitných vládcov, ktorých uctievali aj politici v otvorených spoločnostiach.

Skúsenosť napovedá, že aj naďalej budú existovať ľudia obdivujúci tyraniu, ktorí potrebujú uniknúť z nudnej banality buržoáznej spoločnosti a hľadať vzrušenie v „progresívnom“ despotizme, ktorý majú možnosť slobodne obdivovať a potom sa, na rozdiel od tých, ktorí v ňom musia žiť, vrátiť domov.

Tajné porozumenie

V tridsiatych rokoch množstvo ľudí ospravedlňovalo brutálne činy Josifa Stalina, ktoré páchal v mene budovania robotníckeho raja pre nového, lepšieho človeka. Títo ľudia samoľúbo hovorili: „Nemôžete urobiť omeletu bez toho, aby ste rozbili vajcia.“ George Orwell na to kyslo odpovedal: „A kde je tá omeleta?“ Castrovým problémom bola limonáda.

Krátko po tom, čo sa Castro v roku 1959 chopil moci, sa francúzsky intelektuál Jean-Paul Sartre vydal z parížskej kaviarne Les Deux Magots na Kubu. Počas cesty autom sa s Castrom zastavili v jednom bufete. Tam im priniesli teplú limonádu, na čo Castro vášnivo zareagoval slovami, že to „ukazuje na nedostatok revolučného vedomia“. Čašníčka pokrčila plecom a povedala, že sa pokazila chladnička. Podľa Sartrovho popisu Castro zavrčal: „Povedzte ľuďom, ktorí sú za to zodpovední, že ak sa nebudú zaoberať svojimi problémami, budú mať problémy so mnou.“

Sartre bol celý bez seba: „To bolo prvýkrát, keď som porozumel, i keď stále nejasne, tomu, čo som nazval priamou demokraciou. Medzi čašníčkou a Castrom okamžite nastalo tajné porozumenie. Z jej tónu, z jej úsmevu, z jej pokrčenia plecami bolo jasné, že nemala ilúzie. A predseda vlády… sa pred ňou vyjadril bez vytáčok a pokojne ju vyzval, aby sa pripojila k vzbure.“

Už-už budú voľby

Iný politický inovátor, Benito Mussolini, nazval svoj režim „zušľachtenou demokraciou,” a ako v roku 1982 ironicky poznamenal americký novinár Murray Kempton, fotografie Castra „sekajúceho cukrovú trstinu evokujú do pol pása vyzlečeného Mussoliniho, ktorý sa vrhal do boja o zrno“. V Castrovej „priamej demokracii“ síce neboli voľby, ale mohlo sa v nej krčiť plecami. Nakoniec bola zakázaná aj kritika komunizmu.

Toto obvinenie vynieslo vtedy 23-ročnému Armandovi Valladeresovi 22 rokov vo väzení. Stalinov teror bol príliš vysokou cenou za veľký román, ale svet si aspoň mohol prečítať knihu Arthura Koestlera Tma na poludnie. A hoci Castrov režim prešpikovaný sadizmom nemal nikdy existovať, Valladeres kvôli nemu obohatil svet o svedectvo ľudskej vytrvalosti, ktorým je jeho román Proti všetkej nádeji. Väzenská strava pozostávala z vodovej polievky ozdobenej kúskami skla, alebo sa servírovali mŕtve potkany či hovädzie črevá plnené výkalmi. Castrovi agenti mali špeciálne využitie aj pre jamu naplnenú výkalmi ôsmich tisícov ľudí.

Dňa 15. apríla 1959, len pätnásť týždňov po obsadení Havany 32-ročný Castro pristál na washingtonskom letisku. V Spojených štátoch nebol prvýkrát. Bol tu už v roku 1948, keď študoval angličtinu a kúpil si auto značky Lincoln. Keď sa ho o jedenásť rokov neskôr pýtali na spojenie s komunizmom, odpovedal, že žiadne nie je. Chválil slobodnú tlač ako „prvého nepriateľa diktatúry“ a povedal, že už čoskoro budú na Kube slobodné voľby. Potom bol na Princetone a mal prednášku na Lawrenceville School, kde sa mu dostalo vrelého prijatia.

Socializmus alebo smrť

V júli sa na kubánskych vojenských vozidlách objavili červené hviezdy. O tri roky neskôr na Kubu dopravili sovietske balistické strely. O ďalší rok Castrov obdivovateľ zabil amerického prezidenta, ktorého administratíva sa snažila, či skôr bola až obsesívne zameraná na odstránenie Castra.

Americké pokusy o „zmenu režimu“ vo vzdialených krajinách mali, mierne povedané, nerovnomerné výsledky, ale najspektakulárnejšie zlyhanie sa udialo len 90 míľ od Floridy. Castro bol objektom rôznych a niekedy zmätených amerických pokusov o jeho odstránenie. Po debakli v Zátoke svíň Kennedyho administratíva zväčšila úsilie a snovala nerozvážne pokusy o atentát, ako aj plán, že sa americká ponorka vynorí v havanskom prístave a vystrelí na nočnú oblohu svetlice, ktoré kubánskych katolíkov presvedčia, že nastal čas druhého príchodu Krista, a preto sa majú vzbúriť proti Antikristovi, teda Castrovi. Ale Castro vládol Kube tak dlho, že v Amerike sa zatiaľ vystriedalo jedenásť prezidentov. Vládol dlhšie ako Sovietsky zväz ovládal východnú Európu.

Socializmus je dobrý len v sloganoch a Castrov najobľúbenejší bol „Socializmus alebo smrť“. To druhé za ním prišlo desaťročia po tom, čo to prvé premenilo Kubu na sivé múzeum mŕtveho utopizmu.

© Washington Post

Teraz najčítanejšie