Pesničkárske „porno“, Rybí menuet aj Uhlopriečky hlasov. Tri pozoruhodné folkové novinky

V poslednom čase sa objavilo niekoľko zaujímavých folkových a pesničkárskych projektov. Možno by sa ku každému dalo pripísať aj pár riadkov, čo by mohlo byť na ňom o niečo lepšie, iné. Ten, kto tuší, koľko obetavosti, odriekania a vlastných nákladov, ktoré sa nikdy nevrátia, stojí vydanie pôvodného folkového slovenského albumu, pochopí, prečo sa to v prípade týchto troch krásnych albumov nehodí. Tí ľudia si to nezaslúžia.

Peter Janků: Kalendár nádeje

Vydané vo vlastnej réžii
Najbližší koncert: 9. 12. v Gospel Café v Bratislave – Karlovej Vsi

Peter Janků patrí medzi slovenskú pesničkársku špičku už niekoľko rokov. S povesťou kritika spoločenských pomerov a so schopnosťou priamo, stručne a často neľútostne pomenovať všetko, čo sa mu nepáčilo. Možno skepsa, že tieto piesne aj tak ničomu nepomohli a obrátili sa proti nemu, v kombinácii s osobnými prežitkami a problémami ho posunuli úplne inam. K Bohu.

Prvé náznaky sa dali cítiť už na jeho predchádzajúcom albume. Kalendár nádeje však je reálnym opisom zmeny jeho života. Jeho cestou, na ktorej síce stále cíti problémy, ale tie ho už nezaujímajú natoľko, aby ho napálili. Víťazí Boh a jeho milosrdenstvo, ktoré je nad všetkým. A samotného Petra to uspokojuje.

Náboženská tematika je dôležitá téma hudby už storočia. Nájsť v nej priestor pre vlastnú neošúchanú a počúvateľnú interpretáciu naozaj nie je jednoduché. A tu treba autora oceniť. Prevažná väčšina piesní a textov má nepochybne svoju originálnu hodnotu, nekĺže po povrchu náboženských textov mnohých slovenských interpretov, ktorí sa o to v poslednom čase pokúšajú. Janků sa nepokúšal. Cielene nahral príjemný album s originálnymi textami ďaleko vybočujúcimi od všetkého, čo sa na túto tému dalo v posledných rokoch počuť. A čo sa týka jeho textov, aj čítať.

Pesničkárske „porno“. Tak by mohol znieť titul k týmto pár riadkom. Ak je pesničkárska tvorba odrazom pocitov, názorov, pozorovaní a vyznaní autora, Kalendár nádeje sa inak nazvať nedá. Priamy prenos z Petrovej obnaženej duše a jeho pochopenie Boha aj uchopenie Bohom. V pravom zmysle slova.

Je priskoro nazvať Petra Janků novým spievajúcim Rudolfom Dilongom. Pravdepodobne nemá v sebe ani ambíciu sa mu približovať. Má svoju vieru a svoje presvedčenie. A pred sebou dlhú púť. Buď k Dilongovi, alebo k piesňam pre širší okruh poslucháčov. Čo sa však navzájom nevylučuje. Najhoršie by bolo skončiť na polceste medzi lacnými religióznymi klišé veršovačkami. To by bola škoda pre Petra aj pre slovenskú pesničkársku tvorbu. Počkajme si.

Jednofázové kvasenie: Rybí menuet

Vydalo: Indies Happy Trails, Brno
Koncerty: 8. 12. Klub Žiwell, Piešťany, 16. 12. o 19.00 v Divadle Ticho, Školská 13, Bratislava

Jednofázové kvasenie je kapela, ktorá vznikla ako podprojekt pesničkárskeho združenia Slnovrat v roku 1982. Za takmer 35 rokov pôsobenia na slovenskej folkovej scéne už dávno nekvasí. Dozrela. Nedá sa to povedať inak.
Zakladateľmi skupiny boli Dušan Valúch a Karol Svozil. Miloš Janoušek sa k nim pridal o dva roky neskôr. Aj keď Janoušek s Valúchom hrávali spolu ešte oveľa skôr. Zlaté roky Slnovratu a Jednofázového kvasenia sú späté s bratislavským Divadlom u Rolanda. V osemdesiatych rokoch sa na ich koncert dalo dostať iba so šťastím.
Na albume trojicu folkových veteránov doplnili hostia Fedor Frešo, Tomáš Kukliš, Milan Tedla, Jakub Janoušek, Ján Ratica a Alexander Kotrusz.
Inteligentný mestský folk Jednofázového kvasenia, popretkávaný všetkými možnými žánrami, s nadhľadom a humorom spracováva témy, ktoré všetci denne zažívame. Práve schopnosť vyčariť z obyčajného príbehu pointu a stráviteľne ju podať poslucháčovi je charakteristikou mnohoročnej tvorby tohto dnes už legendárneho zoskupenia.
Šiesty štúdiový album Jednofázového kvasenia – Rybí menuet – je album, na ktorom nájdete čokoľvek, hádam okrem menuetu. No ponúka pohľady rybím okom z akvária von aj zvonku do akvária života. A to všetko z perspektívy desiatok rokov, počas ktorých nás títo „traja veteráni“ zabávajú či nútia sa zamyslieť. Není nutno, není nutno, aby bylo přímo veselo…

Mysami: Uhlopriečky Hlasov

Vydané vo vlastnej réžii
Koncert spojený s krstom: 2. 12. o 19.00 v Divadle Ticho, Školská 13, Bratislava

Album Uhlopriečky Hlasov priniesol rovno z lisovne na folkovú scénu piešťanskej Lodenice jej dramaturg, propagátor a člen folkovej kapely Mysami Radko „Radiar “ Tiňo. So slovami „trvalo roky, kým sme to dali dokopy“.

Hneď po prvých tónoch je jasné, že tieto piesne postavené na vokáloch, hudobnej pestrosti, tichých zvukoch a hlasoch nie sú určené do koncertnej haly. Čo je v slovenských pomeroch aj tak skoro nepredstaviteľné. Skôr mu postačí klubová produkcia či ešte lepšie – samota, slúchadlá a pohodlná sedačka. A veľa, veľa napočúvanej hudby.

Album je odraz zlatých sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď vtedajší rozmáhajúci sa beat, popík, rock či jazz formoval osobnosti dnešných časov. Až po Deža Ursínyho. Ten všetko dokázal spojiť s úžasnými textami tak, že muzika v mladých hlavách dostala zmysel. Neskôr sa česká a slovenská pesničkárska a folková tvorba rozvetvuje. Každá cesta vedie trochu inam. Ale na každej nachádzame ľudí a hudbu, ktorá nás opäť poznačila. Tak môžeme okrem odkazu na Deža počuť náznaky Horňákovej, Nohavicu, Navarovej, Marsyas. A ďalší pozorný poslucháč si tam iste nájde niekoho ďalšieho – jemu milšieho. Ale slovenské či české zlaté roky ostanú v každom z nás zapísané naveky.

CD je v prevažnej miere dielo autorskej trojice Ivan Weiss, Radko Tiňo a Michal Tölgyessy, ktorých dopĺňajú ostatní členovia kapely a niekoľko hostí. Uhlopriečka je úsečka, ktorá spája dva rôzne nesusediace vrcholy mnohouholníka alebo mnohostena. Toľko definícia. Uhlopriečka Hlasov však má o jeden rozmer viac. Okrem vrcholov spája aj čas. Toľko recenzia.