Denník N

Aj Izrael má svojho Fica – premiér Netanjahu je vo vojne s médiami a čoraz zúrivejší

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa radšej vyspovedá na YouTube ako kritickej novinárke. Foto – TASR/AP
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa radšej vyspovedá na YouTube ako kritickej novinárke. Foto – TASR/AP

Izraelský premiér vníma kritiku svojej osoby ako sprisahanie. Namiesto odpovedí dáva prednosť osobným invektívam voči novinárom.

Žiaden izraelský premiér nevydržal nepretržite vo funkcii tak dlho ako súčasný predseda vlády Benjamin Netanjahu.

V polovici novembra prelomil rekord otca zakladateľa Davida Ben Guriona, keď si zapísal 2790. deň pri moci. Premiérom je od marca 2009 (predtým aj v rokoch 1996 až 99). Vyhral troje voľby.

To je na izraelské pomery, kde sú koaličné vlády tradične komplikovane poskladané zo strán s veľmi odlišným programom, úspech.

Má to však aj svoju tienistú stránku. Čím dlhšie je Netanjahu pri moci, tým viac sa uňho prejavujú rôzne neduhy typické pre niekoho, kto je príliš zrastený so svojou stoličkou.

Premiéra permanentne spájajú s rôznymi korupčnými škandálmi, do ktorých je zapletené jeho najbližšie okolie vrátane rodiny. On v tom vidí protivládne sprisahanie médií, čo chcú, aby prišlo k mocenskej zmene, a namiesto toho, aby písali o jeho úspechoch, ho len napádajú.

Noví Arabi

Bráni sa tak, že sa pokúša ovplyvniť mediálne prostredie, napríklad likvidačnými zmenami v postavení verejnoprávnych médií, a nadáva novinárom. Nie do prostitútok ako slovenský premiér Robert Fico, ale do extrémnych ľavičiarov. Je to síce menej vulgárne, ale efekt je rovnaký: v časti verejnosti – hlavne v premiérovom elektoráte – sa potvrdí názor, že médiám nejde o pravdu, ale že majú vlastnú agendu a tou je za každú cenu škodiť premiérovi a krajine.

„Médiá sú noví Arabi. Krvavý steak, čo Netanjahu servíruje svojim voličom. On z toho vždy vyjde ako víťaz, pretože sa mu podarí zastrašiť médiá a zároveň sa vykresliť ako ich obeť,“ hovorí jeden z najrešpekovanejších a najlepšie informovaných izraelských novinárov, televízny reportér Udi Segal.

Segal pracuje pre súkromnú televíziu Channel 2, ktorá spolu s ďalšou, Channel 10, stála za mnohými investigatívnymi odhaleniami o premiérovi a jeho okolí, ale treba povedať, že aj o iných vládnych i opozičných politikoch a verejných činiteľoch.

Izraelská televízna žurnalistika je odvážna, pracujú v nej špičkoví novinári stredného aj vyššieho veku a je určite podstatne mienkotvornejšia a vplyvnejšia oproti tomu, na čo sme zvyknutí na Slovensku.

To Netanjahu veľmi dobre vie a väčšina jeho útokov smeruje na novinárov z týchto dvoch televízií.

Keď na začiatku novembra odvysielala uznávaná investigatívna reportérka Ilana Dajanová vo svojom programe Uvda (Fakt) reportáž o tom, ako dochádza k zneužívaniu moci na Netanjahuovom úrade vlády, aký neprimeraný vplyv má jeho manželka Sara na chod vlády a krajiny, či o tom, ako sú premiérovi poradcovia obviňovaní zo sexuálneho obťažovania, poslal jej úrad vlády namiesto vyjadrení k týmto témam dlhý list, v ktorom napadol jej profesionálnu integritu.

Novinárka sa postavila pred sídlo premiéra a divákom ho celý prečítala. Trvalo to šesť minút.

Nenávidí aj vás, ctení voliči

„Dajanovej nenávisť k predsedovi vlády je známa, rovnako ako jej mienka o jeho voličoch. Keď robila rozhovor s americkým prezidentom Barackom Obamom, povedala: ‚Väčšina verejnosti v Izraeli zvolila Netanjahua – a to je problém.‘ Inými slovami, Ilana Dajanová nemá problém len s premiérom Netanjahuom, ale aj rovnako aj s národom,“ písalo sa okrem iného v stanovisku.

Z programu, čo v zásade nepriniesol nič, čo by verejnosť nevedela, a len poskladal puzzle, ktorého výsledkom bol mrzký obraz o premiérovi a jeho ľuďoch, sa tak stal škandál.

Dajanová upozornila tiež na ďalšiu vec: na neochotu premiéra sadnúť si s ňou a vydiskutovať si s ňou veci priamo. Netanjahu už prakticky niekoľko rokov nedal hĺbkový rozhovor domácemu médiu a na komunikáciu s verejnosťou si radšej vyberá sociálne siete či videá na YouTube.

Tam má pod kontrolou, čo chce povedať, a nikto mu neskáče do reči nepríjemnými otázkami.

Tých sa len za posledný mesiac vynorilo viac ako dosť. Izraelské médiá označujú november 2016 za Netanjahuov mesiac hrôzy, pričom katastrofálne požiare na severe krajiny a prvý útok Dáišu na izraelskom území ani zďaleka neboli najväčším problémom.

Všetci proti mne

V tomto mesiaci prišli odhalenia o tom, že jeho poradca mohol mať zisk z nákupu nových ponoriek z Nemecka, i o tom, že jeho syn sa pokúša vybaviť povolenie na trvalý pobyt a s ním aj daňové výhody austrálskemu miliardárovi Jamesovi Packerovi, ktorý mu platil luxusný hotel v New Yorku. Ďalej o tom, že jeho poradca má na krku obvinenia z obťažovania, a napokon ešte Sara Netanjahuová vypovedala 12 hodín na polícii pre podozrenia z nehospodárneho nakladania so štátnymi prostriedkami určenými na prevádzku premiérovej rezidencie.

V Netanjahuovi to len posilňuje pocit, že všetci, na čele s médiami, sú proti nemu.

Navyše v septembri po prvýkrát vyšli prieskumy volebných preferencií, ktoré ukázali, že jeho Likud by už nebol najsilnejšou frakciou v parlamente. Prvenstvo v prieskumoch získala centristická strana Yaira Lapida Ješ Atid (Budúcnosť existuje).

Lapid by síce nebol schopný postaviť vládu, ale aj tak dýcha na krk roky nedosiahnuteľnému favoritovi Netanjahuovi.

Mozesovi kostlivci v skrini

Netanjahu má k médiám viac ako podozrievavý vzťah prakticky od svojho veľkého návratu do politiky pred vyše siedmimi rokmi. Ten vyplýva z toho, že izraelské médiá, otrasené vraždou premiéra Jicchaka Rabina v roku 1995, napadali Netanjahua za to, že ako jeden z opozičných lídrov svojou nenávistnou rétorikou proti Rabinovi pomohol vytvoriť atmosféru, ktorá viedla k atentátu.

Dlhodobo tiež kritizujú jeho manželku Saru, sivú eminenciu izraelskej politiky, za jej hysterické reakcie na akúkoľvek kritiku jej rodiny.

Za svojho úhlavného nepriateľa považuje premiér hlavne vydavateľa najčítanejšieho denníka Jediot Achronot Noniho Mozesa.

Jediot Achronot, ktorý šikovne a čitateľsky príťažlivo kombinuje bulvárny obsah s investigatívou a stĺpčekmi písanými serióznymi novinármi, sa netají tým, že Netanjahua nepovažuje za práve najlepšieho premiéra. Stále sa mu tiež darí vyhrávať vo vojne o vplyv v nerovnom boji s denníkom Israel HaJom vydávaným americkým podporovateľom Netanjahua – Sheldonom Adelsonom.

Israel HaJom sa rozdáva zadarmo, pričom oba denníky majú približne rovnaký náklad – 300-tisíc kusov denne (asi dvojnásobok v piatok, čo je víkendové vydanie). Jediot Achronot je silnejší na internete. Netanjahu je presvedčený, že Mozes si o ňom vedie špeciálny zväzok, ktorého obsah môže kedykoľvek zverejniť vo svojich novinách, aby ho zničil.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie