Denník N

Obhajuje EÚ, homosexuálov aj imigrantov. Rakúskym prezidentom bude protiklad európskeho populistu

Alexander Van der Bellen. Foto – TASR/AP
Alexander Van der Bellen. Foto – TASR/AP

V Rakúsku sa nepotvrdil aktuálny trend, po víťazstve zástancov brexitu a Donalda Trumpa sa populistom nepodarilo získať miesto v Hofburgu. Novým prezidentom bude Alexander Van der Bellen.

Proimigračný a proeurópsky hlas na európskej politickej scéne, kde sa čoraz viac do popredia dostávajú populistické strany. Aj tak by sa dal v skratke charakterizovať nový rakúsky prezident Alexander Van der Bellen.

Sedemdesiatdvaročný profesor ekonómie nebol pred nedeľňajšími voľbami favoritom. Prieskumy naznačovali vyrovnaný súboj, častejšie sa v nich ako víťaz objavoval Norbert Hofer. Van der Bellen sa napokon aj v pôvodnom májovom termíne do 2. kola dostal len tesne. Ak by mal o 2,5 percentuálneho bodu menej, postúpila by namiesto neho bývalá predsedníčka Najvyššieho súdu Irmgard Grissová.

V 2. kole potom takmer prehral, pomohli mu až hlasy od Rakúšanov, ktorí volili poštou. Vďaka nim získal 50,3 percenta hlasov, Hofer mal 49,7 percenta.

Voľby sa však pre problémy pri prepočítavaní museli opakovať, čo vyhovovalo skôr Hoferovi. Kandidát FPÖ totiž prezentuje aktuálne veľmi populárny prúd, ktorý sa stavia proti politickým elitám a establišmentu, snaha „odoprieť mu víťazstvo“ bola argumentom, ktorý mohol využiť v dlhej kampani.

Hoferovi to však napokon nepomohlo a už po zverejnení exit pollov a priebežných výsledkov bolo jasné, že viac ako 6-percentný náskok (Van der Bellen má predbežne 53,3 percenta hlasov, Hofer 46,7 percenta) svojho súpera nedoženie ani v pondelok, keď sa bude spočítavať približne 700-tisíc hlasov odoslaných poštou.

V rakúskej televízii ORF aj na sociálnych sieťach preto priznal svoju prehru.

Nezávislý zelený

Alexander Van der Bellen napriek členstvu v Strane zelených kandidoval ako nezávislý. Strana ho však aktívne podporovala. Nový rakúsky prezident bol lídrom Zelených v rokoch 1997 až 2008 a zároveň vystupoval ako ich finančný expert. V politike však začínal ako sociálny demokrat, v mladosti bol členom SPÖ.

Van der Bellen vyštudoval ekonómiu – je absolventom univerzity v Innsbrucku, kde pôsobil ako odborný asistent a mimoriadny profesor. Neskôr pôsobil ako profesor národohospodárstva na Viedenskej univerzite.

Poslancom bol ešte dlhšie, od roku 1994 do roku 2012.

Dnes sedí v regionálnom zastupiteľstve vo Viedni. V otázke migrácie zastáva podobný postoj ako nemecká kancelárka Angela Merkelová, propaguje ľudské práva, ochranu životného prostredia a je veľkým zástancom európskej integrácie.

Rakúsko tak minimálne do parlamentných volieb, ktoré by mali byť v roku 2018, v jednej z najvyšších ústavných funkcií nebude mať človeka, ktorý by sa snažil o takzvaný öxit, hoci aj Norbert Hofer dnes odmietol, že by mal v pláne iniciovať referendum o odchode krajiny z Európskej únie.

Svoju výhru Van der Bellen podľa Guardianu označil ako podporu odkazu „slobody, jednoty a solidarity“. Vo svojej funkcii sa podľa vlastných slov bude usilovať o to, aby zjednotil krajinu, ktorá sa počas volieb rozdelila.

Viac k téme Voľby v Rakúsku

Nechce premiéra z FPÖ

Van der Bellen niekoľkokrát vyhlásil, že ako prezident by nedovolil, aby sa do čela rakúskej vlády postavil kandidát Slobodných. Ešte pred májovými voľbami povedal, že ak by FPÖ vo voľbách získala absolútnu väčšinu, vládu by nevymenoval, rozpustil by parlament a vyhlásil by nové voľby. V roku 2018 možno bude mať príležitosť dodržať svoj sľub.

V čele FPÖ, ktorá je podľa prieskumov najsilnejšou stranou, stojí Heinz-Christian Strache, politik, ktorý naňho počas predvolebnej kampane útočil a spochybňoval aj jeho zdravie.

Van der Bellenovi, ktorý obhajuje aj práva a sobáše homosexuálov, sa počas kampane vyhrážali aj pravicoví extrémisti. Novozvoleného prezidenta preto na predvolebných mítingoch sprevádzala posilnená ochranka.

Budúci rakúsky prezident je momentálne druhýkrát ženatý, manželka Doris ho podporovala aj v predvolebných spotoch. S bývalou manželkou má dve deti. Je tuhý fajčiar a svojho zlozvyku sa neplánuje vzdať ani v prezidentskom paláci v Hofburgu.

Aristokrat a potomok cudzincov

V paláci by sa však mal cítiť dobre. Ako napovedá jeho meno, Van der Bellenov otec mal holandský aristokratický pôvod, hoci sa narodil v Rusku. Samotný „Saša“, ako ho volajú jeho známi, sa narodil v roku 1944 vo Viedni, kde mal aj svoju volebnú základňu a kde bola jeho podpora najsilnejšia.

Okrem toho triumfoval aj v ďalších veľkých mestách (Innsbruck, Graz alebo Linz).

Aj preto sa mnohí politickí komentátori obávali, že ľudia si skôr zvolia populistu Hofera, ktorý sa snažil prezentovať ako človek z ľudu, nie vzdelaného aristokrata z hlavného mesta. Napokon sa to nestalo a Hoferovi nepomohla ani silná podpora vo vidieckych oblastiach.

No aj keď Hofer tentoraz neuspel, podľa vlastných slov sa nevzdáva. Štyridsaťpäťročný politik už krátko po svojej porážke potvrdil, že chce kandidovať aj v ďalších prezidentských voľbách, ktoré budú o 6 rokov.

Voľby v Rakúsku

Teraz najčítanejšie