Denník N

Chvíľa, keď liberálna demokracia v Európe vyhrala. Ako Rakúšania oslávili Van der Bellena

Alexander Van der Bellen medzi svojimi stúpencami. Foto N – Vladimír Šimíček
Alexander Van der Bellen medzi svojimi stúpencami. Foto N – Vladimír Šimíček

Spolu s nami vyhrala aj Európa, tešia sa Rakúšania z nového prezidenta, ktorý porazil kandidáta krajnej pravice.

Saye Sky je stelesnením všetkého, čo nemajú radi voliči Norberta Hofera. Je iránska raperka, lesba a politická aktivistka, ktorá musela utiecť z Teheránu.

V nedeľu v noci to však bola ona, kto sa cítil v centre Viedne ako víťaz. Bola jednou zo stoviek nadšených ľudí, ktorí v Sofiinej sále oslavovali víťazstvo nezávislého prezidentského kandidáta Alexandra Van der Bellena.

„To, čo sa teraz stalo v Rakúsku, je veľká vec pre celú Európu,“ rozpráva Iránka, ktorá si užívala volebnú párty medzi viedenskou smotánkou.

Rockstar Van der Bellen

Nový rakúsky prezident, ktorý vyhral už druhýkrát, ale májové víťazstvo mu pre príliš tesný výsledok len o 31-tisíc hlasov nestačilo, vošiel do sály ako rocková hviezda. Za sebou už mal maratón televíznych rozhovorov v areáli Hofburgu, kde sídli prezidentský palác a v nedeľu aj volebné tlačové stredisko.

Tlačili sa tam televízne štáby z celého sveta. Po brexite v Británii a víťazstve Donalda Trumpa v Spojených štátoch išlo spolu s talianskym referendom o prvé voľby v Európe, ktoré mali ukázať, či sa potvrdí trend nastupujúcich populistických a nacionalistických lídrov.

Van der Bellen to však otočil a „nekonečne smutnému“ Hoferovi podával ruku ako víťaz porazenému. Tentoraz vyhral už s nespochybniteľným náskokom.

Po povinnej televíznej jazde sa v nedeľu v noci 72-ročný profesor ekonómie s aristokratickým pôvodom z Ruska musel vo svojom volebnom štábe pretláčať davom skandujúcich ľudí. Tí poskakovali na melódiu hitu od skupiny Queen We are the champions a na tribúne sa premietali fotografie z mimoriadne dlhej predvolebnej kampane, ktorú o dva mesiace predĺžilo fiasko s nelepiacim lepidlom na hlasovacích lístkoch.

„Tak sme vyhrali,“ povedal Alexander Van de Bellen, keď sa mu konečne podarilo vyliezť na tribúnu, a v Sofiinej sále to zaburácalo znova. Keď to povedal, zhlboka si vydýchol. Bolo na ňom vidieť únavu aj spokojnosť. Spolu s ním sa uľavilo aj väčšej časti Rakúska, ktorá sa tešila z toho, že nemá prezidenta z krajne pravicovej strany, ktorú založil bývalý nacistický generál. Norbert Hofer zo strany bojujúcej proti imigrantom spochybňuje rakúske členstvo v Európskej únii a mnohí jej členovia sa hlásia k pangermánskemu hnutiu.

Oslavy viedenskej kaviarne. FOTO N - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Oslavy viedenskej kaviarne. Foto N – Vladimír Šimíček

„Ja nie som tradičná volička Zelených, ale môžem vás ubezpečiť, že toto je naozaj dobrá správa pre celú Európu,“ smeje sa rakúska celebrita Stefanie Sargnagel, laureátka nemeckej literárnej ceny Ingeborg Bachmannovej. „Pre mňa je Norbert Hofer ako nacista. Ak by vyhral, bolo by to veľmi zlé. Za jeho úsmevom sa neskrýva nič dobré,“ hovorí mladá umelkyňa. Pred chvíľou sme si vypočuli víťaznú Van der Bellenovu reč.

„Pre nás je dôležitá sloboda, rešpekt, tolerancia, solidarita, liberálna demokracia, silná Európa,“ počúvame nového rakúskeho prezidenta, ako sa v jednej vete hlási k hodnotám, ktoré sú medzi jeho populistickými kolegami v Európe stále viac a viac zaznávané. Postoj, ktorý podľa jeho kritikov patrí tak do viedenskej kaviarne. Tá sa však teraz cíti ako víťaz. Pre prítomných intelektuálov, environmentálnych či LGBT aktivistov a viedenskú smotánku zneli Van der Bellenove slová ako balzam na vynervovanú dušu.

Staručký profesor Van der Bellen má podľa mladej rakúskej autorky šancu byť ideálnym prezidentom. Jeho víťazstvo by mohlo zobudiť dve tradičné rakúske strany, sociálnu demokraciu aj ľudovcov, ktorých kandidáti v prezidentských voľbách pohoreli a na ich úkor rastú nacionalisti.

Tradičné strany akoby si príliš zvykli na voličskú podporu, zamotali sa do vlastných sporov a nedokázali zaujať dobrým politickým programom, čím nechali voľný priestor pre radikálov.

Sargnagel nie je jediná, ktorá myslí na to, že veľké strany majú dva roky, aby sa do parlamentných volieb vzchopili. Po Van der Bellenovom víťazstve majú trochu väčšiu šancu zabrániť nástupu rakúskej FPO. Jej lídrovi Hanzovi-Christianovi Strachemu sa už podarilo dostať svoje radikálne názory do politického mainstreamu.

Pre mnohých Rakúšanov sa stali ich myšlienky všeobecne prijateľné. Vidno to na povolebnej mape, ktorú ukazuje moderátor na tribúne. Veľké rakúske mestá sú zelené, ale veľká časť rakúskeho vidieka je modrá. Z diaľky to až vyzerá, že táto zhruba osemapolmiliónová krajina patrí Hoferovi. Masívna podpora jeho strany nie je maličkosť a môže v roku 2018 znovu zmeniť politickú mapu Rakúska.

Čo sa skrýva za úsmevom

Norbert Hofer skutočne na prvý pohľad nevyzerá ako tradičný politik krajne pravicovej strany. Má uhladený slovník, na novinárov sa milo usmieva a odpovedá trpezlivo. Niekedy až vyvoláva dojem, že je umiernenejší ako slovenský premiér Robert Fico či jeho maďarský kolega Viktor Orbán.

Napríklad keď sme sa ho v jeho domácom meste Pinkafeld po odvolení opýtali na utečencov, nehovorí o žiadnej hrozbe islamu, teroristickej hrozbe či ochrane hraníc. Klame telom.

Norbert Hofer v Pinkafelde. FOTO N - Mirek Tóda
Norbert Hofer v Pinkafelde. Foto N – Mirek Tóda

Proti jeho podpore sa vyslovila v dnes už slávnom predvolebnom videu Gertrude, ktorá ako jediná prežila v rodine holokaust. Keď sa jej fotografia objavila v Sofiinej sále na tribúne, vypukol obrovský potlesk. Rakúskych voličov varovala pred nástupom silnejúceho extrémizmu pred možno svojimi poslednými voľbami. Apelovala najmä na mladých ľudí, ktorí podľahli lákavo znejúcim sloganom FPÖ.

Keby vás však vysadili v Pinkafelde, medzi novinárov, ktorí v nedeľu spovedali Hofera pred hudobnou školou, nechápali by ste, prečo je taký krik okolo tohto kandidáta.

„Mali by sa vybudovať bezpečné zóny v severnej Afrike, aby sa získal čas, a vedeli by sme zistiť, či ide o skutočných utečencov. A tiež by sme mali nájsť spôsob, ako ich bezpečne dostať do Európy, pretože toľko ľudí zomrie na mori. Ak niekto potrebuje pomôcť, mali by sme mu pomôcť,“ rozpráva v dobrej angličtine politik strany, ktorá je otvorene protiimigrantská i protimoslimská a koketuje s vystúpením z Európskej únie.

V Rakúsku to bola silná téma. Po Nemecku a Švédsku prijalo najviac utečencov, okolo 90-tisíc. Napriek pocitu, že vonkajšie hranice EÚ by sa mali lepšie chrániť, kritike, že Európa reagovala na krízu pred rokom chaoticky, nestala sa táto téma kľúčovou a nevyhrala Hoferovi voľby.

„Referendum o vystúpení z EÚ nie je niečo, čo by som chcel,“ hovorí. A keď sa ho spýtam, do ktorej krajiny by šiel ako prvej, odpovie, že do Washingtonu, kde mal deň predtým dôležitý telefonát. Teraz už je jasné, že bol predčasný.

V spacom vozni s Van der Bellenom

Zabránili tomu voliči, ako je 21-ročná Sára, študentka grafického dizajnu vo Viedni. „Hoci Hofer vyzerá navonok ako elegán s jemným vystupovaním, má momenty, keď vystupuje veľmi agresívne a nerozpráva úprimne. Som tak rada, že mu to nevyšlo,“ neskrýva potešenie z nedeľných volieb.

Voličov, ako je ona, a mobilizáciu mladých v regiónoch považuje Eva Glawischnigová za kľúčové. Je šéfkou strany Zelených, ktorá podporovala Van der Bellena za prezidenta od začiatku. Logicky – ekonóm Van der Bellen ju vyše desať rokov viedol.

„Vďaka Van der Bellenovi bude Európa silnejšia,“ hovorí nadšene Glawischnigová. Ten večer patrila netradične medzi najviac pozývaných politikov v televíznych debatách. Lídri veľkých strán boli až na druhej koľaji. To ešte nevedela, že v Taliansku neprešlo referendum o ústavných reformách a premiér Matteo Renzi skončí, ako sľúbil. Rakúsko si však užívalo, že sa nevydalo Trumpovou cestou.

„Namiesto prechádzkou v dome hrôzy pôjdeme nasledujúcich šesť rokov v spacom vozni,“ zhodnotil výsledky volieb rakúsky denník Die Presse. Zelený prezident Van der Bellen bude podľa jeho komentátora viac načúvať nálady v spoločnosti.

V krajine, kde sa ukázalo, že radikálni pravičiari majú šancu mať prvého prezidenta v Európe a o dva roky môžu uspieť ako protestná strana s vlastným kancelárom, to bude nesmierne dôležité.

„Rakúšania dali svojim aj európskym politikom jasný odkaz, že populisti sa dajú poraziť. Tento výsledok je veľmi dobrý pre Európu,“ povedal Denníku N rakúsky spisovateľ Martin Pollack.

Teraz najčítanejšie