Denník N

V politike máme novú hlavnú deliacu čiaru

Nová deliaca čiara nevedie len medzi, ale aj naprieč stranami, a to robí politickú scénu ešte neprehľadnejšou.

Autorka je ministerka spravodlivosti,
podpredsedníčka strany Most-Híd

Pred pár mesiacmi som napísala, že zostaviť vládu bude po každých voľbách ťažšie. Že po týchto voľbách sa hľadala parlamentná väčšina už nie zo 150, ale zo 136 poslancov. Dnes je zrejmé, že ich v skutočnosti bolo ešte menej. Respektíve že tých, ktorí sa programovo usilujú o koniec liberálnej demokracie, je viac. A obávam sa, že ich počet bude stále rásť.

Myslím si, že sa nám začína meniť pohľad na deliace čiary v politike. Tá hlavná už dnes nie je medzi koalíciou a opozíciou, hoci parlamentný súboj aj verejná debata tomu ešte stále môžu nasvedčovať. Nie je ani medzi politickým mainstreamom a extrémizmom, ktorý sa cez populárne heslá politickej nekorektnosti sám stáva mainstreamom. Tá hlavná deliaca čiara začína byť medzi tými, ktorí uznávajú princíp liberálnej demokracie, a tými, ktorí ho chcú povaliť. Bez ohľadu na to, či ich pomenujeme extrémisti, radikáli alebo národní demokrati.

Táto nová deliaca čiara nevedie len medzi, ale aj naprieč stranami, a to robí politickú scénu ešte neprehľadnejšou. O to viac, že tí, čo si užívajú slobodu liberálnej demokracie, si vôbec neuvedomujú, čo si vlastne vo svojej politickej nekorektnosti užívajú, a už vôbec nie, že o to môžu prísť.

Musíme sa po novom učiť rozlišovať. Zdá sa to zložité, ale pritom je to jednoduché a jasne napísané aj v ústave:

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Úplne teda stačí ctiť si ústavu. Úplne stačí, keď každé konanie a každý politický prejav alebo čin budeme pomeriavať voči týmto slovám v ústave.

Vulgarizácia verejného priestoru a vyhľadávanie ďalších nepriateľov, s ktorými budeme urputne bojovať, je vo svetle predchádzajúcich slov to posledné, čo táto krajina a spoločnosť potrebuje. Správajme sa k sebe s vedomím, že sa budeme potrebovať. My, ktorí nepovažujeme liberálnu demokraciu za prežitok, sa budeme musieť zomknúť za ústavu, aby sme obhájili našu príslušnosť k západnej civilizácii. Vo voľbách, vo virtuálnom aj verejnom priestore.

Komentáre

Teraz najčítanejšie