Bol Castro hrdina? Je hrdinkou Zuzana Hlávková? A sme normálna krajina?

Pred dvadsiatimi rokmi som nerozumel úplne jednoduchým veciam. Nerozumel som, čo je to počítač, čo je internet, email či Skype.

Myslel som si, že tieto jednoduché veci neboli vynájdené pre mňa. Keď ma mladšia dcéra vyhrešila, že si neviem na internete kúpiť lístok do divadla, odpovedal som jej, že rozumiem komplikovanejším veciam, a keď bude mať nejaký vážnejší problém, nech príde za mnou a ja jej veci vysvetlím. A odvtedy dcéra za mnou neustále chodí.

V niektorý deň sa ma opýtala, ako to je, že v jednej z ruských televízií divákom veselým korčuľovaním prezentovali, aký bol život v Osvienčime. V inom programe zas nacistický dôstojník tancoval valčík s prenasledovanou židovskou dievčinou. Podľa Rusov boli obe produkcie sexi.

Pozri, to je jednoducho primitívne, povedal som. Navyše aj ruské. Na takéto veci sa ma nepýtaj, týmto nerozumiem.

Nedávno sa ma opýtala, prečo niektorí označujú Fidela Castra za hrdinu, keď bol v skutočnosti diktátorom a kubánske väznice sú aj dnes plné politických väzňov.

Prečo, prečo? Keby si poznala Kubáncov a našich starých komunistov, tak by si sa nepýtala takéto hlúposti, odpovedal som jej.

Nato sa ma spýtala, ktorá funkcia je „vyššia“: post prezidenta alebo post premiéra? Povedal som jej, že v normálnej krajine je prezident prvým občanom krajiny, premiér je „až“ tretí v poradí.

Prečo potom premiér Fico tak bezočivo poúča prezidenta Kisku, opýtala sa. Potom sa ma opýtala, či si premiér v normálnej krajine smie prenajímať byt od daňového podvodníka. Keď premiér platí daňovému podvodníkovi, potom sa aj on podieľa na daňovom podvode, nie? A ak neplatí… To je už iný prípad.

Včera sa ma opýtala, prečo niektorí označujú Zuzana Hlávkovú za hrdinku, veď urobila len to, čo je v normálnej krajine povinnosťou každého občana. Pýtala sa aj na to, či zo Zuzany napokon neurobia novú Hedvigu Malinovú. Keď serióznych novinárov môžu bez konzekvencií označiť za prostitútky, tak neznámu dievčinu môžu úplne zničiť, alebo nie?

V normálnej krajine takéto nebezpečenstvo nehrozí, povedal som jej.

A sme normálna krajina? opýtala sa. Sme normálni ako Amerika?

Na také primitívne otázky neodpovedám, povedal som a vyhnal som ju zo svojej izby.