Pripravme sa na Európu bez NATO

Autor je vedúcim editorom časopisu The Economist,
viceprezidentom Centra pre štúdium európskej politiky (CEPA)

Po minuloročnej konferencii v Chateau Béla na južnom Slovensku som napísal neradostnú správu o tejto príjemnej udalosti (v anglickom origináli Mrazivý vietor nad strednou Európou). Tento rok sa počasie ešte zhoršilo.

Niektoré veci sa nezmenili. Na rozdiel od iných konferencií je tá v Chateau Béla malá s niekoľkými desiatkami účastníkov. Mnohí z nich sa poznajú roky až desaťročia. Vždy je to neoficiálna a neformálna diskusia. A nálada je z roka na rok pochmúrnejšia.

Ešte stále sa zaoberáme nestrávenými zlyhaniami. Vojna v Iraku zanechala obrovskú ranu na dôvere verejnosti v Západ ako kompetentnú a spravodlivú silu v geopolitike. Finančná kríza mala rovnaký vplyv na dôveryhodnosť tvorcov našich politík. Nové je to, že od minulého roka antisystémová nálada vystrelila do výšin: brexit, Trump, vzostup slobodných v Rakúsku (FPO), AfD v Nemecku, Švédski demokrati a francúzsky Národný front. Zažili sme aj drzé a úspešné zasahovanie Ruska do amerického politického systému. Dôvera v demokraciu obzvlášť medzi mladými ľuďmi upadá.

Kým kedysi naše diskusie bývali o podpore štátov na prednej línii – v Pobaltí, strednej Európe, na Ukrajine a v Gruzínsku –, dnes sú už existenčné. Prežije NATO Trumpovu vládu? Dá sa ešte zachrániť Európska únia? Otázky, ktoré by kedysi zneli nepredstaviteľne, sú dnes v centre diskusie.

NATO je v smrteľnom nebezpečenstve. Ako upozornil jeden z účastníkov, Donald Trump môže skoncovať s Alianciou pomocou jedného pohŕdavého a nepremysleného tweetu. Americké jednotky v Európe a jadrová garancia sú bezvýznamné, ak Rusko nie je presvedčené, že na nich prezident trvá. Štruktúra NATO by zostala zachovaná, ale ako prázdna škrupina – ako chrámy a duchovenstvo cirkvi, ktorej najvyšší kňaz by sa verejne posmieval z jej najposvätnejších zásad.

Hlavnou prioritou budúcich mesiacov je zabrániť „Veľkému obchodu“ s Ruskom: sledujeme „odpočítavanie k Jalte“, ako povedal jeden z diskutujúcich. Možné body dohody sú jasné: spolupráca v boji proti terorizmu, srdečná deklarácia priateľstva, ukončenie sankcií, žiadni noví členovia NATO (prepáčte, Fínsko, Gruzínsko, Švédsko a Ukrajina) a demilitarizácia nárazníkovej zóny. Tá by mohla zahŕňať napríklad stiahnutie ruského raketového systému Iskander z Kaliningradu a NATO by recipročne odvolalo svoje plány posilniť Poľsko a Pobaltie.

Takýto výsledok by bol katastrofou. Štáty v prvej línii by sa cítili opustené a demoralizované. Vplyv Kremľa v nich by sa posilnil. V prípade (za takýchto okolností pravdepodobnejšieho) konfliktu by Rusko dokázalo svoje kapacity rýchlo obnoviť, no NATO nie.

Tvrdil som, že sa musíme snažiť o čo najlepší výsledok a pripraviť sa na najhoršie. NATO ešte nie je odsúdené na zánik. V Trumpovej administratíve bude množstvo presvedčených proatlantických predstaviteľov, najmä nový minister obrany a mnohí ďalší v kongrese. Neinformovaný izolacionizmus môže bodovať v kampani, ale nedá sa ním riadiť krajina. NATO by sa malo prispôsobiť celej palete ruských taktík – propaganda, kyberútoky, špinavé peniaze, ekonomické zasahovanie.

Lenže takéto diskusie majú čas. Európania sa teraz musia urýchlene pripraviť na to, čo – ako sa obávam – je najpravdepodobnejší scenár: bezpečnostný poriadok bez NATO s prinajlepšom nestálou prítomnosťou Spojených štátov. Obzvlášť Pobaltie, severské štáty a Poľsko musia spolupracovať ako nikdy predtým. Ako som napísal minulý rok v článku Prichádzajúca búrka, ich spoločné HDP je vyššie než ruské. Problémy nemajú preto, že by im chýbali prostriedky, ale chýba im vôľa a spolupráca. A to sa dá – v princípe – napraviť.

Už teraz som zvedavý na Chateau Béla 2017. No trasiem sa pri pomyslení, čo môže byť na programe dňa.