Denník N

Keď ekonómia nemá s morálkou nič spoločné

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Ekonomická analýza sa neriadi morálkou. Bez ohľadu na to, či je to férové alebo nie, odchod Grécka z eurozóny by pocítili všetci.

Minulý týždeň sa vo Financial Times objavil rozhovor s premiérom Robertom Ficom. Razantne v ňom odmietol akékoľvek odpustenie gréckeho dlhu, argumentujúc povinnosťou novej gréckej vlády dodržiavať záväzky svojej predchodkyne a lepšou pripravenosťou eurozóny na negatívne finančné šoky.

V článku sa tiež spomína, že počas nedávnych rokovaní bola naša delegácia voči Grécku jednou z najprísnejších. Koniec koncov, ako povedal premiér, je vôbec možné vysvetliť verejnosti, že chudobné Slovensko má prispievať bohatým Grékom na dôchodky?

V diskusiách o osude eurozóny, Grécka a bánk morálka a spravodlivosť celkovo zohrávajú veľkú rolu. Otázka, či máme financovať banky, sa vo veľkom točila okolo „morálneho hazardu“, čo je síce legitímna ekonomická teória, ale ohlas získala najmä vďaka argumentu, že straty by si rovnako ako zisk banky mali niesť samy.

Aké bohaté je Grécko?

V prípade Grécka sú argumenty veľmi podobné. Odpustenie dlhu a podmienky pôžičky sú spájané s metaforami o bujarom večierku a následnej opici, o tom, či je výška gréckych dôchodkov spravodlivá, že je etické, aby sa dlhy za každých okolností splatili. Kto urobil chybu, musí platiť. Ministri financií, ktorí odolávajú gréckym prosbám, sú podľa premiéra „statoční“.

Pravdou však je, že z pohľadu HDP či nezamestnanosti Gréci už dávno bohatí nie sú. Štatistiky Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky uvádzajú, že HDP na obyvateľa za minulý rok bol na Slovensku vyšší alebo porovnateľný ako v Grécku. Takmer 60 percent gréckej mládeže je nezamestnaných, a celková miera nezamestnanosti v roku 2014 dosahovala 26 percent.

Od začiatku krízy pred piatimi rokmi grécke HDP padlo takmer o tretinu. Samozrejme, existujú kritériá, podľa ktorých sú Gréci ešte stále bohatší, no pravda je taká, že vyhovárať sa na našu relatívnu chudobu je čoraz ťažšie.

Navyše, viacerí komentátori (a samotní Gréci) pripomínajú, že celková grécka zadlženosť (v pomere k HDP) je asi o tretinu menšia ako finančné záväzky, ktoré boli Nemecku odpustené po druhej svetovej vojne – áno, aj Gréckom. Práve vďaka tomu sa západnému Nemecku podarilo po vojne rásť obdivuhodným tempom. Argument, že nemecké odpustenie dlhu Grécku je morálna povinnosť, sa potom píše takmer sám.
Pointa je v tom, že ekonomická analýza sa neriadi morálkou.

Bez ohľadu na to, či je to férové alebo nie, odchod Grécka z eurozóny (a prípadne z EÚ) by mal výrazný negatívny vplyv na všetkých, nielen na gréckych hriešnikov. Neistota a nedôvera, ktoré by grécky odchod vyvolal, možno znejú abstraktne, ale mali by veľmi konkrétne dôsledky: prepad dôvery voči euru, zdraženie dovozov, narušenie obchodných vzťahov, pokles HDP, nárast nezamestnanosti.

Úrokové sadzby pre krajiny ako Španielsko a Taliansko – ktorých hodnoty pred dvoma rokmi ohrozovali existenciu eurozóny – by sa pravdepodobne znova vyšvihli do nebezpečných výšok. Keď môže odísť jedna krajina, prečo nie aj ostatné?

Navyše, „grécky exit“ rozhodne neznamená automatické splatenie dlhov. Nová grécka mena by sa pravdepodobne silne oslabila, a tak by dlh v eurách Gréci aj tak neboli schopní splatiť v plnej výške, rovnako ako teraz.

Závažie

Náklady spojené s gréckym odchodom z eurozóny sa javia ešte väčšie v porovnaní so skutočnou výškou gréckeho dlhu. Podľa prepočtov britského The Economist by strata celého gréckeho dlhu zmenšila rezervy Európskej centrálnej banky len o 15 percent, a kapitálu centrálnej banky by sa bankrot vôbec nedotkol. To neznamená, že by sme mali grécke záväzky vynulovať a ísť ďalej, ale je to dobrou ilustráciou toho, aké veľké (malé) peniaze sú vlastne v hre.

Mnoho ekonómov sa zhoduje, že ekonomicky racionálnym riešením je časť dlhu Grécku odpustiť, a zároveň povoliť zovretie prísnych úsporných opatrení. Grécku by to umožnilo plne sa zotaviť a prispieť k toľko očakávanému európskemu hospodárskemu oživeniu – nehovoriac o tom, že krajina by bola v oveľa lepšej pozícii splatiť zvyšok.

Napokon, grécky dlh a európska neschopnosť vyrovnať sa s ním sú závažiami aj na slovenskom raste; trvať na drakonických opatreniach a férovom splatení celého dlhu povedie len k opakovaniu predchádzajúcich piatich rokov.

Argumenty o spravodlivosti síce môžu byť presvedčivé, no s racionálnymi ekonomickými opatreniami toho majú spoločné málo. Premiérova nechuť je pochopiteľná, no morálne zásady by sa možno lepšie uplatnili niekde inde.

Autorka je študentka ekonómie na University of Oxford

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie